< Otázka týkajúca sa Biblie z 2. listu Timoteovi

Otázka: Prečo si myslíte, že Pavol v 2 Tim 1:1; 1 Kor 1:1; 2 Kor 1:1; Ef 1:1 a Kol 1:1 zdôrazňoval, že bol apoštolom z Božej vôle?

Odpoveď: Pavol si sám nevybral ani sa nepresadil, aby sa stal apoštolom. Nikto iný ho tiež nevymenoval ani nezvolil. Bol to iba Boh, kto Pavla vymenoval za apoštola.

Otázka: V 2 Tim 1,4 Pavol neprejavoval voči Timoteovi len altruistickú lásku; tešil sa z jeho spoločnosti a túžil ho znova vidieť. Ako môžeme pestovať takú istú lásku voči našim kresťanským bratom a sestrám?

Odpoveď: Mali by sme sa za nich modliť a modliť sa spolu s nimi. Mali by sme sa podeliť o ich (a naše) radosti a smútky. Mali by sme spomaliť a rozhodnúť sa tráviť s nimi čas. Ježiš povedal, že podľa našej lásky spoznajú, že sme kresťania, takže súčasťou nášho svedectva je láska, ktorú máme k iným ľuďom a k sebe navzájom. J. H. Jowett napísal: „Srdcia bez sĺz nemôžu nikdy byť hlásateľmi utrpenia. Keď naše súcit stráca svoju bolesť, už nemôžeme byť služobníkmi utrpenia.“

(Believer’s Bible Commentary, s. 2109)

Otázka: V 2 Tim 1,5 sa z pohľadu Lois uvádza, že viera v Boha nezaručuje, že ju bude mať aj vaše dieťa, a už vôbec nie vaše vnúča. Ako môžu zbožní rodičia ovplyvniť svoje deti, aby nasledovali Boha?

Odpoveď: Existujú aspoň tri aspekty.

Ako žijete: Čo vidia vaše deti, keď sa na vás pozerajú? Vidia na jednej úrovni opitosť, drogy, vulgárny jazyk, nemorálnosť, klamstvo, pirátske médiá a krádeže atď.? Vidia na druhej úrovni niekoho, kto sa teší z Boha a túži žiť tak, aby mu robil radosť? V 2. Timoteovi 1:5 slovo „úprimný“ znamená „nepokrytecký“ alebo doslovne „nenosí masku“.

Čo ich učíte: Máme vychovávať svoje deti slovami, nielen svojím životom. Učíte ich, aby sa duchovne živili čítaním Biblie a modlitbou? Učíte ich starať sa o druhých a zdieľať evanjelium s ostatnými?

Ich prostredie: Žijete, najlepšie ako viete, na mieste, ktoré je pre vaše deti dobrým prostredím? Máte dobré spoločenstvo kresťanov, s ktorými sa vy aj vaše deti stýkate?

Otázka: Prečo Pavol v 2. Timoteovi 1:5 nehovoril o viere Timoteovho otca, rovnako ako o viere jeho matky?

Odpoveď: Skutky apoštolov 16:1 hovoria, že Timotejova matka bola Židovka a veriaca, zatiaľ čo jeho otec bol Grék. Mimochodom, Lois bola pravdepodobne Židovka, keď vychovávala Timotejovu matku Euniku, a nie kresťanka.

Otázka: Ak nám Boh v 2 Timoteovi 1:6 dáva jeden alebo viac duchovných darov, prečo musíme náš dar „rozpáliť“?

Odpoveď: Čo sa stane, keď nám Boh dá duchovný dar? Možno nič, pretože sme nedbanliví a nepoužívame ho. Timoteovi bolo prikázané, aby bol usilovný a používal a posilňoval dar(y), ktoré mu Boh dal. Máme vykonávať všetky aspekty služby, ale podobne ako Timoteus môžeme mať nejaký špeciálny aspekt, ktorým nás Boh obdaril, a máme zodpovednosť ho rozvíjať.

Otázka: Znamená „sebekontrola“ („zdravý rozum“ v niektorých prekladoch) v 2 Tim 1,7, že skutočný kresťan nemôže nikdy mať nezdravý rozum, vrátane duševnej choroby?

Odpoveď: Vôbec nie. Niektorí ľudia to tak tvrdili, ale ide tu o príkaz chrániť zdravé učenie v našej mysli, nie o tvrdenie, že kresťan je voči duševným chorobám o niečo odolnejší ako voči telesným chorobám. Často nechápeme, prečo Boh dopúšťa to, čo dopúšťa, ale vieme, že Boh nás môže viesť cez búrku, aj keď nás okolo nej neobíde.

Otázka: Keďže nás Boh v 2 Tim 1,9 spasil iba podľa svojho vlastného zámeru a milosti ešte pred začiatkom času, prečo by sme sa mali snažiť presviedčať ľudí, ako hovorí 1 Kor 9,20–23? Buď sú predurčení na spásu, alebo nie sú.

Odpoveď: Efezským 2,8 hovorí, že sú spasení z milosti skrze vieru. Boh síce spasil vyvolených ešte pred začiatkom času, ale nie spôsobom, ktorý by zmenšoval našu zodpovednosť alebo našu voľbu. Nezamieňajte si ciele so prostriedkami. Naše kázanie a presviedčanie, ako aj ich reakcia, sú súčasťou prostriedkov vedúcich k ich spáse.

Otázka: Keďže Kristus v 2 Tim 1,10 zrušil smrť, prečo veriaci stále umierajú?

Odpoveď: Odpoveď má dva aspekty.

1. Ježiš zrušil večnú smrť pre veriacich.

2. Hoci Ježiš oficiálne porazil smrť na kríži, fyzickú smrť definitívne zruší až po svojom druhom príchode.

Otázka: Čo sa v 2 Tim 1,13 rozumie pod pojmom „zdravé učenie“?

Odpoveď: Znamená to viac než len učenie, ktoré nie je heretické; niektoré falošné učenia nie sú herézami, ktoré vedú k zatrateniu duše, ale sú stále falošné a odvádzajú pozornosť. Niekedy sa ľudia môžu tak veľmi zamotať do špekulácií, že stratia zameranie na Krista.

Otázka: Keďže v 2 Tim 1,13 máme držať sa „vzoru zdravého učenia“, prečo potom Pavol v 2 Tim 3,5 karhá tých, ktorí „majú formu zbožnosti, ale popierajú jej moc“?

Odpoveď: Máme zachovávať nielen formu zbožnosti, ale aj veriť v jej moc. Máme byť zbožní vnútri aj navonok, ako to učil Ježiš v Matúšovi 23:15–26.

Otázka: Kto v 2 Timoteovi 1:14 stráži a prečo je táto zodpovednosť/príkaz zverená Timoteovi?

Odpoveď: Na jednej strane Duch Svätý stráži tento poklad v nás podľa Efezským 1:14. Na druhej strane Pavol povedal Timoteovi, že má úlohu: nielen strážiť pravdu viery pre seba, ale aj pre ostatných veriacich. Duch Svätý môže použiť pôsobenie iných veriacich ako prostriedok na stráženie viery.

Otázka: Prečo v 2 Timoteovi 1:16–18 kresťania, dokonca aj takí ako Pavol, stále potrebujú povzbudenie od iných svätých?

Odpoveď: Boli sme stvorení, aby sme boli spolu, v jednom tele, ako jeden Boží chrám. Potrebujeme sa navzájom osviežovať aspoň tromi spôsobmi.

1) Potrebujeme sa navzájom na povzbudenie, utešenie, napomenutie a niekedy aj pokarhanie (1. Tesalonickým 5:11–12, 14; 2. Tesalonickým 2:15–17).

2) Okrem toho, že si navzájom pomáhame duchovne, mali by sme im pomáhať aj materiálne a finančne.

3) Nakoniec môžeme ostatných veriacich povzbudiť už len našou prítomnosťou a tým, že s nimi trávime čas.

Ale čo ostatní veriaci, ktorí sú izolovaní vzdialenosťou, zdravotnými problémami alebo väzením? Musíme na nich pamätať v našich modlitbách a Boh môže nahradiť to, čo nám chýba.

V istom zmysle bol tento list pre Timotea povzbudením. Ukázal, že Pavol, hoci bol v okovách v žalári, stále myslel na Timotea. Tu máme spútaného väzňa, ktorý čaká na popravu, a ktorý poučuje Timoteja, že sa nemusí ničoho báť. A tu máme bezpeniažného zločinca, ktorý hovorí Timotejovi, že by sa nemal za nič hanbiť. Jedna vec je, keď vám to hovorím ja; ale úplne iná vec je, keď vám to hovorí Pavol, väzeň.

Otázka: Ako by sme mali v 2 Tim 1,16–18 povzbudiť ostatných kresťanov?

Odpoveď: Okrem toho, čo som spomenul v predchádzajúcej odpovedi, mali by sme svoju lásku vyjadrovať tým, že pre nich robíme milé veci, napríklad ušijeme im šál, upečieme sušienky alebo jedlo, pozveme ich k sebe domov atď.

Niekedy sa stáva, že veci, ktoré sa vám zdajú maličké, sú pre niekoho iného oveľa dôležitejšie, ťažšie alebo problematickejšie. Dávajte pozor na takéto veci, aby ste mohli pomôcť.

A napokon, sú veci, ktoré sú dôležité tak pre vás, ako aj pre nich; buďte ochotní pre nich priniesť obetu. Považujte druhých za dôležitejších než seba samých, ako hovorí List Filipským 2:3.

Otázka: Keďže milosť v 2. Timoteovi 2:1 je nezaslúžená priazeň od Boha, ako môžeme niečo urobiť, aby sme boli silní v milosti?

Odpoveď: Božia milosť má viacero aspektov. Božia milosť bola zasľúbená ešte pred začiatkom času (Títovi 1:2) a vykúpenie skrze Ježiša (Rímskym3:24 ). Milosť nás tiež každý deň posilňuje.

Otázka: Prečo Pavol v 2 Tim 2,7 nevysvetlil Timoteovi svoju myšlienku čo najjasnejšie?

Odpoveď: Prečo kládol otázky grécky filozof Sokrates? Pavol sa pravdepodobne pýtal z rovnakých dôvodov. Pavol bol jasný, ale tieto príklady uvádzal vo všeobecných pojmoch, aby nad nimi Timotej mohol premýšľať. Niekedy, keď učíme iných, je dobrou metódou používať všeobecné príklady a otázky a nechať študentov prejsť procesom hľadania konkrétnych odpovedí. Samozrejme, Timotej mohol napísať Pavlovi alebo sa s ním neskôr stretnúť, aby sa opýtal na čokoľvek, v čom mu chýbalo pochopenie.

Podobne aj Boh často používa všeobecné príklady, aby nás učil. Nenecháva nás ani v neistote, lebo nám dal Ducha Svätého a navzájom sa máme viesť.

Otázka: Prečo by Pavol v 2 Tim 2,8 hovoril Timoteovi, aby si spomínal na Ježiša vzkrieseného z mŕtvych, [údajne] ako keby to bola dodatočná myšlienka, na ktorú sa ľahko zabúda?

Odpoveď: Nebola to žiadna dodatočná myšlienka. Pavol v 2. Timoteovi 2,8 hovorí, aby sme nezabúdali zdôrazňovať toto ako jednu zo základných a hlavných častí evanjelia, ako napísal v 1. Korinťanom 15,1–8. Len o jednu kapitolu skôr Pavol v 2. Timoteovi 1,10 hovorí, že Kristus Ježiš „zrušil smrť“.

Niekto by sa mohol mylne domnievať, že Pavol by to vôbec nemusel spomínať, keďže písal svojmu dôveryhodnému spolupracovníkovi Timoteovi. Ale keďže Pavol pripomínal vzkriesenie aj Timoteovi, aj my si to musíme navzájom pripomínať.

Otázka: Prečo v 2. Timoteovi 2,10 Pavol vytrváva kvôli vyvoleným a nie kvôli všetkým ostatným?

Odpoveď: Pavol kázal a trpel prenasledovanie bez rozdielu pre všetkých. Hoci však celé Pavlovo dielo oslavovalo Boha, Pavol vedel, že jeho úsilie bude márne pre tých, ktorí si nezvolili Pána (Jozue 24:21–22) a nespojili evanjelium, ktoré počuli, s vierou (Hebrejom 4:2).

Otázka: Ako by ste vysvetlili, že podľa 2 Tim 2,11 musíte zomrieť, aby ste mohli žiť?

Odpoveď: Niektorí bohatí ľudia, ktorí zdanlivo majú všetko, čo si môžu želať, spáchajú samovraždu (rýchlo) alebo sa uchýlia k drogám, čo je pomalá samovražda. Ak je všetko, pre čo žijete, vo vašom vnútri, zistíte, že život je prázdna, dutá škrupina. Iba tým, že budete milovať druhých a starať sa o niečo väčšie ako ste vy sami, môžete uniknúť z tej deprimujúcej izolácie, v ktorej je všetko bez zmyslu, ak nemáte žiadny iný cieľ. 1. Timoteovi 5:6 hovorí, že ten, kto žije pre potešenie, je mŕtvy, hoci ešte žije.

Otázka: Naznačuje 2. Timoteovi 2:12, že môžeme stratiť spasenie tým, že zaprieme Krista?

Odpoveď: Skutoční kresťania sa v tejto otázke nezhodujú. Mnohí raní kresťania a dnešní kresťania, ako napríklad mnohí biblickí metodisti, nazarénci, baptisti veriaci vo voľnú vôľu, väčšina charizmatikov a luteráni, by povedali áno. Iní baptisti, členovia Biblických cirkví a reformovaní by vo všeobecnosti povedali nie. Viac informácií nájdete v diskusii o Liste Židom 6:4–12.

Otázka: V 2 Tim 2,10; Kol 3,12; Tit 1,1 – v akom zmysle konáme veci pre vyvolených?

Odpoveď: Vyvolení nie sú len tí, ktorí sa obrátili ku Kristovi. Vyvolení sú aj tí, ktorí ku Kristovi ešte len prídu, ale zatiaľ tak neurobili. Nevieme, kto sú vyvolení. O niektorých máme možno dobrú všeobecnú predstavu, ale iní, ako napríklad Saul z Tarsu, nás úplne prekvapia. Milujeme, staráme sa a bez rozdielu zvestujeme evanjelium všetkým, modlíme sa za ich spásu, t. j. za to, aby sa stali vyvolenými.

Otázka: Keďže sa podľa 2 Tim 2,14 máme vyhýbať hádkam o slová, nemali by sme sa nikdy sporiť s tými, ktorí s nami nesúhlasia?

Odpoveď: Nie. Po prvé, v 2. Timoteovi2:14 sa hovorí o „hádkach“, nie o debatách, diskusiách, opravovaní alebo napomínaní. Po druhé, hovorí sa tam o hádkach „o slová“, na rozdiel od podstatnejších záležitostí.

Otázka: V 2 Tim 2,15 sa píše, že každý by mal byť študentom, aby bol Bohu príjemný.

Odpoveď: Áno. Každý kresťan by mal študovať Písmo, ako naznačujú Skutky2:42 , Žalmy 119 a 2. Timoteovi 3:15–16. Len niektorí majú dar učenia a mali by byť učiteľmi (1. Korinťanom 12:29; Jakub 3:1). Podľa The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 11, s. 402, je najpresnejším prekladom „buď horlivý“, „ponáhľaj sa“, „rob, čo je v tvojich silách“ alebo „vyvíjaj všetko úsilie“, a nie len „študuj“.

Otázka: Ako sa v 2 Tim 2:17 šíri zlé učenie?

Odpoveď: Grécke slovo gangraina môže znamenať gangrénu (NIV, NRSV) alebo rakovinu/vred (NKJV, KJV, Wuest). Podľa Believer’s Bible Commentary, s. 2117, môže ísť o ktorékoľvek z nich. Nech je to akokoľvek, ide o chorobu, ktorá, ak sa s ňou nezachádza rýchlo a dôrazne, nakazí a ovládne celé telo. Predstavte si, že by vám lekár povedal, že stačí žiť zdravo a uvoľniť liečivú silu, ktorú už máte vo svojom tele, keď trpíte gangrénou. Nie, lekár musí okamžite konať, aby vám zachránil život. Podobne, keď je jednotlivec alebo skupina zvedená na scestie falošným učením, musíme ich okamžite varovať a pokarhať, aby sa problém nezhoršil.

Hoci Pavol ešte žil, odpadlíci a falošní učitelia, ako napríklad Hymenaios (1. Timoteovi 1:20; 2. Timoteovi 2:17), Alexander (1. Timoteovi 1:20) a Filétos (2. Timoteovi 2:17), museli byť hneď odhalení a verejne pokarhaní. Nemáme autoritu apoštola Pavla, preto musíme byť ešte usilovnejší v boji proti falošným učiteľom.

Otázka: Ako si môžeme v 2 Tim 2,20–21 vybrať, akým druhom nádoby sme, keďže Rim 9,21–23 hovorí, že to bol Boh, kto niektoré nádoby stvoril na česť a iné na nečesť?

Odpoveď: Boh nás utvoril ako hlinu, ale vzťah medzi Bohom a nami je viac než len vzťah medzi hrnčiarom a hlinou. Na rozdiel od neživej hliny máme určitú schopnosť buď sa zatvrdiť (Exodus8:15 , Hebrejom3:15 ), alebo zostať poddajní. Aspoň do určitej miery si všetci ľudia môžu zvoliť, či budú ignorovať alebo si uvedomia svoju hriešnosť, svoju potrebu Boha a budú volať o pomoc.

Otázka: Na čo sa v 2 Timoteovi 2:21 vzťahuje výraz „to, čo je nevhodné“?

Odpoveď: Z gramatického hľadiska môže výraz „to, čo je nevhodné“ znamenať nádoby z dreva a hliny, alebo falošné učenie, alebo zlých ľudí, alebo všetko vyššie uvedené. Nemá však zmysel, aby to znamenalo len drevo a hlinu, pretože Pavol nehovorí, že by sme sa mali doslovne vyhýbať týmto materiálom. Skôr to znamená vyhýbať sa falošnému učeniu a zlým ľuďom, ktorých drevo a hlina symbolizujú, pretože nechceme stať sa takými aj my.

Otázka: Keďže nás Boh v 2 Timoteovi 2:22 už vyhlásil za spravodlivých a my milujeme Boha a veríme v Neho, ako máme usilovať o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj?

Odpoveď: 2. Timoteovi 2:22 hovorí: „Usiluj sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj spolu s tými, ktorí z čistého srdca volajú k Pánovi.“ Keď sme prišli ku Kristovi, náš boj o to, aby sme sa páčili Bohu a boli podobní Kristovi, neskončil; skôr sa práve začal.

Otázka: Ako sa podľa 2 Timoteovi 2:14, 22–24 máte postaviť proti herézam bez hádok?

Odpoveď: Máme sa postaviť proti bludu, nie nenávidieť človeka. Máme energicky brániť vieru, ale zároveň sa uistiť, že ľudia vedia, že milujete danú osobu, a nie ju nenávidíte. Chcete, aby sa vašim ľudským protivníkom stalo to najlepšie, čo sa vôbec môže stať. Chcete, aby spoznali pravdu, odovzdali svoj život Kristovi a aby ste mohli byť s nimi navždy v nebi.

Otázka: Ako sa podľa 2 Tim 2,24–25 vyrovnávaš s hlúpymi otázkami?

Odpoveď: V prvom rade si uvedomte, že to, čo sa vám môže zdať hlúpe, môže byť pre človeka, ktorý sa na to pýta, vážna otázka. Niekedy však ľudia kladú otázky, ktoré nemyslia vážne, alebo sa vás len snažia nachytať. Ak si nie si istý, prejav tej osobe úctu, vychádzaj z prvého prípadu a vyhov na jej potrebu odpovede. V druhom prípade si uvedom, že ti možno len chcú mrhať časom a že by si im nemohol povedať nič užitočné, čo by si vypočuli. Vypočujú si ťa len vtedy, ak urobíš chybu. Tvoju odpoveď však môžu počuť aj iní ľudia, takže odpovedaj múdro, bez ohľadu na to, či je ten, kto sa pýta, úprimný, alebo nie.

Otázka: V 2 Tim 2:25 a Sk 5:31, je pokánie darom od Boha, alebo je to niečo, čo máme robiť, ako ukazujú Sk 17:30 a Mk 1:15?

Odpoveď: Oboje. Boh nám dáva príležitosť pokáňať sa, ale v skutočnosti sa za nás nepokáňa. Pokánie je dar od Boha, ale my tento dar musíme prijať.

Otázka: Ako sa v 2 Tim 2,15; 20–21; 24–26 líšia robotník, nádoba a sluha?

Odpoveď: Pracovník, o ktorom sa hovorí v 2 Tim 2,15, by sa mal snažiť vynikať vo svojej práci.

V prípade nádoby v 2. Timoteovi 2:20 sa Pavol zameriava na jej zloženie, použitie a osud. V Izaiášovi 52:11 máme príkaz byť čistými nádobami.

Sluha v 2. Timoteovi 2:24-26 nie je len pokorný, nevzdelaný otrok, ale sluha, ktorému bola zverená zodpovednosť zistiť, ako splniť vôľu svojho pána. Sluha by sa mal snažiť dobre slúžiť.

Otázka: Prečo v 2. Timoteovi 3:1–8 Boh namiesto toho, aby nám len povedal, že vie o budúcich strašných časoch, neurobil niečo, aby tomu zabránil?

Odpoveď: Dôležitou súčasťou zdravého teologického učenia je pochopenie dvoch slov: „Boh dopúšťa“. Všetko spolupôsobí na Boží zámer (Efezským 1:11, Príslovia 16:4), ale ako ukazujú Matúš 23:37–39, Efezským 4:30 a Hebrejom 3:10, Boh dopúšťa veci, ktoré mu lámajú srdce, rozhnevávajú ho a zarmucujú jeho Svätého Ducha (Izaiáš 63:10). Biblia nikdy nehovorí, že tento svet je ten najlepší možný, ale mnohí veria, že toto je ten najlepší možný Boží proces na vytvorenie toho najlepšieho možného sveta v nebi.

Otázka: Ako sú niektorí ľudia dnes v 2. Timoteovi 3:2 milovníkmi samých seba?

Odpoveď: Keď si myslíte, že najdôležitejšou vecou vo vesmíre ste vy sami, potom sa vám váš vesmír skutočne javí ako veľmi malý. Všetko je bez zmyslu, ak neexistuje žiadny cieľ mimo vášho malého, pominuteľného života. Ľudia sa môžu postupne stať čoraz väčšími milovníkmi seba samých, keď považujú ostatných za nedôležitých a usilujú sa len o vlastný prospech. Niekedy sú netrpezliví, keď ich ostatní spomaľujú, lebo si myslia, že ostatní ľudia nie sú dôležití; dôležití sú len oni sami. Ak však nežijete pre niekoho alebo pre niečo, potom žijete pre nič.

Možno je pre veriacich protiliekou na to zamyslieť sa nad tým, aký dlhý je tvoj život a zároveň aký krátky je tvoj život na zemi. Tvoj čas na zemi je menej než zrnko prachu v porovnaní s tvojím časom v nebi s Bohom, anjelmi a ostatnými veriacimi. S tým na pamäti sa zameriavaj na večné veci, ktoré sú dôležité, a nie na triviálne veci, ktoré pominú.

Otázka: Keďže v 2 Tim 3,2 sa píše, že je zlé, ak sú ľudia „milovníci seba samých“, prečo máme podľa Mt 22,39 milovať svojho blížneho ako seba samých?

Odpoveď: Význam 2. Timoteovi 3:2 sa týka ľudí, ktorí milujú seba viac ako druhých, vrátane tých, ktorí milujú len seba a nie druhých. Všetci by sme sa mali vyznačovať tým, že milujeme Boha viac ako seba samých. Mali by sme tiež milovať svojho blížneho ako seba samých a považovať druhých za dôležitejších ako seba, ako hovorí List Filipským 2:3. Ďalšie odpovede nájdete v knihe When Critics Ask na s. 355–356 a v Encyclopedia of Bible Difficulties na s. 335–337.

Otázka: Prečo ľudia v 2. Timoteovi 3:2 milujú peniaze a aký to má súvis s klamlivosťou bohatstva v Matúšovi 13:22?

Odpoveď: Ľudia milujú peniaze kvôli chamtivosti, strachu a neistote alebo kvôli postaveniu a prestížu. Každý vie, že peniaze sa dajú použiť na zlo aj na dobro, ale mnohí zabúdajú, že Ježiš tiež povedal, že bohatstvo samo osebe je „klamné“. Príliš ľahko si môžeme zdôvodňovať, že zbierame či hromadíme peniaze pre dobrú vec, napríklad na charitu po našej smrti, hoci je to v prvom rade pre nás samých.

Robin Hood okrádal bohatých, aby dal chudobným. Som si však istý, že Robin Hood a jeho „chudobní“ si tiež nechali pre seba podstatnú časť. Hoci je dávanie chudobným dobrá vec, Boh nechce, aby ľudia hrešili proti Nemu a proti iným ľuďom tým, že ich okrádajú. Je lepšie nedávať chudobným, ako kradnúť alebo lúpiť, aby sme mohli dať chudobným.

Otázka: Kto sú v 2 Timoteovi 3:8 Jannes a Jambres a ako sa ich mená dostali do Nového zákona?

Odpoveď: Ide o grécke podoby mien dvoch egyptských čarodejníkov, ktorí sa postavili proti Mojžišovi v Exoduse 7:11–12, 22; 8:7, 18–19. Ich mená sa v Starom zákone nespomínajú, ale zachovali sa v židovskej tradícii a u historika Plínia.

V slovníku Anchor Bible Dictionary, zväzok 3, s. 638, sa uvádza: „Títo dvaja bratia-čarodejníci sa často objavujú v židovských, kresťanských a pohanských prameňoch zachovaných v arabčine, aramejčine, gréčtine, hebrejčine, latinčine, starej a strednej angličtine a sýrčine. Hebrejská a aramejská literatúra uvádza mená ako y(2)hny// a mmr/, ako aj v helenizovanejšej podobe s koncovým samekom: ynys a ym(b)rys.“

Tu je niekoľko príkladov:

Menahoth 85a: „Yohane a Mambres“

Zadokitské dielo v Kumráne7:19 „Yohaneh a jeho brat“

Targum Jonatána k Exodu 7:11.

V Kumráne 6Q15 (Damašský dokument) 5 17b–19, 1. storočie pred n. l. (Yohanah/Yhnh a jeho brat) Zdá sa, že sú tu vykreslení skôr ako izraelskí nepriatelia Mojžiša a Árona než ako Egypťania.

Yalqut Reu.

Nežidovský historik Plínius (77 n. l.) spomína Mojžiša, Jannesa a „Lotapesa“ ako čarodejníkov medzi Židmi tisíce rokov po Zoroasterovi.

Neoplatonista Numenius z Apamey (2. storočie n. l.) spomína, že Jannes a Jambres boli schopní zvrátiť aj tie najväčšie pohromy, ktoré Mojžiš uvalil na Egypt. (z Eusebiovho diela Praeparatio Evangelica 9:8). Origenes to tiež spomína v súvislosti s Numeniusom z Apamey.

Existovala kniha s názvom Jannes a Jambres (pravdepodobne napísaná Židom), na ktorú odkazuje Origenes vo svojom Komentári k Matúšovmu evanjeliu.

Pred koncilom v Nicei medzi kresťanskými autormi, ktorí spomínali Jannesa a Jambresa, boli Origenes a Cyprián z Kartága. Aj po koncile v Nicei sa nachádzajú ďalšie kresťanské zmienky.

Otázka: Ak v 2 Tim 3,12 niekto nebol prenasledovaný, znamená to, že nie je kresťan?

Odpoveď: Nie aj áno. Kým zbožní ľudia, ako napríklad Pavol, znášali kruté prenasledovanie zo strany iných ľudí, iní zbožní ľudia, ako napríklad Jób, boli prenasledovaní len málo alebo vôbec. Všetci zbožní ľudia však musia vytrvať v boji proti nevyhnutnému prenasledovaniu zo strany démonov. Toto prenasledovanie, vo forme hrozieb, činov a pokušení, často prichádza aj prostredníctvom iných ľudí.

Otázka: Znamená verš 2 Tim 3,16, že ide o celé Písmo, alebo len o Písmo, ktoré je dané Bohom?

Odpoveď: Podľa pravidiel gréckej gramatiky, keď chýba prvé hlavné sloveso, veta znie: „Všetko Písmo je inšpirované Bohom“. Je nesprávne preložiť to ako „všetko Písmo, ktoré je inšpirované Bohom“. Podľa knihy „Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia“ (str. 13) to Martin Luther preložil nesprávne, hoci Luther veril, že celé Písmo bolo inšpirované Bohom.

Pojem „Písmo“, ktoré nebolo dané Bohom, bol neznámy pre všetkých svedkov Starého a Nového zákona, ako aj pre ranú cirkev. Prvý známy prípad, keď ľudia iného náboženstva verili v „pravé“ Písmo, ktoré nebolo dané Bohom, alebo dokonca bolo dané Bohom a neskôr „zrušené“, sa nenachádza v kresťanstve, ale v islame v čase Mohameda.

Otázka: Odkazuje Pavol v 2 Tim 3,16 len na Starý zákon?

Odpoveď: Nie. Keď Pavol povedal „všetko Písmo“, mal na mysli všetko, čo považoval za Písmo. V knihe „Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia“ (str. 12–13) sa spomína, že Pavol v 1. liste Timoteovi5:18 , citoval ako Písmo z evanjelií (Matúš10:10 a Lukáš 10:7).

Otázka: Je naozaj pravda, že Biblia obsahuje všetko, čo je potrebné pre kresťanské učenie, ako sa uvádza v 2. liste Timoteovi 3:16–17?

Odpoveď: Áno. Tu je nezvyčajné vyhlásenie z neočakávaného zdroja. V časopise Svedkov Jehovových „Strážná veža“ s názvom „8/15/1981 “ (Strážná veža, 1999, č. 1, s. 28–29) sa píše: „Hovoria, že stačí čítať výlučne Bibliu, buď samostatne, alebo v malých skupinách doma. Ale, čo je zvláštne, prostredníctvom takéhoto ‚čítania Biblie‘ sa vrátili späť k odpadlickým doktrínam, ktoré pred 100 rokmi učili komentáre kresťanského duchovenstva…“ – naozaj je zvláštne, že čitatelia Biblie by sa vrátili späť k týmto doktrínam!

Kniha „Jehovovi svedkovia – odpovede verš po verši“ (str. 98–100) poukazuje na to, že Spoločnosť Strážná veža pripúšťa, že svedkovia Jehovovi, ktorí čítajú Bibliu sami, prestávajú veriť v učenie Strážnej veže a vracajú sa k učeniu kresťanských cirkví. Čie doktríny sú teda skutočne založené na Biblii?

Otázka: Môžu sa ľudia stať dokonalými podľa 2 Tim 3:17?

Odpoveď: V tomto živote nie, ale v nebi budú všetci veriaci dokonalí. Pozri si tiež diskusiu o Liste Filipským 3:15.

Otázka: Ako v 2. Timoteovi 4:7 bojoval Pavol dobrý boj a ako by sme mali bojovať my dnes?

Odpoveď: Pavol zabudol na zlo, ktoré spáchal v minulosti, zostal blízko Krista a s plnou silou využíval dary, ktoré mu dal Boh. Snažil sa zo všetkých síl šíriť evanjelium, vychovávať učeníkov, chrániť a rozvíjať cirkev a oslavovať Boha. Pavol však chcel robiť stále viac a viac. Vzhľadom na svoje pokyny Timoteovi, že vojak „sa nezapletá do civilných záležitostí“ (2. Timoteovi 2:4), Pavol radil Timoteovi, aby sa menej venoval tomu, čo nesúviselo s Božím kráľovstvom.

Otázka: Robil Pavol v 2 Tim 4,8 veci len preto, aby získal nebeskú korunu?

Odpoveď: Nie, v prvom rade ho „poháňala Božia láska“ (2 Korinťanom5:14 ). Pavol sa však tiež horlivo tešil na svoju nebeskú korunu (2 Timoteovi 4:8). Pavlova koruna nebola len obyčajným zlatým predmetom, ale radosťou a spoločenstvom s ľuďmi, ktorým Pavol zvestoval evanjelium, ako uvádza Filipským 4:1.

Otázka: Ako mohol Démas v 2. Timoteovi 4:10 opustiť Pavla, keď sa o ňom Pavol v Liste Filemonovi 24 vyjadroval v dobrom?

Odpoveď: 2. Timoteovi a Títovi boli posledné listy, ktoré Pavol napísal. Pavol sa o Demasovi vyjadril pochvalne už skôr vo Filemonovi 24 a bol s ním aj v Kolosenským4:14 . Demas sa však odvrátil a opustil Pavla, lebo miloval tento svet. Aj dnes sa môže stať, že niektorí slúžia Kristovi, ale neskôr sa odvrátia, pretože milujú tento svet.

Otázka: Prečo v 2 Tim 4,10 Demas a iní slúžia Bohu určitý čas, ale potom odídu, pretože milujú tento svet?

Odpoveď: Nie je tam výslovne uvedené, že by sa Demas odvrátil od Boha. Hoci sa tak mohlo stať, je možné, že Demas chcel naďalej milovať Boha aj tento svet. Keď však milujete aj tento svet, táto láska môže narastať, až sa človek nakoniec implicitne odvráti od Boha a Jeho vôle.

Otázka: Čo je zaujímavé na tom, že Títus išiel do Dalmácie, ako sa uvádza v 2 Tim 4,10 a Títovi 3,12?

Odpoveď: V Títovi 3:12 Pavol požiadal Títa, aby sa s ním stretol tam v Nikopole. Keďže Pavol povedal „tam“, naznačuje to, že Pavol ešte do Nikopole nedorazil, podľa The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 11, s. 448. Komentár „The New International Bible Commentary“ (str. 1491) poukazuje na to, že Nikopolis bolo strategickým mestom pre postup do Dalmácie ( ). V 2. Timoteovi4:10 Pavol hovorí, že Titus odišiel do Dalmácie. To nám ukazuje, že Pavol napísal list Titovi skôr ako 2. Timoteovi.

Otázka: Prečo bol Marek v 2. Timoteovi 4:11 pre Pavla užitočný, keďže v Skutkoch apoštolov 15:37–40 Pavol nechcel, aby Marek išiel s ním?

Odpoveď: Mark predtým opustil Pavla uprostred jeho misijnej cesty. Keď mu Barnabáš chcel dať ďalšiu šancu, Pavol to odmietol, a tak sa rozišli. Cirkevné dejiny nám hovoria, že Barnabáš a Mark boli Bohom veľmi využívaní na evanjelizáciu Egypta. Pavol urobil chybu v úsudku, keď Marka nevzal so sebou, ale Boh je tak úžasný, že dokáže použiť aj naše chyby na svoju slávu ako súčasť svojho plánu.

Neskôr Pavol uznal, že Marek je cenný, a aby zdôraznil túto skutočnosť bez toho, aby vyzdvihoval Markovo predchádzajúce správanie, požiadal o Marka menovite.

Otázka: Prečo si Pavol v 2 Tim 4,13 ponechal osobný majetok, ako napríklad zvitky a plášť? Učeníci mali všetko spoločné, ako sa píše v Skutkoch 4,32–35.

Odpoveď: Skutky apoštolov 4,32–35 sú príkladom, nie príkazom, že prví učeníci mali všetko spoločné. 2. Timoteovi4:13 ukazuje, že osobný majetok je tiež v poriadku. Avšak Ananiáš a Safira v Skutkoch apoštolov 5,1–11 ukazujú, že čokoľvek sa rozhodnete dať Bohu, buďte úprimní v tom, čo dávate. Viac informácií o vlastníctve majetku nájdete v knihe New Dictionary of Christian Ethics and Pastoral Theology na stranách 697–699.

Otázka: Prečo Pavol v 2. Timoteovi 4:13 žiada v Božom slove o osobnú láskavosť?

Odpoveď: Písmo nám to ukazuje nielen priamym učením, ale aj príkladom. Tento verš je užitočný na to, aby nám ukázal, aký mal Pavol vzťah k ľuďom a že osobný majetok je v poriadku.

Otázka: Je Alexander spomenutý v 2 Tim 4,14 ten istý Alexander, o ktorom sa hovorí v 1 Tim1:20 ?

Odpoveď: Pavol v oboch prípadoch hovorí s Timoteom a nič nebráni tomu, aby išlo o toho istého Alexandra. Na druhej strane, Alexander bolo pomerne bežné grécke meno.

Otázka: V 2 Tim 4:14, preklína Pavol Alexandra?

Odpoveď: Pavol nikdy nepovedal, že Alexandra preklial, ale pripomenul svojim čitateľom, že kresťania nemusia hľadať odplatu, lebo Boh odplatí ľuďom podľa ich skutkov.

Otázka: Ako v 2 Tim 4,17 Pán stál pri Pavlovi a posilňoval ho, a ako to máme chápať?

Odpoveď: Pavol čítal Písmo a poznal pravdu, ale to nie je to, o čom tu hovorí. Pavol povedal, že Kristus žil v ňom a Duch Svätý pôsobil skrze neho. My, rovnako ako Pavol, musíme zotrvávať a kráčať v úzkom vzťahu s Bohom.

Otázka: Ako vieme, že túto knihu v 2. Timoteovi skutočne napísal Pavol?

Odpoveď: 2. list Timoteovi uvádza, že je od Pavla, často nazývaného len „apoštol“, a raná cirkev nikdy nenašla dôvod spochybniť toto tvrdenie.

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje 2. list Timoteovi 4,10–11 ako Pavlov list v zbierke listov. Irenej, Proti herézam, kniha 3, 14.1, s. 438

Muratoriho kánon (190–217 n. l.), kap. 3, s. 603, uvádza, že Pavol vo svojich listoch písal siedmim cirkvám: Korinťanom (2 listy), Efezským, Filipským, Kolosenským, Galatským, Tesalonickým (2 listy) a Rimanom. Napísal tiež list Filemonovi, Titovi a dva listy Timoteovi.

Klement Alexandrijský (r. 202 n. l.) cituje 1. list Timoteovi 6,20–21 v súvislosti s Timoteom. Potom hovorí: „Presvedčení týmto výrokom, heretici odmietajú listy Timoteovi.“ Stromata, kniha 2, kap. 11, s. 359

Tertulián (207/208 n. l.) (čiastočne) sa pýta Marciona, prečo odmieta ako Písmo dva listy apoštola Timoteovi a jeden list Titovi. Päť kníh proti Marcionovi, kniha 5, kap. 21, s. 473.

Origenes (225–253/254 n. l.) (implicitne) cituje 2. Timoteovi 3,6–7 ako Pavlov text. Origenes: Proti Celsovi, kniha 6, kap. 24, s. 584

Origenes (239–242 n. l.) (čiastočne) cituje časť 2. listu Timoteovi 3,4 ako dielo apoštola. Homílie na Ezechiela, homília 3, kap. 5.2, s. 59

Origenes (233/234 n. l.) (1. list Timoteovi naznačuje existenciu 2. listu Timoteovi) cituje 1. list Timoteovi 2:8 ako slová Pavla v 1. liste Timoteovi. Modlitba, kap. 9.1, s. 38

Cyprián z Kartága (okolo 246–258 n. l.) „O tej istej veci hovorí Pavol v druhom liste Timoteovi: ‚Teraz som obetovaný a čas môjho odchodu sa blíži. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Teraz mi zostáva veniec spravodlivosti, ktorý mi v ten deň udelí Pán, spravodlivý Sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milujú Jeho príchod.“ [2. Timoteovi 4, 6–8] Cypriánove traktáty, traktát 12, tretia časť, kap. 16, s. 539. Pozri tiež traktát 12, tretia časť, kap. 67, s. 551.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) „V očakávaní toho píše blahoslavený apoštol Pavol Timoteovi a varuje ho, že biskup nesmie byť ‚súdny ani hádavý, ale mierny a ochotný prijať poučenie‘.“ [2 Timoteovi 2:24] Listy Cypriána, list 73, kap. 10, s. 389

Cyprián z Kartága (okolo 246–258 n. l.) (implicitne, ak je prvý, potom aj druhý) „Apoštol vo svojom Prvom liste Timoteovi: ‚Ak sa však niekto nestará o svojich blízkych, a najmä o tých zo svojej domácnosti, popiera vieru a je horší ako neveriaci.‘“ Cyprianove traktáty, traktát 12, časť 3, kap. 75, s. 552

Alexander z Alexandrie (313–326 n. l.) cituje polovicu 2. listu Timoteovi 3:4. Nachádza sa na konci dlhého reťazca troch veršov, ktoré sú uvedené ako „podľa blahoslaveného Pavla“. Listy o ariánskej heréze, list 1, kap. 13, s. 296

Po Nicejskom koncile Hegemonius (4. storočie) „ako nám dáva najavo aj Pavol, keď vo svojom druhom liste Timoteovi píše nasledovne: ‚Ako Jamnes a Mambres odporovali Mojžišovi, tak aj títo odporovali pravde: ľudia so skazenou mysľou, zavrhnutí, čo sa týka viery.‘“ (Hovorí ortodoxný Diodorus) Disputácia s Manesom, kap. 45, s. 221

Archelaus (262–278 n. l.) (čiastočne) cituje 2. list Timoteovi 4,7–8 ako slová „blahoslaveného apoštola“; Disputácia s Manesom, kap. 35, s. 209. V kap. 36, s. 210, tiež naráža na 2. list Timoteovi 3,8–9.

Po Nicejskom koncile Ján Zlatoústy (okolo roku 396 n. l.) v 1. kázni na 2. list Timoteovi uviedol, že autorom je apoštol Pavol.

Jednou nezvyčajnou frázou v 2. Timoteovi 2,8 je, že Ježiš je „potomok Dávida“, doslovne v gréčtine „z Dávidovho semena“. Toto formulovanie sa inde vyskytuje iba v Liste Rímskym 1,3 („potomok Dávida“). Na iných miestach sa toto formulovanie nepoužíva, napríklad v Zjavení 5,5, kde sa namiesto toho hovorí o „koreňovi Dávidovom“.

Otázka: Ako vieme, či to, čo máme dnes v 2. liste Timoteovi, je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dôvody.

1. Boh sľúbil zachovať svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; Izaiášovi 59:21; Izaiášovi 40:6–8; 1. Petrovom liste 1:24–25 a Matúšovi 24:35.

2. Svedectvo rannej cirkvi. Písatelia rannej cirkvi až do Prvého nicejského koncilu (r. 325 n. l.) citovali z 2. listu Timoteovi približne 47-krát, nepočítajúc narážky. Citovali 34 % textu 2. listu Timoteovi, pričom zlomkové verše počítali ako celé verše. To je 28,0 z celkového počtu 83 veršov.

Tu je 8 prednicejských autorov, ktorí odkazovali na verše z 2. listu Timoteovi.

Polykarp (100–155 n. l.) cituje 2. list Timoteovi 2:12: „On [Pán] nám sľúbil, že nás vzkriesi z mŕtvych a že ak budeme žiť tak, ako sa na Neho patrí, ‚budeme aj spolu s Ním kraľovať‘, za predpokladu, že uveríme.“ List Polykarpa Filipským, kap. 5, s. 34

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje 2. list Timoteovi 4,10–11 ako Pavlov list. Irenej, Proti herézam, kniha 3, 14.1, s. 438

Muratoriho kánon (170–210 n. l.), ANF, zväzok 5, s. 603, spomína dva Pavlove listy Timoteovi, ako aj ďalších 11 Pavlových listov.

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.) hovorí, že „blahoslavený apoštol“ napísal 2. list Timoteovi 2:14, 16, 17, a tieto verše cituje. Stromata, kniha 1, kap. 10, s. 311

Tertulián (207/208 n. l.) sa pýta Marciona, prečo odmieta ako Písmo dva listy apoštola Timoteovi a jeden list Titovi. Päť kníh proti Marcionovi, kniha 5, kap. 21, s. 473.

Hippolyt (222–235/236 n. l.) naráža na 2. list Timoteovi 4,8a. Traktát o Kristovi a Antikristovi, kap. 31, s. 210

Origenes (okolo roku 240 n. l.) cituje Izaiáša 11:2–3 a potom 2. list Timoteovi 1:7. „A ty sám môžeš z Písma zhromaždiť tieto myšlienky.“ Homílie o Jeremiášovi, homília 8, kap. 5, s. 81

Cyprián z Kartága (okolo r. 246–258 n. l.) cituje 2. list Timoteovi 2:4,5 ako „Timoteovi“; Cypriánove traktáty, traktát 3, tretia kniha Svedectvá, kap. 11, s. 536

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) spomína Pavla v liste Timoteovi a cituje 2. list Timoteovi2:24 , List 73.9, s. 389

Alexander z Alexandrie (313–326 n. l.) cituje polovicu 2. listu Timoteovi 3:4. Nachádza sa na konci dlhej reťaze troch veršov, ktoré sú uvedené slovami „podľa blahoslaveného Pavla“. Listy o ariánskej heréze, List 1, kap. 13, s. 296

Alexander z Alexandrie (313–326 n. l.) spomína Hymenaeusa a Fileta, čím naráža na 2. list Timoteovi 2:17. Listy o ariánskej heréze, list 2, kap. 5, s. 298

Viac ako 34 autorov po Nicejskom koncile

Eusebiova Cirkevná história (323–326 n. l.)

Afrahát Sýrsky (337–345 n. l.) parafrázuje 2. list Timoteovi 2:11, 12 vo diele Vybrané úvahy, úvaha č. 6, kap. 1, s. 363

Hegemonius (4. storočie) cituje 2. list Timoteovi 4,7–8 ako slová „blahoslaveného apoštola“ v diele Disputácia s Manesom, kap. 35, s. 209. V kap. 36, s. 210, tiež naráža na 2. list Timoteovi 3,8–9.

Atanáz z Alexandrie (r. 367 n. l.) uvádza zoznam kníh Nového zákona v Sviatočnom liste 39, s. 552

Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.) cituje polovicu 2 Timoteovi 2,17 ako slová apoštola, hneď potom, čo v tej istej kapitole spomenul blahoslaveného apoštola Pavla. V diele O Trojici, kniha 8, kap. 1, s. 137

Dielo „Synopsis Scripturae Sacrae“ (350–370 n. l. alebo 5. storočie) spomína dva Pavlove listy Timoteovi ako súčasť Nového zákona. Cituje 2. list Timoteovi 1,1–2a.

Cheltenhamský kánon (cca 360–370 n. l.)

Efraim Sýrsky (373 n. l.)

Synoda v Laodicei (vo Frýgii) (343–381 n. l.) v kánone 60, s. 159, uvádza zoznam kníh Starého a Nového zákona. Kánon 59, s. 158, stanovuje, že v kostole sa smú čítať iba kanonické knihy Starého a Nového zákona.

Bazil z Kapadócie (357–378/379 n. l.) cituje 2. list Timoteovi 2,2 ako dielo Pavla. O Duchu, kap. 13.29, s. 19

Ambrosiaster (po roku 384 n. l.)

Cyril Jeruzalemský (okolo 349–386 n. l.)

Ambróz Milánsky (370–390 n. l.) cituje 2. list Timoteovi 4:7, 8 ako dielo Pavla. Povinnosti duchovenstva, kniha 1, kap. 15.58, s. 11.

Gregor Nazianzenský (330–391 n. l.)

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.) cituje 2. list Timoteovi 1:4 ako Pavlov list Timoteovi. List 3, kap. 15.1, s. 55

Amfilochius (pred rokom 394 n. l.) Iambi ad Seleucum

Ján Zlatoústy (396 n. l.) napísal desať kázní o 2. liste Timoteovi, ktoré sa nám zachovali dodnes. V 1. kázni o 2. liste Timoteovi uviedol, že autorom je apoštol Pavol.

Gregor z Nyssy (cca 356–397 n. l.) cituje ¼ z 2. listu Timoteovi 3:16 ako slová apoštola v diele Proti Eunómiovi, kniha 7, kap. 1, s. 192

Sýrska Kniha krokov (Liber Graduum) (350–400 n. l.)

Sýrske zoznam sv. Kataríny (okolo roku 400 n. l.)

Epifanius zo Salamíny (360–403 n. l.)

Pápež Inocent I. z Ríma (okolo roku 405 n. l.)

Rufinus (374–406 n. l.)

Severian (po roku 408 n. l.)

Jeroným (373–420 n. l.) cituje 2. list Timoteovi 4:7,8 ako dielo apoštola Pavla.

Kartáginský koncil (393–419 n. l.)

Augustín z Hippa (388–430 n. l.) uvádza, že Pavol napísal 1. a 2. list Timoteovi v diele O odpustení hriechov a krste, kap. 48, s. 33

Ján Cassian (419–430 n. l.) cituje 1. list Timoteovi 4:14 a 2. list Timoteovi 1:6 ako „Timoteovi“ v diele Tretia konferencia opáta Chaeremona, kap. 12, s. 429

Vincenc z Lerins (okolo 434 n. l.)

Sokrates (okolo 400–439 n. l.) Cirkevné dejiny

Eucharius (okolo 424–455 n. l.) „Instructiones“

Theodoret z Cyrusu (biskup a historik) (423–458 n. l.)

Cyril z Alexandrie (444 n. l.)

Eutalius zo Sulcy (okolo roku 450 n. l.)

Prosper z Akvitánie (425–465 n. l.) označuje 2. list Timoteovi 1,8 a nasl. ako „Timoteovi“

aj ďalší.

Medzi heretikmi a falošnými spisami

Arianistický heretik Eunomius (cca 360 – cca 394 n. l.) sa odvoláva na 2. list Timoteovi 2:25 ako na dielo „blahoslaveného Pavla“ v Apologetickom liste, kap. 19, s. 57

Kacíř Pelagius (416–418 n. l.)

Pelagiánsky kacír Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.) cituje časť 2. listu Timoteovi 2:19: „Pán vie, kto sú jeho.“ Komentár k Zachariášovi, kap. 14, s. 393

3. Najstaršie rukopisy 2. listu Timoteovi, ktoré máme k dispozícii, vykazujú drobné odlišnosti v texte, avšak žiadne teologicky významné chyby.

Sinaiticus [Si] 340–350 n. l.

2. list Timoteovi sa nezachoval vo Vaticanus [B]

Alexandrinus [A] cca 450 n. l.

Ephraemi Rescriptus [C] 5. storočie

Claromontanus [D] 5./6. storočie

I Washington, D.C., 5. storočie

Italic [Ital] 4. až 13. storočie

Bohairská koptská [Boh] 3./4. storočie

Sahidská koptská [Sah] 3./4. storočie

Latinská Vulgáta [Vg] 4. a 5. storočie

Arménčina [Arm] od 5. storočia

gruzínčina [Geo] od 5. storočia

Etiópsky [Eth] od cca 500 n. l.

Peshitta sýrčina [Syr P] 400–450 n. l.

Sýrčina Harclean [Syr H] 616 n. l.

Viac informácií o raných rukopisoch 2. listu Timoteovi nájdete na stránke www.BibleQuery.org/2TimothyManuscripts.html.