< Otázka týkajúca sa Biblie z Lukášovho evanjelia
Otázky, ktoré sa týkajú viac ako jedného evanjelia, sú rozoberané v prvom evanjeliu, v ktorom sa vyskytujú, alebo sú uvedené v sekcii „Evanjelium“.
Otázka: Aké sú niektoré charakteristické prvky Lukášovho evanjelia?
Odpoveď: Lukáš zdôrazňuje ľudskosť Ježiša, Syna človeka, ktorý priniesol spásu nielen Židom, ale aj pohanom. Ježiš v Lukášovom evanjeliu vyniká ako učiteľ podobenstiev. Kristus je univerzálnou nádejou. Mnohí v ňom vidia väčší dôraz na pohanov ako v evanjeliách podľa Matúša alebo Marka. Lukáš obsahuje viac informácií o Ježišovom detstve v čase Herodesa Veľkého. Eusébius uvádza, že Lukáš bol pohan z Antiochie, a Skutky apoštolov 13,1 hovoria, že Manaén, ktorý vyrastal spolu s Herodesom Tetrarchom, bol v Antiochii. Lukáš zdá sa kladie dôraz na kontrasty, ako napríklad vďační verzus nevďační malomocní, kajúci sa a nekajúci sa zlodeji, Samaritán a farizeji, ako aj bohatý muž a Lazar.
Pokiaľ ide o jazyk, knihy Lukáša a Skutky apoštolov majú najzložitejšiu grécku gramatiku v Biblii. Lukášovo evanjelium je zároveň najdlhším evanjeliom s približne 19 581 gréckymi slovami, oproti 18 111 v Matúšovi, 11 051 v Markovi a 15 436 gréckych slov v Jánovi. Lukáš krátko nato napísal aj Skutky apoštolov, ktoré majú približne 18 460 gréckych slov.
Pokiaľ ide o sekty, Svedkovia Jehovovi sa snažia dať Lukášovi 16:19–31 obzvlášť skreslený výklad.
Otázka: Bolo v Lukášovi 1:1 napísaných veľa evanjeliových správ?
Odpoveď: Vieme o troch ďalších pravých evanjeliách. Oveľa neskôr, okolo roku 170 n. l., Tatian, asýrsky kresťan, ktorý sa neskôr stal heretikom, napísal okolo roku 172 n. l. Diatessaron, harmonizáciu týchto štyroch evanjelií. Ak boli napísané aj iné pravdivé správy, nemáme žiadny dôkaz, že by o nich niekto v rannej cirkvi niekedy počul. Veríme tiež, že Boh zachoval to, čo chcel zachovať.
Bolo napísaných asi 50 gnostických a legendárnych správ, ako napríklad Tomášovo evanjelium gnostických heretikov. Obrázky a rozbor Tomášovho evanjelia sa nachádzajú vo Wycliffeovom slovníku biblickej archeológie na s. 406, v Novom medzinárodnom slovníku Biblie na s. 1011–1012 a v Medzinárodnej štandardnej biblickej encyklopédii, zväzok 6, s. 384. Pozrite si tiež nasledujúcu otázku.
Otázka: Lukáš na začiatku svojho evanjelia píše: „Keďže sa mnohí pokúsili usporiadať a vyložiť to, v čo medzi nami najistejšie veríme, tak ako nám to odovzdali tí, ktorí boli od počiatku svedkami a služobníkmi slova; zdalo sa mi tiež dobré, keďže som od samého počiatku dôkladne pochopil všetko, napísať ti to v poradí, najvznešenejší Teofile, aby si poznal istotu tých vecí, v ktorých si bol poučený“ (Lk 1, 1–4). Vyzerá Lukáš pri usporiadaní a organizovaní materiálov svojho evanjelia dôslednejší alebo správnejší než ostatní evanjelisti, najmä Marek? Usporiadal udalosti chronologicky, na rozdiel od ostatných? Znamená to, že v spisoch ostatných boli nejaké pochybnosti?
Odpoveď: Nie, vo väčšine prípadov. Ľudia sa často snažia v textoch hľadať veci, ktoré tam nie sú. Papias, učeník apoštola Jána, však povedal, že Marek napísal niektoré veci, ktoré neboli v správnom poradí. Pozriwww.biblequery.org/gospels.html , kde nájdeš zosúladenie evanjelií.
Otázka: V Lk 1,1, vzhľadom na to, že poznáme len tri ďalšie autentické evanjeliové správy, napísali kresťania ešte niečo iné, čo nie je v našich Bibliách?
Odpoveď: Áno, raní kresťania napísali veľa vecí. Máme kvalitné mimobiblické spisy od troch učeníkov apoštola Jána (Ignác, Polykarp a úryvky od Papia). Máme list od Klementa Rímskeho (96–98 n. l., pred Zjavením), ktorý bol pravdepodobne tým istým Klementom, ktorého spomína Pavol vo Filipským 4:3. Máme tiež množstvo apologetických spisov od Irenea, učeníka Polykarpa, Justína Mučeníka a Athenagora. Celkovo je to asi 39 autorov pred krutým prenasledovaním za vlády Decia a Gallusa v rokoch 250/251 n. l., a mnoho, mnoho ďalších.
Otázka: Prečo autor v Lk 1,3 vedel viac o narodení a ranom detstve Ježiša ako ostatní autori evanjelií?
Odpoveď: Hoci Lukáš uvádza len to, že starostlivo preskúmal to, čo mu povedali očití svedkovia, existuje teória o konkrétnejšom dôvode.
Eusébius z Cézarey (r. 318 n. l.) uvádza, že Lukáš bol pohan z Antiochie. Skutky apoštolov 13:1 hovoria, že medzi prorokmi a učiteľmi v cirkvi v Antiochii bol aj Manaén, ktorý vyrastal spolu s Herodesom Tetrarchom. Lukáš zrejme poznal Manaéna, keďže napísal Skutky apoštolov. Jeho rozhovory s Manaénom o časoch jeho detstva mohli byť obzvlášť zaujímavé.
Samozrejme, cirkev bola vtedy malá a nemôžeme úplne vylúčiť, že s Manaenom hovorili aj Matúš, Marek a Ján.
Otázka: Bol Lukáš v Lk 1,3 skutočne božsky inšpirovaný, alebo sa mu to len zdalo ako dobrý nápad?
Odpoveď: Obe možnosti môžu byť pravdivé. Nevieme, do akej miery to bola Lukášova vlastná iniciatíva, ale bez ohľadu na to môže Boh použiť a požehnať našu iniciatívu, ako to ukazuje 2 Korinťanom 8:17 (ale v skutočnosti väčšina kapitol 8 a 9). Pozri si aj nasledujúcu otázku.
Otázka: Znamená to v Lk 1,3, že Lukáš nebol inšpirovaný, keďže aj apokryfná kniha 2. Makabejská 2,23–32 poukazuje na vlastnú iniciatívu?
Odpoveď: Najprv niekoľko základných faktov, potom porovnanie týchto dvoch textov a nakoniec niekoľko záverov.
Základné fakty:
B1. Ak sa autor Biblie rozhodol niečo napísať, Boh mohol jeho rozhodnutie využiť. V skutočnosti sa každý autor každej knihy Biblie musel rozhodnúť túto knihu napísať, inak by nebola napísaná. Viac o tom, ako Boh využíva našu iniciatívu, nájdete v predchádzajúcej otázke.
B2. Väčšina katolíkov a pravoslávnych veriacich verí, že 2. kniha Makabejská je súčasťou Božieho slova. (Bola súčasťou pôvodnej verzie Kráľovskej Jakubovej.) Takmer všetci protestanti (s výnimkou mnohých anglikánov a episkopálov) veria, že nie je. Viac informácií o apokryfoch vo všeobecnosti nájdete v otázke o tom, či sú apokryfy súčasťou Božieho slova.
B3. Mnohí raní kresťania verili, že apokryfy sú súčasťou Písma, najmä tí, ktorí hovorili latinsky a grécky.
B4. Mnohí raní kresťania verili, že apokryfy obsahujú zbožné spisy, ale že nie sú súčasťou Písma, najmä raní kresťania, ktorí hovorili hebrejsky.
B5. Všetci sa zhodujú aspoň na tom, že 2. kniha Makabejská bola súhrnom dejín makabejského obdobia, napísaným bohabojnými Židmi. Nie je nič zlé na tom, keď veriaci píšu dejiny a iné knihy.
B6. Väčšina skutočných kresťanov sa zhoduje na tom, že človek môže mať nesprávny názor na apokryfy a napriek tomu byť skutočným kresťanom.
Porovnanie:
Lukáš 1:1-4 (katolícka verzia RSV) „Keďže sa mnohí pokúsili zostaviť rozprávanie o udalostiach, ktoré sa medzi nami udiali, tak ako nám ich odovzdali tí, ktorí boli od začiatku svedkami a služobníkmi slova, zdalo sa mi tiež dobré, keďže som už nejaký čas všetko dôkladne sledoval, napísať pre vás usporiadaný záznam,…“
2. Makabejská 2:23–32 (katolícka verzia RSV) „Všetko toto, čo predložil Jason z Kyrény v piatich zväzkoch, sa pokúsime zhrnúť do jednej knihy.“ Vzhľadom na obrovské množstvo údajov a ťažkosti, s ktorými sa stretávajú tí, čo sa chcú pustiť do štúdia historických príbehov kvôli množstvu materiálu, sme sa snažili vyhovieť tým, ktorí si to chcú prečítať, uľahčiť to tým, ktorí majú sklon si to zapamätať, a priniesť úžitok všetkým čitateľom. Pre nás, ktorí sme sa ujali námahy skrátenia, to nie je ľahká záležitosť, ale vyžaduje si pot a stratu spánku, rovnako ako nie je ľahké pre toho, kto pripravuje hostinu a usiluje sa o prospech druhých. Aby sme si však zaistili vďačnosť mnohých, radi znášame túto nepríjemnú námahu, pričom zodpovednosť za presné detaily prenechávame zostavovateľovi a svoje úsilie venujeme vytvoreniu obrysov tohto zhrnutia. Lebo tak, ako sa hlavný staviteľ nového domu musí zaoberať celou stavbou, zatiaľ čo ten, kto sa ujme jeho maľovania a výzdoby, musí zohľadňovať len to, čo je vhodné pre jeho skrášlenie, tak je to podľa môjho názoru aj v našom prípade. Povinnosťou pôvodného historika je obsadiť pole pôsobnosti, rozoberať veci zo všetkých strán a zaoberať sa detailmi, ale tomu, kto príbeh prepracúva, by malo byť dovolené usilovať sa o stručnosť vyjadrenia a upustiť od vyčerpávajúceho spracovania. V tomto bode teda začnime naše rozprávanie, pričom k tomu, čo už bolo povedané, pridáme len toľko, koľko je potrebné; lebo je pošetilé predlžovať predslov a zároveň skracovať samotnú históriu.“
Závery:
C1. 2. kniha Makabejská sa nikdy neprezentovala ako Božie slovo. Lukáš tvrdil, že jeho dielo obsahuje presné slová Ježiša.
C2. Lukáš v podstate hovorí, že
a) Keďže iní [Matúš a Marek?] sa zaviazali napísať o Ježišovom živote, a
b) Keďže všetko pozorne sledoval,
c) Lukášovi sa zdalo vhodné napísať svoje evanjelium.
C3. Autor(i) 2. knihy Makabejcov uvádzajú, že dielo je jednoducho skrátenou verziou piatich zväzkov diela Jasona z Kyrény. Autor uvádza, že s tým bolo spojené mnoho ťažkostí, a vysvetľuje, ako a prečo vytvorili práve toto dielo.
C4. Hoci autor 2. knihy Makabejcov 2 veľmi podrobne opisuje, ako vznikla táto kniha, nespomína, že by Boh mal akúkoľvek úlohu pri inšpirácii tohto diela.
Otázka: Kto bol Teofil v Lk 1,3 a Sk 1,1?
Odpoveď: V gréčtine meno „Teofil“ znamená „milovník Boha“. Buď boli knihy adresované konkrétnej osobe menom Teofil, alebo, čo je pravdepodobnejšie, boli adresované milovníkom Boha všade.
Teofil, biskup Antiochie v rokoch 168–181/188 n. l., žil neskôr, a preto sa to na neho nemohlo vzťahovať. Rovnako to bolo aj meno patriarchu Alexandrie okolo roku 391 n. l.
Otázka: Čo znamená meno Alžbeta v Lk 1,5?
Odpoveď: Meno Alžbeta (v gréčtine Elisabet) je ekvivalentom hebrejského mena Elisheba. Znamená to „Boh je moja prísaha“. Elisheba bola dcérou Amminadaba z Júdu a manželkou Árona, ako sa uvádza v Ex 6,23. Podobne to uvádzajú aj Wycliffe Bible Dictionary na s. 520, 522, New International Dictionary of the Bible na s. 308 a skeptická publikácia Asimov’s Guide to the Bible na s. 918.
Otázka: Prečo bolo v Lukášovi 1:13 také dôležité, aby sa Alžbetino dieťa volalo Ján?
Odpoveď: Písmo to neuvádza. Niekedy má Boh konkrétne dôvody na to, čo robí, a Pán nie je povinný nám ich prezradiť. V tej dobe mal v danej kultúre právo dať dieťaťu meno otec. Ak by Boh nepovedal, aby ho nazvali Jánom, nemáme ani tušenie, ako by sa volal.
Otázka: Ako bol Ján Krstiteľ v Lk 1,15 a Mt 11,14 v Duchu a moci Eliáša? Bol reinkarnáciou Eliáša?
Odpoveď: Nie. Prišiel v duchu a moci Eliáša, ale Ján nebol reinkarnáciou Eliáša. Odpoveď nájdete v diskusii k Markovi 9:11-13.
Otázka: Čo znamená v Lk 1,15, že Ján Krstiteľ bol od narodenia naplnený Duchom Svätým?
Odpoveď: Od Dňa Turíc veriaci prijímajú Ducha Svätého, ktorý prebýva v nich, keď sa znovuzrodia. Ján Krstiteľ bol jedinečná osoba s jedinečným poslaním. Bol naplnený Duchom Svätým už pred narodením.
Otázka: Ako by mohla služba v dnešnej dobe prežívať „čas Jána“, ako je to opísané v Lk 1,15–80?
Odpoveď: Ježiš mal byť už takmer oznámený, ale ešte nie úplne. Bol to čas predchodcu, ktorý sa sám pripravoval na to, aby pripravil pôdu pre oznámenie Mesiáša. Niekedy v úspešnej službe najprv prichádza „tiché obdobie“ učenia sa, formovania charakteru, prípravy a spoznávania terénu, než sa človek „zdanlivo“ náhle objaví na scéne.
Otázka: Ako mohol Zachariáš v Lk 1,20–22 pokračovať v službe v chráme po tom, čo onemel?
Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť dva body.
a) Prinášanie obetí a darov Zachariášovi nevyžadovalo, aby hovoril.
b) Po tom, čo sa tento zázrak stal, Lukáš sa nevyjadruje k tomu, či bol Zachariáš dočasne oslobodený od svojich povinností, alebo nie.
Viac informácií nájdete v knihe J. Gresham Machen: The Virgin Birth of Christ, kap. 10, s. 234.
Otázka: Ako je Mária v Lk 1,28.42 plná milosti?
Odpoveď: Toto sa netýka ani chemického, ani fyzického, ani duchovného zloženia Márie. Milosť tu skôr znamená nezaslúženú priazeň, a Mária dostala veľkú priazeň v podobe výsady stať sa matkou nášho Pána. Pamätajte, že niekto, kto by nemal hriešnu povahu a nikdy by nezhrešil, by Spasiteľa nepotreboval. V Lukášovi 1:47 Mária ukazuje, že aj ona potrebovala Spasiteľa. Viac informácií o tom, prečo Mária nebola počatá bez hriechu a nežila bezhriešny život, ako tvrdí katolícka cirkev, nájdete v knihách When Critics Ask, s. 382–383, a When Cultists Ask, s. 142–144. Z historického hľadiska žiadny kresťanský autor pred Nicejským koncilom nenapísal, že Mária bola bez hriechu alebo mala zásoby zásluh.
Otázka: Prečo bolo v Lukášovi 1:31 dôležité dať Máriinmu dieťaťu meno Ježiš?
Odpoveď: Písmo to výslovne neuvádza. Hebrejské slovo pre Ježiša, „Jéšua“, však znamená „Jehova zachraňuje“, a zdá sa, že je to jediné vhodné meno pre Ježiša, keďže znamená „Jahve zachraňuje“. Okrem toho môže byť relevantné, že v Zachariášovi 3:1–5 sa spomína veľkňaz menom Jéšua, ktorý je zrejme predobrazom Spasiteľa. Meno Jozue a meno Ježiša sú v hebrejčine rovnaké.
Otázka: Ako je možné, že v Lk 1,34 a Mt 1,18–20 sa hovorí o panenskom narodení?
Odpoveď: Prirodzenými prostriedkami to pre ľudí nie je možné. Keďže však Všemohúci Boh môže stvoriť človeka z prachu zeme, v porovnaní s tým by pre Neho narodenie z panny nebolo príliš ťažké.
Otázka: Prečo v Lk 1,35 Biblia nešetrí ani Boha pred obvineniami z nemanželského pohlavného styku, ktoré sa mu pripisujú v súvislosti s tým, ako Duch Svätý zastrel Máriu, bez toho, aby vysvetlila, ako sa to stalo? (Túto otázku nastolil moslim Ahmed Deedat.)
Odpoveď: Hoci nám Boh neprezradil, ako presne tento zázrak vykonal, žiadny ranokresťanský autor to v žiadnom prípade nevysvetľoval ako sexuálny akt. Je veľmi podivné, že Deedat túto otázku spomína, pretože aj Korán potvrdzuje, že Ježiš sa narodil z panny. Počul som o moslimovi, ktorý zrejme vo svojej horlivosti proti kresťanstvu popieral, že Ježiš sa narodil z panny, napriek tomu, čo učí jeho vlastné náboženstvo.
Otázka: Ako je možné, že v Lk 1,37; Mt 19,26; Mk 10,27 sa hovorí, že u Boha nie je nič nemožné, keď je podľa Hebr 6,18 nemožné, aby Boh klamal, podľa 2 Tim 2,13, aby poprel sám seba, podľa Hebr 6,13, aby prisahal na niečo väčšie ako je On sám, alebo podľa Jak 1,13, aby bol pokúšaný zlom?
Odpoveď: Pre Boha nie je nemožná žiadna „vec“. Klamstvo a logické protirečenia nie sú „veci“ a Boh ich nerobí. Podrobnejšiu odpoveď nájdete v knihe When Critics Ask na strane 351.
Otázka: Čo si myslíte o teórii, že Mária mala v Lukášovi 1:37 pohlavný styk s vojakom menom Parthenos?
Odpoveď: Grécke slovo pre „pannu“ je parthenos. Niektorí neveriaci kedysi špekulovali, že „Panthera“ bol rímsky vojak, ktorý splodil Ježiša. Slovo parthenos však v gréčtine znamená „panna“, nemáme žiadne záznamy o nikom, kto by sa volal Parthenos, a pre gréckeho muža by to bolo veľmi nepravdepodobné meno. Raný spisovateľ Origenes bol prvý, o ktorom vieme, že na toto obvinenie odpovedal v diele Origenes proti Celsovi, kniha 1, kapitola 32, s. 410.
Otázka: Je Boh v Lk 1,37 skutočne všemocný?
Odpoveď: Áno. Tu je to, čo Písmo hovorí o Božej moci.
Boh je všemocný. Lukáš 1:37; Jeremiáš 32:27; Izaiáš 1:9
Všetko, čo Boh nariadi, sa stane. Izaiáš 14:24, 27; 43:13; 55:11; Ján 10:26–28. Boh má zvrchovanú moc nad všetkým. Izaiáš 6:5; Žalm 103:14
Boh koná podľa svojej vôle. Matúš 20:15; Žalm 115:3; 135:6; Rímskym 9:20
Pre Boha nie je nič príliš ťažké. Genesis 18:14; Jób 42:2; Jeremiáš 32:17; Matúš 19:26
Boh nemôže poprieť sám seba (2. Timoteovi 2:13), klamať (Hebrejom 6:18; 1. Samuelova 15:29), ani byť pokúšaný zlom (Jakub 1:13), ani prisahať na niekoho väčšieho ako je On sám (Hebrejom 6:13).
Nič sa nedeje okrem toho, čo Boh dovolí. Jób 1:12; 2:6; Jakub 4:15
Každé „rozhodnutie losu“ pochádza od Pána. Príslovia 16:33
Všetko pôsobí na prospech Jeho vôle. Rímskym 8:28; Efezským 1:11
Nikto nemôže zmarit Božie rozhodnutia. Izaiáš 43:13; Rímskym 11:29
Mnohým sa darí vzoprieť sa Božej prikázanej/žiaducej vôli. Skutky apoštolov 7:39,51; 4:11; 13:46; 14:2; 2. Korinťanom 6:1
Ľudia robia niektoré dobré veci z vlastnej iniciatívy. 2. Korinťanom 8:17
Zhrnutie: Božia moc je obmedzená iba Ním samým. Stane sa všetko, čo Boh nariadi. Nestane sa nič, čo by Boh nedovolil. Boh sa môže na určitý čas rozhodnúť delegovať svoju zvrchovanosť a dovoliť niektoré veci, ktoré Mu lámajú srdce, ale nakoniec je všetko prepletené v Jeho pláne.
Otázka: Ak by Mária v Lk 1:38 odmietla, nebol by Boh schopný vykúpiť ľudstvo?
Odpoveď: Nie. Boh používa ľudí ako svoje nástroje, ale nie je obmedzený na použitie konkrétnej osoby. Mordochaj to dobre pochopil v knihe Ester 4:14.
Hypoteticky povedané, pre Boha by nebolo žiadnym problémom vymyslieť alternatívny plán. Možno by si mohol vybrať inú ženu a zabezpečiť, aby v nej vyvinuli vlastnosti potrebné na to, aby bola dobrou matkou pre Ježiša.
V skutočnosti Boh pozná každý deň nášho života ešte skôr, ako sme vôbec existovali (Žalm 139), vrátane každého rozhodnutia, ktoré urobíme, a každého rozhodnutia, ktoré by urobila Mária. Boh teda nepotreboval žiadny alternatívny plán.
Otázka: Ukazuje Lukáš 1,48, že máme uctievať Máriu nad všetky ženy?
Odpoveď: Nie. Mária bola príjemkyňou Božej milosti, nie zdrojom vlastnej milosti. V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.
Grécky text nehovorí, že ju máme velebiť nad všetky ženy, ale že bola najpožehnanejšia zo žien, pretože bola Ježišovou matkou.
Jael bola najpožehnanejšou ženou v knihe Sudcov 5,24, pretože zabila Siseru. Ak si myslíte, že by ste mali uctievať Máriu kvôli formulácii v Lukášovi 1,48, nemali by ste zabudnúť uctievať aj Jael ako najpožehnanejšiu zo žien pred Máriou, a to kvôli formulácii v knihe Sudcov 5,24.
Keď prišli mudrci, poklonili sa a uctili Ježiša. Nie je tam napísané, že by sa poklonili alebo uctili Máriu.
Pamätajte, že aj Mária uctievala svojho syna.
Nakoniec, v Skutkoch apoštolov 1,13–14, keď boli učeníci spolu a bola tam aj Mária, matka Ježiša, všetci sa modlili k Bohu, nikto sa nemodlil k Márii ani ju neuctieval.
Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask na s. 145 a v knihe When Critics Ask na s. 381–382.
Otázka: Ako je Mária v Lk 1,48 najpožehnanejšia medzi ženami?
Odpoveď: Mária bola najpožehnanejšia tým, že bola matkou malého Ježiša. Mária nepovedala „moja duša sa raduje“, ale skôr „moja duša sa raduje v Pánovi“. Kresťania si ju budú vždy pamätať a ctiť ako tú, ktorá vychovala Ježiša. V texte „ “ chýba akýkoľvek náznak, že bola bez hriechu, že bola sama nepoškvrnene počatá, že bola po celý život pannou, že má zásoby zásluh alebo že vystúpila do neba. Písmo ju nikdy nenazýva spoluposredníčkou, spoluvykupiteľkou, ani neuvádza, že by sme ju mali uctievať či zbožňovať. Prednicejskí kresťanskí autori nepoznali žiadnu myšlienku, že by Mária bola spoluposredníčkou alebo spoluvykupiteľkou, ani to, že by niekto uvažoval o uctievaní Márie.
Je správne, hoci dvojznačné, nazývať Máriu „matkou Božou“, ako to urobil Efezský koncil. Mária v žiadnom prípade nie je matkou Boha Otca ani Ducha Svätého. Nestórius spočiatku odmietal tvrdenie, že Mária je matkou Božou, neskôr však tento termín prijal, hoci s neochotou. Mária je skutočne matkou Boha, pretože je matkou Ježiša. Ježiš však existoval v nebi ešte predtým, ako bola Mária stvorená, a Mária nie je matkou Boha Otca ani Boha Ducha. Namiesto toho, aby sme hovorili, že Mária je matkou Boha, je lepšie povedať, že Mária je matkou Boha Syna.
Otázka: Čo nám v Lk 1, 62–63 hovorí o Zachariášovi?
Odpoveď: Lk 1,62–63 ukazuje, že Zachariáš bol v tomto prípade nielen nemý, ale aj hluchý.
Otázka: Ukazujú reči Zachariáša a Petra v Lk 1,70 a Sk 3,21, že Zem bola mladá, keďže proroci hovorili „od počiatku“?
Odpoveď: Nie, lebo „od počiatku“ je výraz označujúci prvé časy. Hovorili od počiatku ľudstva, nie od počiatku, šesť dní predtým. Lukáš 1,70 teda neurčuje, aká dlhá bola jeden deň.
Príklady použitia slova „počiatok“, ktoré sa nevzťahuje na počiatok stvorenia, nájdete v Lk 1,2; Jn 8,25; 15,27; 16,4; Sk 26,5.
Otázka: V Lukášovi 1:80; 2:52; 4:16 – cestoval Ježiš do Indie a učil sa od hinduistických učiteľov, ako tvrdia niektorí prívrženci hnutia New Age?
Odpoveď: Nie. V knihe When Cultists Ask na s. 146–148 sa spomína, že to tvrdil ruský autor Nicolas Notovitch. Spomína sa tam tiež, že Ježiš hojne citoval zo Starého zákona, ale nikdy z hinduistických védskych „písem“. V odpovedi je potrebné zohľadniť päť bodov.
1. Lukáš 1:80 sa vzťahuje na Jána Krstiteľa, nie na Ježiša. Zachariáš bol Jánov otec a Zachariášova chválospev na Boha v Lukášovi 1:67–79 sa nevzťahuje na Ježiša, ale na jeho dieťa: „prorok Najvyššieho; lebo pôjdeš pred Pánom, aby si mu pripravil cestu“ (Lk 1:76 NIV)
2. Lukáš 2:39–40 hovorí, že Ježiš sa vrátil do Nazaretu, nie do Indie.
3. V Lukášovi 2:41 sa píše, že každý rok chodili Ježišovi rodičia, pravdepodobne spolu s Ježišom, do Jeruzalema.
4. V Lukášovi 2:51–52 sa uvádza, že aj po dovŕšení dvanástich rokov Ježiš vyrastal v Nazarete.
5. Nakoniec, Lukáš 4:16 hovorí, že Ježiš vyrastal v Nazarete.
Zhrnuté, neexistuje žiadny dôkaz, že by Ježiš odišiel kamkoľvek mimo Palestíny a Egypta. Dôkazov o tom, že Ježiš ako chlapec odišiel do Indie, je rovnako veľa ako o tom, že odišiel na Mesiac.
Otázka: K Lukášovi 2 mi niekto poslal tento e-mail: „Dôvod Vianoc má tradičné korene v rímskych saturnáliách, ktoré kresťanstvo nahradilo. V Biblii neexistuje žiadny precedens pre tento sviatok.“
Odpoveď: Tu je stručná odpoveď:
a) Nevieme, v ktorom mesiaci a roku sa Ježiš narodil, takže akýkoľvek čas je rovnako dobrý ako akýkoľvek iný.
b) Rimania mali veľa sviatkov, takže akýkoľvek deň by sa približoval k nejakému rímskemu sviatku.
c) Prví kresťania boli ochotní radšej zomrieť, ako by mali uctievať iných bohov, takže Vianoce nemali nič spoločné s uctievaním Saturna ani žiadnych iných modiel počas saturnálií.
d) Mnohí raní kresťania z pohanov boli otroci a keďže Rimania mali zvyk udeľovať svojim otrokom dočasnú slobodu na niekoľko dní počas sviatkov Saturnálie, bol to jediný čas, kedy mohli odísť a stretnúť sa na Vianoce bez toho, aby ich prenasledovali.
Podrobnú odpoveď nájdete v nasledujúcej otázke.
Otázka: Je podľa Lukáša 2 Vianoce pohanský sviatok a prečo sa slávia 25. decembra?
Odpoveď: Nie, Vianoce nie sú pohanským sviatkom. Nevieme, v ktorom mesiaci a ktorého dňa sa Ježiš narodil. Nebolo by však rozumné, keby všetci roľníci museli niekde chodiť, aby im boli vyberané dane buď v čase žatvy, alebo v čase siatia. Existujú dva názory na to, prečo sú Vianoce hneď po Saturnáliách: náhoda a nie náhoda. Tu sú podporné dôkazy pre oba názory.
Náhoda: Rôzne kultúry mali sviatky v rôznych obdobiach. Napríklad neskorší Gréci mali viac sviatkov ako dní, ktoré neboli sviatkami. Rimania mali každý deň Idy (13. alebo 15.) v mesiaci menší sviatok na počesť Jupitera. Každých šesť dní predtým sa konala obeta Junone a Janusovi. Tu je čiastočný zoznam rímskych sviatkov.
1. január Posvätný deň na počesť Janusa
9. január Agonia (na počesť Janusa)
Február: Sabínsky (nielen rímsky) sviatok očistenia nazývaný Februa
15. február Lupercalia (nevenované žiadnemu bohu)
17. februára Quirinalia (na počesť boha Marsa)
27. februára Prvá Equirria (na počesť Marsa)
1. marca Matronalia (na počesť Junony)
14. marca Druhá Equirria (na počesť Marsa)
19. marca Quinquatrus (na počesť Minervy)
23. marca Tubilustrium (očistenie trúb)
Apríl: Sviatok Venuše
25. apríla Robigalia (prosba plesni, aby ušetrila obilie)
Jarné Bacchanalia (slávnosť plná opilosti a sexu)
15. mája Sviatok na počesť Merkúra a Maie
26. máj Ambarvalia (za dobrú úrodu)
9. júna Vestalia (na počesť Vesty)
13.–14. júna Malé Quinquatrus (na počesť Minervy)
Mesiac júl bol premenovaný na počesť cisára Júliusa Cézara, ktorý bol vyhlásený za boha.
23. júla Neptunalia (keď bola voda najviac potrebná)
Mesiac august bol premenovaný na počesť cisára Augusta, ktorý bol vyhlásený za boha.
9. augusta Vinalia rustica (na počesť Venuše)
13. augusta Sviatok na počesť Diany (otroci boli na jeden deň oslobodení)
23. augusta Vulcania (na počesť Vulkána)
4. septembra Ludi Magni na počesť Jupitera, Junony a Minervy (Encyklopédia Britannica, verzia z roku 1957)
13. septembra Sviatok Jupitera (významný pre rímsky štát)
15. október Októbrový kôň (obeta Marsovi)
1. novembra Sviatok Pomony, bohyne úrody
17.–24. decembra Saturnálie (oslava zlatého veku Saturna – otroci boli na 8 dní oslobodení)
Tertulián (198–220 n. l.) v diele O modlárstve v 10. kapitole spomína aj Quinquatria, Minervalia, Saturnalia, Septimontium a sviatok Milovaného príbuzenstva. Dátumy niektorých z týchto sviatkov však nie sú s istotou známe.
Účelom vymenovania rímskych sviatkov je to, že kedykoľvek sa slávili Vianoce, s najväčšou pravdepodobnosťou to bolo v blízkosti nejakého rímskeho sviatku.
Nie je to náhoda: Oslava Vianoc 25. decembra nebola náhodou z troch dôvodov.
N1. Nie v týchto obdobiach: Niektoré obdobia boli na Vianoce menej vhodné ako iné. Okolo 9. – 24. marca sa konalo veľa gladiátorských predstavení na počesť Minervy. Prví kresťania by pravdepodobne nechceli oslavovať vonku, keď Rimania hľadali ľudí na boj s divokými šelmami. 13. septembra bolo v popredí uctievanie Marsa, ochrancu štátu. Kresťania by vtedy tiež nechceli byť nápadní.
N2. Súťaženie so Saturnáliami: Usporiadanie Vianoc hneď po Saturnáliách mohlo byť zámerné, aby „konkurovali“ rímskemu sviatku. Tento názor však predpokladá, že Saturnálie boli mimoriadne dôležitým sviatkom, čo však nemuselo byť nevyhnutne pravdou.
N3. Mnohí kresťania boli otroci: Viac ako polovica obyvateľov Rímskej ríše boli otroci a pravdepodobne ešte väčší percentuálny podiel kresťanov tvorili otroci. Pohanský sviatok Saturnálie poskytoval kresťanským otrokom väčšiu slobodu, než bolo obvyklé , keďže otroci boli počas tohto obdobia dočasne slobodní. Tak mali voľný čas na plánovanie a zhromažďovanie sa na svoj vlastný sviatok.
Viac informácií nájdete v knihe „Now That’s a Good Question“ na stranách 362–364.
Otázka: Boli Vianoce v Lukášovi 2 len kopírované z pohanského rímskeho sviatku Sol Invictus?
Odpoveď: Nie. Sviatok Sol Invictus (neporaziteľné slnko) sa slávil 23. decembra, nie 25., keď sa dni začali predlžovať. Okrem toho Vianoce nemohli byť prevzaté zo sviatku Sol Invictus ešte z dvoch ďalších dôvodov.
1) Sviatok Sol Invictus sa začal sláviť až v rokoch 270/274 n. l. za vlády cisára Aureliána, prenasledovateľa kresťanov.
2) Sýrsky kresťan Efraim (cca 350–378 n. l.) zaznamenáva oslavu Kristovho narodenia. Ukazuje, že sa oslavovalo približne 13 dní po zimnom slnovrate. (Hymny o narodení, hymna č. 4, s. 235). Efraim žil v západnej časti perzskej ríše Sásánovcov, kde sa sviatky vyhlásené rímskym cisárom neslávili.
V Rímskej ríši predniesol Gregor Nazianzenský kázanie, ktoré niektorí považujú za jedno z jeho najlepších, pri príležitosti narodenia Krista, buď 25. decembra 380 n. l., alebo 6. januára 381 n. l. (Reč č. 38, s. 345–351).
Otázka: Je v poriadku, ak kresťania v Lk 2,1 skracujú slovo „Vianoce“ na „Xmas“?
Odpoveď: Je to v poriadku. Ako poukazuje R. C. Sproul v knihe Now That’s a Good Question, s. 364–365, skratkou nebolo písmeno X, ale kríž, a nie je v tom žiadna neúcta voči Ježišovi.
Otázka: Prečo by v Lk 2,1–5 mal cisár Augustus údajne spôsobiť chaos tým, že údajne nariadil všetkým vrátiť sa do svojho rodného mesta?
Odpoveď: Najprv to, čo tvrdí skeptik Isaac Asimov, a potom dve rôzne odpovede.
Asimovova príručka k Biblii na s. 929 priamo hovorí: „Rimania nemohli v žiadnom prípade uskutočniť taký podivný sčítanie ľudu, ako je toto. Prečo by mali chcieť, aby každý človek bol prítomný v meste svojich predkov, a nie v meste, v ktorom skutočne býval? … Nie, ťažko si predstaviť zložitejšiu spletinu nepravdepodobností a Rimania by určite takéto sčítanie ľudu neorganizovali.“
C. Vibius Maximus, rímsky prefekt Egypta, by s tým nesúhlasil. Daňový edikt Vibiusa Maxima z roku 104 n. l. totiž vyžadoval, aby sa všetci v Egypte vrátili do svojho rodného mesta. To by nespôsobilo chaos medzi roľníkmi a chudobnejšími ľuďmi, ktorí aj tak veľa necestovali. Viac informácií nájdete v knihe The Case for Christ na s. 135 a vo Wycliffe Bible Dictionary na s. 414, kde sa uvádza, že tento dekrét je zdokumentovaný v Deiss LAE na s. 271.
Jozefovo vlastné rozhodnutie: Pokiaľ ide o to, či sa Jozef vrátil do Betlehema, alebo či nazýval Nazaret svojím rodným mestom, evanjeliá v skutočnosti netvrdili, že cisár Augustus vyžadoval, aby sa všetci v ríši vrátili do svojich rodných miest. Možno mal Jozef svoje vlastné dôvody ( ) a buď považoval za dôležité zaregistrovať sa z vlastnej vôle ako potomok kráľovského rodu, alebo mu to prikázal anjel. Jozef však nebol jediný, kto cítil potrebu vycestovať kvôli sčítaniu ľudu, keďže hostince v Betleheme boli plné.
Otázka: Prečo v Lk 2,1 Jozef opustil svoj domov a vrátil sa do svojho rodného mesta?
Odpoveď: Existujú dve súbežné odpovede.
Nebeský dôvod: Boh vo svojej prozreteľnosti zariadil veci tak, aby sa naplnilo proroctvo, že Ježiš sa narodí v Betleheme.
Pozemský dôvod: Buď sa Jozef sám chcel jednoducho vrátiť do svojho rodného mesta, alebo sa ľudia museli vrátiť do svojich rodných miest, aby sa zabezpečilo, že pri sčítaní obyvateľstva nikto nebude vynechaný. Podobná požiadavka, že sa každý musí vrátiť do svojho rodného mesta, bola obsiahnutá aj v egyptskom nariadení o sčítaní obyvateľstva z roku 104 n. l. Prefekt C. Vibius Maximus napísal: „Keďže sa blíži sčítanie ľudu podľa domácností, je potrebné upozorniť všetkých, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu nachádzajú mimo svojich správnych obvodov, aby sa vrátili domov, aby splnili zvykové nariadenie o sčítaní ľudu a aby zostali na svojich vlastných poľnohospodárskych pozemkoch.“ Viac informácií nájdete v knihe The New Testament Documents: Are They Reliable? od F. F. Brucea, IVP, s. 86–87.
Otázka: Čo vieme o Quiriniovi v Lk 2,2?
Odpoveď: Quirinius bol guvernérom dvakrát. Prvýkrát to bolo v rokoch 12 až 6 pred n. l., keď viedol ťaženie proti Homanadensianom v Anatólii (súčasné Turecko). Podľa nápisu bol Quirinius druhýkrát guvernérom Sýrie od roku 6 n. l. Nemáme záznam o tom, v ktorej provincii bol Quirinius guvernérom prvýkrát. Existujú dva názory:
Sir William Ramsay zastáva názor, že Quirinius bol guvernérom Sýrie už prvýkrát. (Sýria susedí s pohoriami v Anatólii.) Hoci máme kompletný zoznam guvernérov Sýrie z tohto obdobia a Quirinius sa v ňom nespomína až do roku 6 n. l., Quirinius mohol byť špeciálnym dodatočným guvernérom pre túto vojenskú výpravu.
F. F. Bruce zastáva názor, že Quirinius bol pravdepodobne guvernérom Galácie, ktorá sa nachádza v Anatólii.
Na okraj treba poznamenať, že o starovekom svete je veľa vecí, ktoré nemôžeme dokázať. Napríklad damaské mince neobsahujú žiadne zmienky o rímskej okupácii Damasku v rokoch 34 až 62 n. l. Napriek tomu sme si istí, že Rimania vtedy vládli v Damasku. Podobne, keď cisár Claudius v rokoch 49–50 n. l. vyhnal Židov z Ríma, Josephus túto udalosť nikdy nespomenul, iba Suetonius a Lukáš. Viac informácií o Quiriniovi nájdete na stránke http://www.biblehistory.net/newsletter/cyrenius.htm. Ďalšie informácie nájdete aj v knihe The New Testament Documents: Are They Reliable? od F. F. Brucea (s. 86–87), v Encyclopedia of Bible Difficulties (s. 365–366) a v knihe When Critics Ask (s. 383–385).
Otázka: Kedy sa v Rímskej ríši konali sčítania ľudu, o ktorých sa píše v Lk 2,1–5?
Odpoveď: Sčítanie ľudu bolo dôležité na stanovenie daňových sadzieb a Rimania ho chceli vykonávať, aby mohli ľudí zdaňovať rovnomernejšie (a dôkladnejšie).
V roku 44 pred Kr. Rimania zdanili Židov (hoci bez sčítania ľudu) podľa diela Jozefa Flavia „Staroveké dejiny Židov“, kniha 14, kap. 271.
8–4 pred Kr. Augustus nariadil tri sčítania ľudu, z ktorých druhé sa konalo v rokoch 8–4 pred Kr. Augustus uvádza, že prvé sčítanie ľudu nariadil v roku 8 pred Kr., ako to zaznamenal v diele Res Gestae 8 – Činy Augusta. Realizácia sčítania ľudu by trvala niekoľko rokov. Encyklopédia biblických ťažkostí na s. 366 spomína sčítanie ľudu v roku 7 pred Kr.
6/7 n. l. bol Archelaus zbavený trónu a jeho územia boli pripojené k Sýrii. Josephus (93–94 n. l.) (Antiquities of the Jews 17.13:5, s. 375) uvádza, že Cyrenius „zaznamenal ich majetok“, a podrobnejšie sa o Cyreniovi zmieňuje v diele Antiquities of the Jews 18.1.1, s. 376. Ide s veľkou pravdepodobnosťou o to isté sčítanie ľudu, ktoré sa spomína v Skutkoch apoštolov 5:37.
Rímske sčítanie ľudu v roku 20 n. l. a potom každých 14 rokov podľa Papyrusu Oxyrhynchus 225 (v Milligan, Greek Papyri, s. 44–47). Viac informácií o tejto téme nájdete v Wycliffe Bible Dictionary na s. 319, 414 a v knihe Bible Difficulties & Seeming Contradictions na s. 71–72.
V roku 104 n. l. sa v Egypte konalo sčítanie ľudu pod vedením Vibiusa Maxima. Bolo to 14 × 6 rokov po sčítaní ľudu z roku 20 n. l.
Ďalšie informácie nájdete v publikácii „Bible Difficulties & Seeming Contradictions“ (s. 68–69) a na stránke http://www.biblehistory.net/newsletter/cyrenius.htm.
Otázka: Zamieňal Lukáš v Lk 2,1–5 toto sčítanie ľudu so sčítaním, ktoré sa uskutočnilo v roku 6 n. l. pod vedením Quiriniusa, ako sa uvádza v Sk 5,37?
Odpoveď: Nie, a to z dvoch dôvodov.
a) Lukáš, ktorý spomína sčítanie ľudu v Skutkoch apoštolov 5:37, by ho pravdepodobne nezamieňal so sčítaním ľudu pred Ježišovým narodením.
b) Lukáš si sám uvedomoval možnosť zámene, a práve preto sa v Lukášovi 2:2 uvádza: „([Toto] bolo prvé sčítanie ľudu, ktoré sa konalo za vlády Quiriniusa v Sýrii.)“. To jasne naznačuje, že Lukáš vedel, že bolo viac ako jedno sčítanie ľudu. Alternatívne si všimnite, že slovo [Toto] nie je v gréčtine a slovo „prvé“ sa dá preložiť ako „predchádzajúce“. Lukáš 2:2 teda môže podľa publikácie „Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia“ (str. 71) znamenať aj: „Toto sa udialo ako sčítanie ľudu predtým, než sa Quirinius stal správcom Sýrie.“
Viac informácií nájdete v knihe „Bible Difficulties & Seeming Contradictions“ na s. 68–69.
Otázka: Narodil sa Ježiš v Lk 2,2 počas vlády Herodesa Veľkého, ktorý zomrel v roku 4 pred Kr., alebo v čase, keď bol Quirinius správcom Sýrie v roku 6 po Kr., ako sa uvádza v Lk 2,2?
Odpoveď: Ježiš sa narodil pred Herodovou smrťou, okolo roku 4 pred n. l. Najprv uvedieme dve možné odpovede a potom pravdepodobnejšiu odpoveď.
Odpoveď 1: F. F. Bruce v knihe *The New Testament Documents: Are They Reliable?* (IVP), s. 86–87, uvádza, že mnohí gramatici prekladajú grécky text v Lk 2,2 ako „predtým, než“ sa Quirinius stal správcom, a nie ako „keď“. Kniha *The Baker Encyclopedia of Christian Apologetics*, s. 430–431, to spomína, uprednostňuje však tretie vysvetlenie.
Odpoveď 2: Tertulián (198–220 n. l.) v diele Proti Marcionovi, kniha 4, kap. 19, s. 378, sa domnieval, že meno „Quirinius“ nahradilo meno „Saturninus“. Z historického hľadiska vieme, že Sentius Saturninus bol guvernérom Sýrie v rokoch 8 až 6 pred n. l., kým ho v rokoch 6–3 pred n. l. nenahradil Varus.
Najpravdepodobnejšia odpoveď: Quirinius bol guvernérom dvakrát a vieme, že druhýkrát to bolo v roku 6 n. l. Prvýkrát bol guvernérom v rokoch 12–6 pred n. l., v čase Ježišovho narodenia, keď viedol ťaženie proti Homanadensianom v Anatólii. Nevieme však, v akej provincii bol guvernérom prvýkrát.
Sám Lukáš si zrejme uvedomoval možnosť nejasností ohľadom Quiriniusa, lebo vo verši 2 sa píše: „Toto bolo prvé sčítanie ľudu…“, čo naznačuje, že za Quiriniusa prebehlo viac ako jedno sčítanie ľudu.
Diskusiu o všetkých týchto názoroch nájdete v knihe F. F. Brucea *The New Testament Documents: Are They Reliable?* (s. 86–87), ďalšie informácie potom v *Encyclopedia of Bible Difficulties* (s. 365–366) a v knihe *When Critics Ask* (s. 383–385).
Otázka: Ako v Lk 2,34 Ježiš spôsobil, že mnohí v Izraeli povstali a mnohí padli?
Odpoveď: Mnohí, ktorí navonok pôsobili ako blízki Bohu, sa ukážu ako pokrytci, vzdialení od Neho. Mnohí, ktorí boli bezbožnými hriešnikmi, budú činiť pokánie a prídu k Bohu. Ježiš bude svetlom nielen pre Židov, ale aj pre pohanov, ako prorokoval Simeon v Lukášovi 2:32. Niektorým Židom sa to možno nebude páčiť.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1375.
Otázka: Ako mohla Anna v Lukášovi 2:37 slúžiť Bohu v tom čase, keď mala asi 84 rokov?
Odpoveď: To nemusí znamenať, že mala 84 rokov, ale skôr to, že bola vdovou už 84 rokov, čo by znamenalo, že mala vyše sto rokov. Ľudia, ktorí mali k dispozícii len málo účinných liekov a stravovali sa chlebom, trochou mäsa, mliekom, ovocím a niektorou zeleninou, mohli aj tak žiť dlho. Paradoxne však priemerný vek úmrtia bol tesne nad 30 rokov. Dôvodom bolo, že takmer polovica všetkých detí zomrela skôr, ako dosiahla dospelosť. Spomeňte si na časy, keď ste ako dieťa potrebovali lekársku starostlivosť; čo keby ste ju nemohli získať?
V každom prípade, aj vo veku 84 rokov Anna stále chodila do chrámu, kde uctievala a slúžila Bohu. Aj vo veku 84 rokov mal Boh pre ňu pripravenú novú a osobitnú úlohu – šíriť posolstvo o Mesiášovi. Uctievať a slúžiť Bohu a šíriť posolstvo o Mesiášovi je to, čo by sme mali aktívne robiť aj my, bez ohľadu na náš vek.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1375–1376.
Otázka: Keďže milosť je nezaslúžená priazeň, aká bola Božia milosť voči Ježišovi v Lk 2,40?
Odpoveď: Toto vyjadruje, že Ježiš mal Božiu milosť; znamená to, že Boh Otec mal radosť z toho, ako Ježiš rástol, a že Boh Otec a Duch Svätý posilňovali Ježišov ľudský rast. Ďalšie informácie nájdete aj v diskusii k Lukášovi 2:52.
Otázka: V Lk 2,43–50, bol Ježiš neposlušný voči svojim rodičom a možno aj zhrešil tým, že sa k nim nevrátil?
Odpoveď: Nie, Ježiš neporušil žiadny príkaz svojej matky. Mária si na základe Lukáša 2:48 mohla myslieť, že Ježiš bol neposlušný. Niekedy sa však rodičia mýlia, keď si myslia, že ich deti nerobia to, čo majú. Nikdy mu nedali príkaz, ktorý by Ježiš porušil, a Ježiš si možno ani neuvedomoval, že už odišli.
Všeobecne platí, že deti majú poslúchať svojich rodičov. Ak však naši rodičia odporujú Božiemu príkazu, v danej veci musíme poslúchať Boha a nie našich rodičov.
Otázka: Odpovedal Ježiš vo Lukášovi 2:49 svojej matke?
Odpoveď: Nie. Úctivé vysvetlenie, prečo si bol na určitom mieste, nie je odvrávanie rodičom. Ježiš hovoril so svojou matkou, ale neodvrával jej.
Otázka: Keďže v Lk 2,52 sa píše, že nikto nerastie v milosti u seba samého, a keďže Ježiš je Boh, ako Ježiš rástol v milosti u Boha?
Odpoveď: V Biblii slovo „Boh“, ak sa nevzťahuje na modlu, niekedy znamená Boha Otca, niekedy Boha Syna, niekedy Boha Ducha a niekedy Boha v Trojici. V tomto prípade znamená Boha Otca a Ducha.
Okrem toho má Boh Otec vo vzťahu k Bohu Synovi úlohu Boha, ako jasne ukazuje List Židom 1:9, kde sa píše: „Preto Boh, tvoj Boh…“ (NIV). Podľa Listu Židom 5:7–8 sa aj Ježiš počas svojho pobytu na zemi učil pokore a poslušnosti.
Otázka: Kedy presne bol v Lk 3,1 pätnásty rok vlády Tiberia?
Odpoveď: Ohľadom „pätnásteho roku Tiberiovho“ panuje dvojročná neistota, pretože Tiberius bol dva roky spolucisárom s Augustom. Ak sa to počíta od doby, keď bol spolucisárom, znamenalo by to, že Jánovo pôsobenie sa odohrávalo v rokoch 26–27 n. l. Ak sa však počíta od doby, keď bol Tiberius jediným cisárom, bolo by to v rokoch 28–29 n. l. Väčšina ľudí sa však zhoduje, že platí tá druhá možnosť. Viac informácií o tejto téme nájdete v diele The Expositor’s Greek New Testament, zväzok 1, s. 480, v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 854 a s. 857–858, a v diele Evangelical Commentary on the Bible, s. 809.
Otázka: Aké mimobiblické dôkazy existujú v Lk 3,1 o Lysaniášovi, tetrarchovi z Abilene v pätnástom roku vlády Tiberia (27–28 n. l.)?
Odpoveď: Pred sto rokmi neexistoval žiadny. Lysanias z Abilene, ktorý bol popravený v roku 34 pred n. l., žil príliš skoro na to, aby bol relevantný.
V dvadsiatom storočí sa situácia zmenila. Bol nájdený nápis, na ktorom bolo napísané: „Za spásu cisárskych pánov a celého ich domu, od a Nymphaeusa, oslobodeného otroka Lysaniáša, tetrarchu.“ Slová „cisárski páni“ datujú tento nápis do obdobia medzi rokmi 14 a 29 n. l.
Viac informácií nájdete v knihe The New Testament Documents: Are They Reliable? od F. F. Brucea (IVP), s. 87–88, a v knihe The Case for Christ od Lee Strobel, s. 130.
Otázka: Prečo sú v Lk 3,2 spomenutí Annáš a Kaifáš ako „kňazstvo“?
Odpoveď: V danom čase mohol byť len jeden veľkňaz. Annáš bol veľkňazom, kým sa Rimania nerozhodli ho zbaviť úradu. Veľkňazom sa teda stal Kajfáš, Annášov zať, ale Annáš mal naďalej vplyv v pozadí. Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 854.
Otázka: Myslíte si, že v Lk 3,7 boli všetci, ktorí prišli pozrieť Jána Krstiteľa, úprimní?
Odpoveď: Nie nevyhnutne. Mohli prísť len preto, aby si „pozreli predstavenie“. Prišli aj farizeji a saduceji, a Ján ich pokarhal. Samozrejme, niektorí možno spočiatku prišli len ako „turisti“, ale počúvali a dospeli k pokániu.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1377, a v The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 855.
Otázka: Čo znamená vo Lukášovi 3:9 výraz „sekera je priložená ku koreňu“?
Odpoveď: V ovocnom sade by mal byť strom, ktorý neprináša ovocie, vyrúbaný, aby sa uvoľnilo miesto pre ten, ktorý ho prináša. To platí aj pre Boží sad. Ján Krstiteľ varuje, že Boží súd je blízko a porazí korene stromu, ktorý neprináša dobré ovocie prijatia Mesiáša. Toto vyplýva zo Študijnej Biblie NIV, s. 1541, Študijnej Biblie New Geneva, s. 1608, Nového medzinárodného biblického komentára, s. 1192–1193, Komentára k biblickým znalostiam: Nový zákon, s. 211, a Evanjelického biblického komentára, s. 809.
„Sekera priložená ku koreňu“ NEZNAMENÁ, že by sme mali sami vysekávať zlé korene, ktoré máme. Ján Krstiteľ skôr varuje pred tým, čo urobí Boh.
Existujú však dve možnosti a obe môžu byť pravdivé.
Individuálne: Komentár „The Believer's Bible Commentary“ na str. 1378 hovorí: „Kristov príchod by otestoval skutočnosť ľudského pokánia. Tí jednotlivci, ktorí nepreukázali ovocie pokánia, by boli odsúdení.“
Ako celok: Ak by židovský národ odmietol Mesiáša, Kristus by preklial figovník (Mk 11,13–14.20–21) a odrezal by tie vetvy, ako hovorí Rím 11,17–20.
Otázka: Prečo Ježiš v Lukášovi 3:12–13 povedal toto colníkom?
Odpoveď: Výbercovia daní boli opovrhovaní nielen preto, že vyberali dane pre nenávidenú rímsku vládu, ale aj preto, že boli známi tým, že vyberali viac, než im bolo nariadené. V Rímskej ríši výbercovia daní nedostávali plat. Výberca daní bol skôr zodpovedný za odovzdanie stanovenej sumy peňazí rímskej vláde. Všetko, čo presiahlo túto sumu, si mohol nechať. Výbercovia daní teda mali voľnú ruku vyberať toľko, koľko mohli. Ježiš povedal výbercom daní, aby vyberali len to, čo mali, čo zahŕňalo aj primeranú sumu pre seba. Ježiš im NEPOVEDAL, aby prestali byť výbercami daní. V skutočnosti by bolo pre ľudí lepšie mať čestného a dôveryhodného výbercu daní, ako keby výberca daní skončil a na jeho miesto nastúpil nečestný výberca.
Otázka: Prečo v Lk 3,14 Ježiš len povedal rímskym vojakom, aby sa uspokojili so svojím žoldom?
Odpoveď: Toto jednoduché vyhlásenie znamenalo, že nemajú okrádať ani vydierať iných. Rímsky politický svet bol postavený na využívaní moci na hromadenie bohatstva a Ježiš povedal, že nemajú používať nelegitímne prostriedky na získavanie bohatstva. Ježiš však rímskym vojakom nepovedal, aby prestali byť vojakmi.
Otázka: Ako prebiehal Ježišov krst Duchom Svätým a ohňom v Lk 3,16–17?
Odpoveď: Apoštoli boli pokrstení Duchom Svätým a na ich hlavách sa zjavili ohnivé jazyky v Skutkoch apoštolov 2. Od tej doby je krst Duchom Svätým určený pre všetkých veriacich. Oheň tu však skôr znamená súd nad tými, ktorí odmietajú Boží jediný prostriedok spásy. Iní v ohni vidia skôr očistenie. Ďalší v ňom vidia oboje.
Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 856–857, a v diele Believer’s Bible Commentary, s. 1378.
Otázka: V Lk 3,21 Ján krstil na pokánie, tak prečo sa dal pokrstiť Ježiš?
Odpoveď: Ježiš je bez hriechu, preto sa nemusel z ničoho kajať. Preto sa Ján pýtal, prečo sa Ježiš dáva pokrstiť, namiesto toho, aby pokrstil Jána. Ježiš sa dal pokrstiť, aby riadne vykonal všetko, čo mal Žid urobiť. Stotožnil sa s Jánom a jeho krstom, hoci neskôr mal udeliť väčší krst. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 859.
Otázka: Ako tento úryvok z Lk 3,22 vyvracia učenie o jednotnej pentekostálnej cirkvi?
Odpoveď: Duch Svätý zostúpil v podobe holubice. Ježiš nie je tá holubica a tá holubica nie je Ježiš. Keď Otec prehovoril z neba, Ježiš nehovoril len svojím hlasom, ako ventriloquist. Ježiš neklamal ľudí, aby si mysleli, že hovorí niekto iný, keď to v skutočnosti bol len Ježiš, kto ich oklamal.
Otázka: Pri Ježišovom krste, prehovoril ten hlas k ľuďom okolo Ježiša v Matúšovi, alebo len k Ježišovi (kniha „Jesus, Interrupted“, s. 39–40)? V Matúšovi 3:17 Otec hovorí: „Toto je môj Syn…“ a v Markovi 1:11 a Lukášovi 3:22 Otec hovorí: „Ty si môj Syn…“
Odpoveď: Na jednej strane mohol Otec prehovoriť dvakrát – raz k ľuďom a raz, počuteľne alebo nepočuteľne, k Ježišovi. Na druhej strane, Otec mohol jednoducho vysloviť len jednu vetu. Na mnohých miestach autori evanjelií neuvádzajú presné citáty, ale podstatu alebo význam toho, čo bolo povedané. Ľahko sa zabúda, že moderné úvodzovky boli v starovekej literatúre neznáme. Nech je to akokoľvek, zo všetkých troch autorov je jasné, že Otec oznámil, že Ježiš je Jeho milovaný Syn, v ktorom mal veľkú záľubu.
Otázka: Kto je v Lk 3,23 synom Heliho?
Odpoveď: Slová „syn“ sa v gréčtine nevyskytujú, je tam len „Heliho“. Mária bola dcérou Heliho a Heli bol Ježišovým biologickým dedkom.
Otázka: Prečo v Lk 3,23 mnohé preklady uvádzajú, že Ježiš bol „ako sa predpokladalo“ synom Jozefa, keď výraz „ako sa predpokladalo“ v gréčtine nebol? (Túto otázku nastolil moslim Ahmed Deedat.)
Odpoveď: Deedat sa v tomto mýli. Táto formulácia sa v gréckom texte nachádza. Môžete si to overiť v diele The Greek New Testament od Alanda a kol. (3. vydanie), ako aj vo 4. vydaní, v Greenovom doslovnom preklade a v Nestle-Alandovom Novum Testamentum Graece.
V skutočnosti však, hoci Jozef nebol biologickým otcom Ježiša, bol jeho zákonným otcom.
Otázka: Ako mohla byť Mária v Lk 3,23–33 potomkyňou Júdu, keďže Alžbeta bola podľa Lk 1,5 z dcér Árona a Mária s Alžbetou boli podľa Lk 1,36 sesternice?
Odpoveď: Biblia neuvádza, z ktorého kmeňa pochádzali ich matky.
Preto by Mária a Alžbeta mohli byť sesternice na základe nasledujúcich možností:
Obidve matky boli sestry: Ak ich matky pochádzali z neurčeného kmeňa.
Máriina matka a Alžbetin otec boli súrodenci: Ak by Máriina matka bola sestrou Alžbetinho otca, a teda by Máriina matka pochádzala z rodu Árona a Léviho.
Máriin otec a Alžbetina matka boli súrodenci: Ak by Máriin otec bol bratom Alžbetinej matky, a teda by Alžbetina matka pochádzala z kmeňa Júdu.
Jeden moslim to považoval za dôkaz, že Mária pochádzala z rodu Árona. Pre moslimov je to dôležité, lebo ak Mária nepochádza z rodu Árona, potom je Korán nesprávny. Moslimovia vo všeobecnosti veria, že Korán na zemi je doslovnou kópiou Koránu napísaného na tabuľkách v nebi (Súra 85:20–22).
Podobnú odpoveď nájdete v knihe When Critics Ask na strane 381.
Otázka: Ako sa v Lk 4,1–16 dajú tieto tri pokušenia porovnať s tým, čomu čelia ľudia?
Odpoveď: Tri pokušenia Ježiša sa týkali materiálnych potrieb, získania moci prostredníctvom kompromisu so zlom a vyskúšania Božej moci a ochoty. Vlády udržiavajú ľudí v poslušnosti prostredníctvom jedla alebo finančných výhod, moci získanej kompromisom s morálkou a úplnej bezpečnosti pred skutočnými alebo vymyslenými nebezpečenstvami.
Vo všeobecnosti pokušenia oslovujú naše telo, našu dušu alebo nášho ducha. 1. Jánova 2:16 klasifikuje pokušenia ako žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýchu svetského život . Všimnite si, že Satan všetky tri pokušenia zahalil do náboženstva a dokonca citoval Písmo. Satan pravdepodobne pozná Písmo lepšie ako ktorýkoľvek smrteľný človek na zemi.
Izraeliti putujúci po púšti čelili pokušeniu spoliehať sa na Božie denné zásobovanie mannou, oproti tomu, aby si nazbierali viac, alebo aby sa sťažovali na nedostatok mäsa, ako spomína Mojžiš v Deuteronómiu 8:3. Mojžiš ich varoval v Deuteronómiu 6:10–12, že keď vstúpia do zeme, stanú sa pyšnými. Izraeliti pokúšali Boha v Massah, ako sa píše v Deuteronómiu 6:16. Inými slovami, Ježiš prešiel rovnakými druhmi pokušení, aké zažili Izraeliti počas exodu, avšak Ježiš ich všetky prekonal. Ježiš sa stal pre nás príkladom víťazstva nad pokušením, ako sa píše v Liste Židom 4:14–16; 5:8.
Ďalšie informácie nájdete v publikáciách New International Bible Commentary, s. 1192, Believer’s Bible Commentary, s. 1380–1381, The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 213, a The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 863–864, 865.
Otázka: Ako sa v Lukášovi 4:1–16 objavujú „skratky“ k naplneniu Božej vôle?
Odpoveď: Ježiš vedel, že má byť ich Mesiášom, a Satan mu vhodne ponúkol tri skratky k naplneniu Božej vôle pre jeho život. Ak by Ježiš použil svoju moc a premenil kameň na chlieb pre všetkých, ľudia by nasledovali niekoho, kto by zázračne uspokojil ich telesné potreby. Ak by Ježiš mal všetku moc nad národmi, ľudia by nasledovali niekoho, kto by dokázal víťaziť svojou silou. Keby Ježiš zázračne prežil pád z chrámu, ľudia by Ho pravdepodobne prijali a zdalo by sa, že Ježiš nemusí ísť na kríž.
Môžeme mať hodnotný cieľ – dosiahnuť niečo pre Boha alebo priviesť ľudí ku Kristovi. Ak budeme dostatočne usilovne hľadať, Satan sa postará o to, aby sme vždy našli „skratku“ k dosiahnutiu nášho dobrého cieľa, a to prostredníctvom prostriedkov, ktoré sa Bohu nepáčia. Úplatky, nátlak, zastrašovanie a okázalé predvádzanie sú prostriedky, ktoré by sme nemali používať. Napríklad, keby niekto ponúkal jedlo, charitu, zdravotnú starostlivosť alebo iné veci zadarmo iným ľuďom, ale len tým, ktorí vyznávajú jeho náboženstvo, alebo ak sa obrátia na jeho vieru, bolo by to podplácanie. Počul som o ľuďoch, ktorým sľúbili peniaze, ak sa obrátia na islam. To však nie je „skratka“, ktorú by kresťania mali používať. Keď Pizarro a jeho španielski dobyvatelia zradne zajali inckého kráľa Atahualpu a prinútili jeho poddaných zaplatiť výkupné vo výške 24 ton zlata a striebra, povedali mu, že ak súhlasí s krstom ako [rímskokatolícky] kresťan, môže buď zomrieť bolestivo upálením, alebo rýchlo uškrtením. To bolo bezbožné.
Viac informácií nájdete v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 213–214.
Otázka: Čo by bolo zlé na premenení kameňov na chlieb v Lk 4,3–4?
Odpoveď: Normálne by na tom nebolo nič zlé, ale to nie je podstata veci. Štyridsať dní je dlhá doba bez jedla; ľudské telo to prirodzene nedokáže, hoci Mojžiš to dokázal v Deuteronómiu 9:9. Niektoré zo sivých vápencových skál mohli mať určitú podobnosť s bochníkom chleba. Ježiš mohol skrátiť svoj pôst tým, že by využil svoje postavenie a autoritu ako Syn Boží a premenil kamene na chlieb. Samozrejme, Ježiš mohol tiež jednoducho zájsť do najbližšieho mesta a kúpiť si chlieb, ako to pravdepodobne často robil v iných prípadoch. Ježiš sa však spoliehal na Ducha, aby ho nadprirodzeným spôsobom posilňoval, namiesto toho, aby sa spoliehal na svoje vlastné sily.
Viac informácií nájdete v dielach Evangelical Commentary on the Bible, s. 810, Believer’s Bible Commentary, s. 1380, The Expositor’s Greek Testament, zväzok 1, s. 487, a The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 862, 863.
Otázka: Čo je v Lk 4,9 významné na vrchole chrámu?
Odpoveď: Podľa Stracka a Billerbecka (Kommentar zum Neuen Testament aus Talmud und Midrasch, zv. 1, s. 151) existovala rabínska tradícia, že Mesiáš sa zjaví na vrchole chrámu. Ďalšie informácie nájdete v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zv. 8, s. 864–865.
Otázka: Čo sa v Lk 4,13–14 hovorí o pokušení a hriechu?
Odpoveď: Pokušenie nie je hriech. Ježiš bol silne pokúšaný, ale nikdy nezhrešil. Keď sme pokúšaní urobiť niečo zlé, priblížime sa k Bohu a nezhrešíme, Bohu sa páči, že sme nezhrešili, a nie to, že sme boli pokúšaní. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1381.
Otázka: Prečo v Lk 4,19 Ježiš citoval len časť Izaiáša 61,2 a nie poslednú časť: „A deň pomsty nášho Boha“?
Odpoveď: Ježiš sa predstavil ako ten, kto číta zo zvitku Izaiáša, a presne to aj urobil. V odpovedi je potrebné zohľadniť päť bodov.
1. Hebrejská Biblia v tej dobe nemala knihy rozdelené na verše tak, ako je to v našej Biblii.
2. Ježiš citoval Izaiáša správne, ale necitoval celý verš.
3. Dnes často citujeme verše neúplne. Naše zvyklosťou je používať tri bodky, ale vtedy takúto zvyklosť nemali.
4. Ježiš povedal, že to, čo čítal, sa naplnilo pred ich ušami. Ak by Ježiš citoval aj poslednú časť, potom by to už nebola pravda.
5. Táto časť Izaiáša je podobná mnohým iným Izaiášovým proroctvám; majú dvojité naplnenie. Ďalším príkladom dvojitého naplnenia je Izaiáš 7:14–17.
Ježiš pri svojom prvom príchode naplnil len prvú časť verša. Poslednú časť naplní pri svojom druhom príchode. Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask, s. 387, v Believer’s Bible Commentary, s. 1382, a v The Expositor’s Greek Testament, zväzok 1, s. 489–490.
Otázka: V Lk 4,25 a Jk 5,17 – nepadal v Eliášových časoch dážď tri a pol roka, alebo len tri roky, ako to údajne naznačuje 1 Kr 18,1?
Odpoveď: 1 Kr 18,1 neuvádza, či ide o tretí rok od začiatku sucha, tretí rok hladomoru alebo tretí rok, počas ktorého Eliáš pobýval u vdovy v Zarefate ( ). Navyše výraz „v treťom roku“ môže znamenať aj obdobie po uplynutí troch rokov.
Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask na strane 530.
Otázka: Je v Lk 4,28–32 to, že sa veci vyvíjajú dobre, znamením toho, že robíte to, čo od vás Boh chce?
Odpoveď: Ježiš v Lukášovi 4:28–32 povedal správne slová, napriek tomu sa veci vôbec nevyvíjali dobre; chceli ho zabiť. Niekedy vaše slová vyvolajú konflikt, a to môže byť presne to, čo Boh chce. Na druhej strane Lukáš 6:26 hovorí: „Beda vám, keď vás všetci ľudia chvália! Lebo tak robili ich otcovia falošným prorokom.“
Ježišovi sa do istej miery darilo. Potom však Ježiš odhalil ich vnútorné postoje týkajúce sa nadradenosti ich národa a ich nezáujmu o ostatných.
Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 868.
Otázka: Prečo v Lk 4,34–35.41 Ježiš pokarhal démona, ktorý hovoril pravdu?
Odpoveď: Démon sa nesnažil osláviť Ježiša, ale pravdepodobne sa snažil Ježiša diskreditovať. Ježiš nemal záujem využiť svedectvo démona, vyjednávať s ním ani sa s ním rozprávať; ani my by sme nemali mať o to žiadny záujem.
Ježiš nemal záujem o nevhodné a predčasné zverejnenie toho, kým Ježiš bol. Ďalšia situácia, v ktorej bol démon, ktorý hovoril pravdu, pokarhaný, sa nachádza v Skutkoch apoštolov 16:16-18. Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 872.
Otázka: Čo je zaujímavé na uzdravení Petrovho svokra z horúčky v Lk 4,38–39?
Odpoveď: Keď sa niekto zotaví z horúčky, je zvyčajne veľmi slabý, jedáva len málo a svoju silu nadobúda len postupne. Petrova svokra však nadobudla silu okamžite a bola schopná im slúžiť. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1383, v The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 215, a v The Expositor’s Greek Testament, zväzok 1, s. 492.
Otázka: Prečo v Lk 4,40 ľudia prinášali chorých k Ježišovi, keď zapadalo slnko?
Odpoveď: Bol to večer po sobote; čakali, až hneď po skončení soboty.
Otázka: Prečo v Lk 4,42–43 Ježiš nezostal dlhšie s ľuďmi, ktorí ho chceli počúvať ďalej?
Odpoveď: Ježiš mal posolstvo, ktoré mal šíriť, a musel ísť aj do iných miest. Ježišovi učeníci, medzi ktorými boli nielen dvanásti, ale aj sedemdesiati a ďalší, sa mohli vrátiť neskôr.
V našej službe je niekedy ťažké vedieť, kedy prejsť k ďalšej príležitosti. Ježiš mal jasný zmysel pre dôležitosť, ale neprejavoval zúfalú naliehavosť. Skôr mal Ježiš cit pre načasovanie a v rôznych „obdobiach“ robil rôzne veci.
Otázka: Čo bolo na Petrovom člne v Lk 5,1 také výnimočné?
Odpoveď: Vôbec nič. Mnoho ľudí malo lode a Petrova loď nebola ničím výnimočná. Pre Ježiša však bola veľmi užitočná, aby sa mohol vzdialiť od davu a kázať im. Jeho hlas sa dobre niesol ponad vodu. Niečo obyčajné, ako napríklad bežná loď, sa môže stať niečím veľmi výnimočným, keď je odovzdané Bohu, aby ho použil podľa svojej vôle.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1383–1384.
Otázka: Čím sa v Lk 5,1–11 líši lov rýb od lovu ľudí?
Odpoveď: Analógia, metafora alebo podobenstvo sa v Biblii používa na vysvetlenie určitého bodu, nemožno ich však aplikovať do nekonečna na vysvetľovanie vecí, na ktoré neboli určené. V tejto metafore majú loviť ľudí tak, ako lovili ryby. Rybári však lovia živé ryby, aby ich zabili, zatiaľ čo učeníci boli povolaní loviť mŕtvych ľudí, aby ich oživili. Samozrejme, pri love rýb možno túžite po tej najväčšej rybe. Pri love ľudí však neexistuje žiadna preferencia pre bohatých, chudobných, ženy, mužov, slepých, chromých, mladých, starých atď. Pri love môžete naraziť na konáre a iné prekážky, ale aj tak pokračujete v love.
Ako často lovíte?
Otázka: V Lk 5,3–4 Ježiš požiadal Šimona, aby išiel loviť ryby v najväčšom žiare dňa. Ako reagujete, keď vám niekto dá radu a vy si myslíte, že o danej veci vie menej ako vy?
Odpoveď: Peter bol pokorný a ochotný učiť sa, keďže si uvedomoval, že Ježiš môže vedieť niečo, čo on sám nevie. Keď vám Boh povie niečo, čo sa vám možno nezdá ako najlepší spôsob, môžete sa spýtať sami seba: „Máte vieru ako v plytkej vode, alebo ako v hlbokej vode?“
Na druhej strane, ak si daná osoba myslí, že vie viac, ale v skutočnosti vie menej, môžete oceniť jej úprimnú snahu pomôcť, aj keď jej rada nemusí byť užitočná. Niektorí ľudia však vedia menej a mali by si uvedomiť, že vedia menej, ale jednoducho radi rozprávajú. Niekedy musíte byť trpezliví voči nerozumným ľuďom.
Otázka: Prečo si Ježiš v Lk 5,8 vybral za apoštola Petra, hriešneho človeka?
Odpoveď: Všetci ľudia sú hriešni. Keď bol Peter s Ježišom, uvedomil si, aký hriešny je on sám. Izaiáš mal podobné pocity v Izaiášovi 6:5.
Otázka: Aký je v Lk 5,8 rozdiel medzi lovom rýb a lovom ľudí?
Odpoveď: Pri love zviera nemá na výber a je jednoducho zabité. Pri rybolove sa ryba sama rozhodne, či sa nechá chytiť. Okrem toho grécke slovo pre rybolov tu znamená „chytiť ich živých“. Máme presviedčať ľudí, aby prišli ku Kristovi, nie ich nútiť. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1384.
Otázka: Čo sa v Lk 5,12 hovorí o beznádejných situáciách?
Odpoveď: Keď niekto trpel malomocenstvom, išlo o chronické ochorenie. V skutočnosti sa tam nepíše, že ten muž mal malomocenstvo; skôr sa tam píše, že bol „plný malomocenstva“. Inými slovami, nachádzal sa v pokročilom štádiu choroby a situácia vyzerala dosť beznádejne.
Po druhé, niektorí by považovali Ježiša za obradne nečistého už len za to, že sa dotkol malomocného. Bolo to dobré pravidlo, ktoré malo zabrániť šíreniu choroby. Pre všetkých však bolo nepochybne prekvapujúce, že Ježiš napriek tomu natiahol ruku a dotkol sa malomocného. Samozrejme, ešte ohromujúcejšie bolo, že malomocenstvo z neho odišlo.
Pre Ježiša sme boli všetci duchovne malomocní. Napriek tomu Ježiš prišiel k nám, dotkol sa nás, hoci sme boli malomocní, a povedal nám: „Buďte čistí.“
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1384.
Otázka: Myslíte si, že v Lk 5,16 potreboval Ježiš viac alebo menej času s Otcom ako my?
Odpoveď: Dalo by sa myslieť, že Ježiš potreboval viac času, aby sa pripravil na cestu na kríž. Na druhej strane, Ježiš bol vždy v dobrom vzťahu s Otcom a vo svojich modlitbách nemal potrebu vyznávať žiadne hriechy.
Napriek tomu však aj Ježiš potreboval čas o samote, aby sa porozprával so svojím Otcom. O koľko viac my potrebujeme rozprávať sa s Bohom! Je múdre tráviť čas s naším Otcom pred tým, ako urobíme dôležité rozhodnutie, tak ako to urobil Ježiš predtým, než si vybral svojich dvanástich učeníkov.
Otázka: Mal ochrnutý v Lk 5,20 vieru?
Odpoveď: Okrem vzkriesenia Lazára z mŕtvych je to jediný zázrak, ktorý Ježiš vykonal, pri ktorom uzdravená osoba predtým nepreukázala žiadnu vieru. Jeho štyria priatelia mali vieru, keď ho priniesli a spustili cez strechu. Možno mal ochrnutý vieru, ale nebolo to zaznamenané. Nech už to bolo akokoľvek, ochrnutý preukázal poslušnú vieru, keď urobil to, o čo ho Ježiš požiadal v Lukášovi 5:25. Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 880.
Otázka: Prečo farizeji v Lukášovi 5:20–21 považovali odpustenie hriechov za rúhanie?
Odpoveď: Niekedy aj bezchybne správna logika a správne predpoklady v kombinácii s jedným nesprávnym predpokladom môžu viesť k nesprávnemu záveru.
Rovnako ako len osoba, ktorej bolo ukrivdené, môže odpustiť krivdu, ktorá jej bola spôsobená, správne usúdili, že odpúšťanie hriechov je niečo, čo môže urobiť iba Boh. Ak by sa obyčajný človek drzo domnieval, že môže odpúšťať hriechy, bolo by to rúhanie a pokus zaujať miesto, ktoré právom patrí Bohu. Možno ani nezvažovali, že Ježiš by mohol byť niečím viac než len obyčajným človekom.
Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 881.
Otázka: Prečo si Ježiš v Lk 5,27–39 vybral práve niekoho, kto vyberal dane?
Odpoveď: Ak sa nad tým trochu zamyslíte, znie to šialene. Židia pohŕdali výbercami daní, pretože nielenže vyberali dane, ktoré ľudia nechceli platiť, ale vyberali dane pre okupujúcich Rimanov. Väčšina Židov ich považovala za nečistých a za vyvrheľov, ktorým sa treba vyhýbať. Ježišovi učeníci boli vyvolení, aby šírili evanjelium medzi ľuďmi, a bolo poburujúce, že Ježiš si vybral výbercu daní ako jedného z vyvolených, aby oslovil ľudí, od ktorých vyberal dane. V skutočnosti bol Ježiš obvinený z nečistoty len preto, že jedol s Leviom a jeho priateľmi. Ale Božie cesty nie sú naše cesty. Levi nebol „hlavným výbercom daní“ ako Zachej, ale len bežným výbercom daní. Opustil svoje povolanie a nasledoval Ježiša ako bývalý výberca daní. Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 217–218, a Evangelical Commentary on the Bible, s. 812.
Otázka: Prečo presne boli farizeji v Lk 5,34–35 nepriateľskí voči Ježišovi?
Odpoveď: Čím viac Ježiš prehlasoval a uplatňoval svoju autoritu, tým nepriateľskejšími sa farizeji stávali. Medzi farizejmi nenájdete ani najmenší náznak toho, že by si hovorili: „Sme takí radi, že sa uzdravil malomocný a ochrnutý.“ Ježiš spochybňoval ich teológiu, ich spoločenské zvyky, ich pôst, ich sobotu – skrátka, Ježiš pre nich predstavoval výzvu. To, že uzdravený malomocný išiel za kňazmi, bolo pre nich tiež pripomienkou. Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary, s. 1196–1197, a v The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 217.
Otázka: Aké sú v Lk 5,34–35 ďalšie príklady „nezlučiteľných“ vecí, podobne ako učenie farizejov, ktoré sa ľudia snažia zmiešať s Kristovým učením?
Odpoveď: Tu je niekoľko príkladov. V Nigérii existujú dve odlišné náboženstvá nazývané „Chrislam“, ktoré sa snažia zjednotiť kresťanstvo a islam. (Medzi sebou sa však nezjednotili). Bahá’í učia, že ich Bahá’u’lláh, Mohamed, Ježiš, Mojžiš, Budha a (niekedy) Krišna pochádzali všetci od toho istého Boha. Existujú však dve skupiny bahá’í a v jednej z nich došlo k vraždám vodcov, pravdepodobne zo strany tej druhej. Niektorí sa snažia kombinovať okultizmus, horoskopy alebo veštenie s kresťanským alebo katolíckym učením. Niektorí sa pokúsili spojiť hinduizmus a kresťanstvo.
Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 218, a Evangelical Commentary on the Bible, s. 812–813.
Otázka: Čo znamenajú metafory o odevoch a mechoch na víno v Lk 5,36–38?
Odpoveď: Nový kus látky by sa „nehodil“ na to, aby bol prišitý ako záplata na starý odev. Je to preto, že po namočení by sa nová látka sťahla, zatiaľ čo stará nie. Podobne ani farizeji by neboli schopní pochopiť, že Ježiš je Mesiáš, pokiaľ by neprijali, že príchod Mesiáša bude niečím novým. Pre nás sa môže zdať samozrejmé, že príchod Mesiáša bude niečo úplne nové, ale pre tých, ktorí vo svojom myslení nemali miesto pre Mesiáša, to tak nebolo. Ako povedal Ježiš v Jánovi 8:37, farizeji nemali vo svojich srdciach miesto pre Jeho slovo.
Metafora o mechoch na víno je veľmi podobná, s tým rozdielom, že ide ešte ďalej. Staré nemôže pojmúť nové, a človek, ktorý zostane len pri starom, buď praskne, alebo nové nepojme.
Otázka: Bolo „nové víno“ v Lk 5,37–39 alkoholické?
Odpoveď: Hebrejské slovo pre víno je yayin. V knihe Joela 1,5 sa používa v súvislosti s opilcami.
Grécke slovo pre víno je oinos. Tu je to, čo hovorí O’Brien v knihe Today’s Handbook for Solving Bible Difficulties (Dnešná príručka na riešenie biblických ťažkostí), s. 366–369: Noe nepil príliš veľa hroznovej šťavy (Genesis 9:21), Pavol nevaroval pred nadmerným požívaním hroznovej šťavy (Efezským 5:18) a hroznová šťava nie je zdrojom posmechu (Príslovia 20:1). O’Brien tiež poukazuje na to, že kvasenie hroznovej šťavy pri bežnej teplote trvá menej ako dva dni.
Na druhej strane, víno v biblických časoch malo 10–11 % alkoholu, čo je menej ako víno alebo silnejšie nápoje dnes. Navyše víno riedili vodou.
Otázka: Ako súvisí v Lk 5,39 tvrdenie, že staré víno chutí lepšie, s predchádzajúcim podobenstvom o mechoch na víno?
Odpoveď: To neznamená, že „staré“ je vždy lepšie ako „nové“. Skôr to znamená, že mnohí tu uprednostňovali „staré“ učenie Starého zákona zmiešané s ich tradíciami natoľko, že odmietli „nové“ učenie Ježiša. Nemalo by sa očakávať, že všetkým Židom sa bude páčiť Ježišovo učenie. Rovnako ako niektorým viac chutí staršie víno, nasledovanie Ježišových slov by nevyhovovalo ich vkusu.
Viac informácií nájdete v knihe Hard Sayings of the Bible, s. 457–458, a v The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 885–886.
Otázka: Čo podľa farizejov bolo v Lk 6,1 zlé na zbieraní klasov?
Odpoveď: Deuteronómium 23:25 hovorí, že je v poriadku zjesť malé množstvo obilia z cudzieho poľa, takže to nebolo tým. Farizeji to skôr považovali za žatvu, a žatva bola prácou, ktorá bola v sobotu zakázaná. Zber veľkého množstva obilia je síce prácou, ale bolo smiešne považovať zbieranie niekoľkých zŕn za prácu. Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“, s. 970.
Otázka: Čo ukázal Ježiš tým, že v Lukášovi 6:1,4 nechal učeníkov jesť obilie?
Odpoveď: Keď farizeji vytvárali ľudské tradície a vydávali ich za Boží zákon, Ježiš neváhal ich porušiť, aby ukázal, že to nie je Boží zákon. Na druhej strane, ľudské zákony, ktoré sa nevydávali za Boží zákon, ako napríklad platenie daní cisárovi, Ježiš dodržiaval.
Otázka: Aký je v Lk 6,2 rozdiel medzi dodržiavaním pravidiel a nasledovaním Boha?
Odpoveď: Často sa tieto dva spôsoby správania zdajú byť rovnaké, pretože Boh chce, aby sme poslúchali Jeho zákony a poslúchali vládu. Samozrejme, ako hovorí Peter v Skutkoch 4,19, existuje rozdiel medzi nasledovaním Boha a nasledovaním dokonca aj náboženských zákonov, ak sú tieto náboženské zákony v rozpore s tým, čo prikázal Boh. To je jednoduchý prípad.
Existuje však niekedy situácia, keď nasledovanie Boha znamená neuposlúchnutie dobrého a správneho zákona? Je to zriedkavé, ale stáva sa to, ak je v hre vyšší princíp.
Najprv to ilustrujem na jednoduchom, základnom príklade. Raz som vystúpil z auta, ktoré stálo na ulici v našej štvrti v protismere. Bolo to nesprávne? Nuž, prišiel policajt, poďakoval mi a potom odišiel. Teraz vám vysvetlím súvislosti. Na ulici uviazla iná vodička, pretože jej vybil akumulátor, a ja som jej tam pomáhal naštartovať auto. (Hoci to policajt nevedel, tá druhá vodička bola v skutočnosti moja manželka.)
Keď Dávid v 1. Samuelovej 21:1–6 porušil zákon z nutnosti, neprišlo zo strany Boha žiadne pokarhanie ani napomenutie. Dávid a jeho muži konali Božiu vôľu, ale nachádzali sa v zúfalej situácii bez jedla. Niekedy sa aj keď konáme Božiu vôľu, môžeme ocitnúť v zúfalej situácii. Zostať nažive malo vyššiu prioritu ako jesť obradný chlieb, ktorý mali jesť iba kňazi a ich rodiny. V Lukášovi 6:9 Ježiš im pripomína, že je v poriadku konať dobro; ak niekomu v sobotu spadlo zviera do priekopy, je v poriadku pracovať, aby ho zachránil a vytiahol von.
Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary na strane 1197.
Otázka: O akom druhu dobra a zla hovoril Ježiš v Lk 6,9?
Odpoveď: Slovo „zlo“ sa tu používa podobne ako anglické slovo „bad“; môže znamenať morálne nesprávne veci alebo veci, ktoré škodia. Ježiš použil metaforu škodlivých vecí, aby zdôraznil význam vecí užitočných aj morálne dobrých. Nedovolili by ste, aby vaše zviera v sobotu zomrelo z nedbanlivosti. Podobne je v poriadku zázračne uzdraviť človeka ktorýkoľvek deň v týždni, ak chcete. Zaujímavé však bolo, že Ježiš im položil túto otázku a hneď nato, vo verši 11, diskutovali o tom, aké zlo by mohli v sobotu urobiť Ježišovi.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1387.
Otázka: Prečo boli farizeji v Lk 6,11 takí nahnevaní?
Odpoveď: Zdá sa, že im na tom mužovi vôbec nezáležalo, ale ani by nemali nič proti tomu, keby ho uzdravili. Farizeji boli veľmi nahnevaní, pretože mužova ruka bola ochrnutá už tak dlho, že čakanie ešte jeden deň po sobote na jeho uzdravenie by nič nezmenilo. Ježiš mohol toho muža uzdraviť deň pred sabatom. Jediným dôvodom, prečo si vybral práve sabat – okrem toho, že tam bol dav ľudí – bolo dať farizejom na vedomie, že sa nebude podriaďovať ich výkladu sabatu. Preto na jednej strane boli veľmi nahnevaní, ale na druhej strane, vzhľadom na Ježišovo konanie, čakali, že niečo také urobí. V istom zmysle teda čakali, aby sa mohli nahnevať.
Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 887, a v diele Believer’s Bible Commentary, s. 1387.
Otázka: Je „kázeň na rovine“ v Lk 6,17–49 tá istá ako kázeň na vrchu v Mt 5–7?
Odpoveď: Je nepravdepodobné, že by išlo o to isté kázanie. Hoci ani Matúš, ani Lukáš netvrdili, že zaznamenali všetko, čo bolo v každom kázaní povedané, v oboch je dosť odlišného obsahu na to, aby išlo o rôzne kázania. V oboch sa však nachádza aj veľa veľmi podobného obsahu. Dalo by sa očakávať, že Ježiš kázal podobné posolstvo viackrát pred rôznymi davmi.
Ďalšie informácie nájdete v dielach The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 890, New International Bible Commentary, s. 1197, The Tony Evans Bible Commentary, s. 970–971, a Believer’s Bible Commentary, s. 1388.
Otázka: Prečo Ježiš v Lk 6,19 uzdravil všetkých?
Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.
1. Hlavným cieľom nebolo poskytnúť Izraelitom lekársku starostlivosť. Skôr išlo o to, aby tieto uzdravenia boli znamením, ktoré ukáže svetu, že Ježiš je Mesiáš.
2. Nikdy sa nestalo, že by Ježiš prišiel k skupine ľudí a uzdravil ich všetkých, či už to chceli, alebo nie. V tomto prípade boli uzdravení všetci, ktorí prišli k Ježišovi; Ježiš nikoho z nich neodmietol. Podobne je to aj so spásou: spasení sú všetci, ktorí prichádzajú k Ježišovi; On nikoho neodmietne. Nie všetci sú však spasení, pretože nie všetci sa rozhodnú prísť k Bohu s vedomím, ktoré majú.
Otázka: Podnecuje Ježiš v Lk 6,20 tým, že nazýva chudobných blahoslavenými, chudobný proletariát k spokojnosti, keďže by sa mali vzbúriť proti bohatým ľuďom v spoločnosti, ako to učí komunizmus?
Odpoveď: Je pravda, že Ježiš nás učí byť spokojní a radostní v Kristovi. Je tiež pravda, že komunizmus urobil veľa pre to, aby naučil ľudí byť nespokojní, nešťastní a spôsobovať utrpenie druhým. Komunizmus, tak ako sa praktizuje v niektorých krajinách, jednoducho nahradil vyššiu spoločenskú triedu novou elitnou triedou, členmi komunistickej strany.
Je to podobné situácii spred stoviek rokov v ruskej stepi, keď kmeň kozákov vždy kričal „sloboda“, keď sa vrhal do boja, vrátane nevyprovokovaných útočných nájazdov s cieľom zajatí a zotročenia iných.
Otázka: Prečo bol Ježiš v Lk 6,21.25 zrejme proti smiechu?
Odpoveď: Ježiš nebol proti smiechu a radosti vo všeobecnosti, keďže podľa Izaiáša 61:3 sa smútok premení na radosť. Ježiš dokonca rozprával množstvo vtipných podobenstiev. Skôr bol Ježiš proti ľuďom, ktorí boli ľahkomyseľní alebo spokojní so stavom vecí, hoci neboli v poriadku pred Bohom, a nezaujímali sa o druhých. Ak to vyjadríme v pojmoch dnešnej psychológie, Ježiš videl ľudí, ktorí si mysleli: „Ja som v poriadku, ty si v poriadku“, hoci v skutočnosti neboli v poriadku a ani ostatní neboli v poriadku a potrebovali pomoc. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1389.
Otázka: Čo je v Lk 6,22.26 zlé na tom, keď o vás všetci hovoria v dobrom?
Odpoveď: Nie je vždy zlé, keď o vás niekto hovorí v dobrom, ako napríklad Ježiš hovoril v dobrom o Natanaelovi v Jánovi 1:48, a dobré meno je požehnaním podľa Kazateľa 7:1. Avšak buďte opatrní, keď o vás všetci hovoria v dobrom. Je to jasné znamenie, že robíte kompromisy vo svojom kresťanskom svedectve.
Nie je to požehnaním pre ľudí, proti ktorým sa hovorí kvôli ich zlým skutkom. Je to požehnaním pre ľudí, proti ktorým sa hovorí kvôli tomu, že slúžia Bohu.
Pozri si knihu When Critics Ask, s. 389, kde nájdeš odlišnú, ale dopĺňajúcu odpoveď, a Believer’s Bible Commentary, s. 1387, kde nájdeš viac informácií.
Otázka: Prečo Ježiš v Lukášovi 6:27 hovorí: „Vy, ktorí ma počúvate“?
Odpoveď: Nemyslí tým tých, ktorí len tak mimochodom počuli slová, ktoré Ježiš hovoril. Myslí tým tých, ktorí počúvali, aby si vzali k srdcu to, čo Ježiš prikázal.
Viac informácií nájdete v knihe „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 8, s. 893.
Otázka: Prečo by sme mali v Lk 6,27 milovať svojich nepriateľov?
Odpoveď: Židia mali na mysli štyri hlavné druhy nepriateľov: väčšinu Rimanov, zlodejov, vrahov a hriešnikov vo všeobecnosti. Ježiš povedal, aby sme ich všetkých milovali. Existujú štyri dôvody zo štyroch hľadísk.
Naša poslušnosť: Boh nám to jednoducho prikázal.
Naše šťastie: Nemôžeme byť šťastní, ak sme plní nenávisti voči iným ľuďom. Ešte vážnejšie je, že 1. Jánova 3:10, 15; 4:10 kladie otázku, ako môžeme skutočne milovať Boha, ktorého sme nevideli, ak nemilujeme svojich bratov, ktorých sme videli.
Božia láska: Mali by sme sa navzájom milovať, lebo Boh miluje svet, ako sa píše v Jánovi 3:16. Boh miluje dokonca aj bezbožných, podľa Rímskym 5:6.
Ich potreba našej lásky: Iní potrebujú našu lásku, naše modlitby a posolstvo evanjelia. Naša reakcia, ktorá je v rozpore s prirodzenosťou, je svedectvom o Bohu pre svet.
Otázka: Kedy by sme mali podľa Lukáša 6,29 nastaviť druhú tvár a kedy nie?
Odpoveď: Nemali by sme oplácať zlo zlým a nemali by sme sa mstiť (Rímskym 12:17-19).
1. Nedovoľme, aby na nás ostatní pohliadali zhora (1. Timoteovi 4:12).
2. Mali by sme brániť chudobných a utláčaných (Jeremiáš 7:6; 22:16) (Izaiáš 1:17; 58:6, 10; Jeremiáš 5:28; 22:16; Galaťanom 2:10; Žalm 41:1; Príslovia 14:21; 24:11–12; 29:7; 31:9, 20; Efezským 4:28; 1. Timoteovi 6:18–19; Jakubovi 1:27).
3. Nemali by sme dovoliť, aby iní hovorili zle o tom, čo považujeme za dobré (Rímskym 14:16).
4. Konkrétne by sme mali mať pripravenú odpoveď na otázky o našej viere (1. Petrov 3:15).
Otázka: Kedy by sme podľa Lk 6:30 mali dovoliť ľuďom, aby si vzali to, čo nám patrí?
Odpoveď: Ak by vám niekto vzal plášť, pravdepodobne vonkajší plášť, išlo by pravdepodobne o pouličnú lúpež. Ak by to bola krádež, mohli by si vziať viac.
Existujú niektoré všeobecné zásady, ktoré treba dodržiavať.
1. Duše iných ľudí majú väčšiu hodnotu ako všetok náš majetok.
2. Keď ľudia alebo vláda neoprávnene zabavujú majetok, je to zlé, ale naše utrpenie je svedectvom pre svet a oslavuje Boha.
3. Nemali by sme ľuďom vždy dávať všetko. Napríklad podľa 2. Tesalonickým 3:10 by sme nemali dávať jedlo tomu, kto odmieta pracovať. Nemali by sme poskytovať pohostinstvo ľuďom, ktorí učia falošné doktríny, ktoré vedú k záhube duše (2. Jánov 10–11).
Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 893.
Otázka: Ako a prečo by sme mali podľa Lk 6,35 milovať svojich nepriateľov a neočakávať za to nič na oplátku?
Odpoveď: Na zodpovedanie tejto otázky by sa dala napísať celá kniha. Vidíme aspoň päť dôvodov, prečo nám Boh dal toto prikázanie, aby sme ho poslúchali.
Láska k druhým: Mali by sme veľmi vážne brať Božie prikázanie, aby sme milovali druhých, ako to ukazujú 1. Jánova 3:10, 18; 4:19–21.
Svedectvo svetu: Milovať svojich nepriateľov nie je pre ľudí prirodzenou reakciou. Poslušnosť Bohu v tejto oblasti je svedectvom svetu, že v nás je láska, ktorá nie je prirodzená, ale nadprirodzená.
Niektorí sú budúci veriaci: Dokonca aj niektorí, ktorí sú teraz nepriateľmi evanjelia, ako bol Saul z Tarsu, sa jedného dňa stanú kresťanmi a pôjdu do neba.
Oslavovať Boha: Odrážame Boží charakter a Boh stále miluje svojich nepriateľov. Poslušnosť voči Bohu a láska k našim nepriateľom je spôsobom, ako oslavovať Boha, a my sme stvorení pre Božiu slávu, ako ukazuje Izaiáš 43:7.
Pre naše vlastné dobro: Ak si v srdci uchovávame nenávisť, ubližuje to nám rovnako ako komukoľvek inému.
Otázka: Aký je zmysel podobenstva o slepom, ktorý vedie slepého (Lk 6,39)?
Odpoveď: Z tohto podobenstva sa môžeme naučiť jednu hlavnú myšlienku, ale nezabudnite si všímať aj dve vedľajšie myšlienky.
Hlavný bod je, že vo všeobecnosti, ak je človek slepý (či už fyzicky, duchovne, alebo z nevedomosti či predsudkov), nemôžete mu poskytnúť výhodu, že ho vedie vidiaci človek, ak ste v skutočnosti sami slepí. Nemôžete viesť niekoho na miesto, kde ste už boli, ak ste tam sami nikdy neboli.
Vedľajším ponaučením, ktoré vyplýva z toho, že Ježiš cítil potrebu uviesť toto podobenstvo, je, že nie je nezvyčajné, keď sa ľudia snažia viesť iných, hoci sami len predstierajú, že majú na to potrebné predpoklady.
Druhým menej dôležitým bodom je, že ak sa slepý človek skutočne pokúsi viesť iného slepého človeka, môže mať šťastie a môže to aspoň na krátku dobu fungovať, najmä ak ten, kto vedie, už tou cestou predtým prešiel. Keď sa však objaví nová alebo nepredvídaná prekážka, ako napríklad jama, výsledok môže byť katastrofálny tak pre nasledovníka, ako aj pre toho, kto vedie.
Kľúčovým ponaučením je tu to, že náboženský vodca, ktorý odmieta Ježiša ako Mesiáša a Pána, povedie aj ostatných ľudí do priepasti záhuby.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1391 a v The Tony Evans Bible Commentary na strane 971.
Otázka: Znamená to v Lk 6:40, že človek musí byť dokonale poučený, než sa stane učeníkom, ako tvrdí Bostonská Cirkev Kristova?
Odpoveď: Nie. Kniha When Cultists Ask na strane 148 to výstižne vyjadruje: „Dokonalé poznanie nie je niečo, čo možno dosiahnuť počas trojročného intenzívneho kurzu, … Je to cieľ celoživotného učenia sa od Krista.“ Učenie sa od Krista je stav aj cieľ a dokonalé poznanie nie je predpokladom na to, aby bol človek učeníkom. Jeden môj priateľ študoval Bibliu veľmi usilovne a ako mladý kresťan prečítal každú jednu stránku. Ako roky plynuli, stále ju študoval, ale menej často. Nie som si istý, či ju niekedy prečítal celú druhýkrát.
Niekedy si kresťania v mnohých skupinách mylne môžu myslieť, že učenie sa a formovanie učeníkov je len krátkodobá záležitosť pre mladých kresťanov. Avšak, podobne ako loď na tečúcej rieke, keď sa nepohybujete dopredu, idete dozadu.
Otázka: Čo symbolizujú úlomky dreva v Lk 6,41–42?
Odpoveď: Toto nadväzuje na predchádzajúce podobenstvo dvoma spôsobmi. Oba príklady sa týkajú takzvaných „odborníkov“, ktorým by sa nemalo veriť, a v oboch prípadoch ide o pokrytcov, ktorí tvrdia jedno, ale v skutočnosti sú niečím iným. V tomto vtipnom príklade sú však ešte štyri ďalšie body.
1. Možno sme naozaj neschopní vidieť veľkú drevenú trámu vo vlastnom oku. Alebo naopak, vidíme tú trámu, ale sme naozaj dobrí v tom, že sa klameme, že tam buď nie je, alebo že nie je dôležitá.
2. Možno sme naozaj dobrí v tom, že vidíme aj mikroskopické chyby u iného človeka. Alebo si len myslíme, že sme dobrí v tom, že vidíme chyby u iného človeka, bez ohľadu na to, či tam naozaj sú, alebo nie.
3. Možno si vôbec neuvedomujeme, že sa sústreďujeme na drobné domnelé nedostatky u iných, zatiaľ čo sme slepí (možno zámerne) voči našim vlastným, oveľa väčším nedostatkom.
4. Ak chceme pomáhať druhým v určitej oblasti, musíme byť dobrým príkladom vo svojom vlastnom živote.
Viac informácií nájdete v Bibličnom komentári Tonyho Evansa na str. 971 a v Bibličnom komentári veriacich na str. 1391.
Otázka: Aké sú podľa Lk 6,41–42 niektoré príklady falošných odborníkov v dnešnej dobe?
Odpoveď: V politike, náboženstve, vede. Okrem toho sa skutočný odborník v jednej oblasti vyjadruje ako odborník v inej oblasti, v ktorej má len málo odborných znalostí.
Otázka: Aký je zmysel prirovnania o strome a poklade v Lk 6,43–45?
Odpoveď: Strom si nevyberá, aké ovocie prinesie. Druh ovocia je daný povahou stromu. Hoci máme určitú voľbu v tom, čo vidia ostatní ľudia, nemáme takú bezprostrednú voľbu nad ovocím, ktoré náš život prináša, ako si radi myslíme. Väčšinou sa prejavuje to, čo prirodzene vychádza z nášho srdca.
Ak niekto používa vulgárny jazyk a povie: „Prepáč, to mi proste vyletelo z úst“, prečo to potom vôbec mal v srdci? Je skutočne problémom to, že to tam bolo a vyletelo z úst, alebo je problémom to, že to tam vôbec bolo?
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1391 a v The Tony Evans Bible Commentary na str. 972.
Otázka: Keďže v Lk 6,43 sa píše, že dobrý strom neprináša zlé ovocie a naopak, pôjdu do neba aj svetskí, ale čestní ľudia?
Odpoveď: Všetci ľudia, ktorí sú morálne dokonalí a čestní, pôjdu do neba, ale toto je irelevantné, keďže žiadny človek, s výnimkou Ježiša Krista, nespĺňa Božie kritériá morálnej bezúhonnosti.
Podobne ani dieťa, ktoré nenávidí svojich rodičov a odmieta ich ctiť, nie je poslušným dieťaťom, bez ohľadu na to, čoho sa inak zdržiava.
Otázka: Čo znamená podobenstvo o dvoch domoch v Lk 6,46–49?
Odpoveď: Na toto podobenstvo sa dá pozerať z dvoch uhlov pohľadu.
Stavitelia: Jeden staviteľ postavil dom, ktorý mal vydržať dlho, na základoch, ktoré nevydržia. Preto ani jeden z nich nevydrží dlhšie ako základy. Život je často taký. Keď staviate niečo, čo by malo byť trvalé, na niečom, čo sa posúva ako piesok, nečudujte sa, že zdanlivo trvalé stavby sa môžu tak rýchlo zrútiť.
Domy: Oba domy mohli spočiatku vyzerať rovnako pevne. Dom, ktorý je postavený tak, aby vydržal, je postavený inak ako dom, ktorý nie je postavený tak, aby vydržal. Boh nás stvoril tak, aby sme trvali naveky, a my by sme mali podľa toho budovať aj svoje životy.
Hlavná myšlienka: Ak spojíme oba pohľady, Ježišovou hlavnou myšlienkou je, že stavba na poslušnosti voči Ježišovi je trvalá, a všetko ostatné je ako stavba na piesku. Hoci je pravda, že prvý staviteľ bol múdrejší a postavil lepší dom než druhý, nie je to to, čo chcel Ježiš povedať. Ježiš povedal, že prvý staviteľ počúval moje slová a konal podľa nich. Preto prvý staviteľ postavil lepší dom.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1392.
Otázka: Čo bolo v Lk 7,1–9 významné na stotníkovi a jeho sluhovi?
Odpoveď: Evanjelium nebolo určené len pre Židov, ale pre všetkých ľudí, vrátane tohto nežidovského, ale Boha sa bojacého stotníka. Stotník bol poddôstojník, ktorý velil približne stovke mužov. Rímska armáda sa v Galilei objavila až v roku 44 n. l., takže tento stotník pravdepodobne slúžil pod Herodesom Antipasom. Lukáš uvádza o niečo viac podrobností než Matúš, čo odzrkadľuje Lukášov väčší dôraz na evanjelium aj pre pohanov. Lukáš 7,10 naznačuje, že Židia by mali rešpektovať pohanov, ktorí sa boja Boha, tak ako to urobili títo Židia. V skutočnosti mal tento stotník ešte väčšiu vieru než ostatní ľudia v Izraeli. Stotník pravdepodobne pochyboval, či Ježiš jeho prosbu vyslyší, a preto požiadal aj mestských starších, aby sa za neho prihovorili. Starší sa mohli ocitnúť vo veľmi nepríjemnej situácii. Aj keby sami neverili v Ježiša, z úcty k stotníkovi, ktorý daroval všetky tieto peniaze, museli aj tak ísť za Ježišom a požiadať ho v mene stotníka.
Ak Ježiš a židovskí starší rešpektovali tohto pohan, mali by ostatní Židia nasledovať ich príklad. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1392, The Expositor’s Bible Commentary, zv. 8, s. 897, The Expositor’s Greek New Testament, zv. 1, s. 510, The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 221–222, a v Evangelical Commentary on the Bible, s. 815.
Otázka: Čo bolo na viere stotníka v Lk 7,6–9 obzvlášť chvályhodné?
Odpoveď: V skutočnosti to boli aspoň dve veci. Po prvé, stotník si uvedomil, že Ježišovo slovo má všetku potrebnú autoritu, bez ohľadu na to, či Ježiš fyzicky stál pred tým sluhom, alebo nie. Jedna vec, ktorú stotník chápal lepšie ako väčšina ľudí, bola predstava autority. Po druhé, ako veliteľ okupačnej armády preukazuje v Lukášovi 7:5–7 takú pokoru. Uvedomil si, že podrobený ľud mal výhrady a považoval ho za príliš nečistého na to, aby vôbec vošiel do jeho domu, a stotník nemal problém dobrovoľne sa podriadiť týmto obmedzeniam. Ďalšie informácie nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1393, a v The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 897.
Otázka: Čo je významné na tom, že Ježiš v Lukášovi 7:11 vykonal tento zázrak práve v malom mestečku Nain?
Odpoveď: Nain ležal len pár míľ za kopcom od Nazaretu. Nain bol veľmi blízko Šunemu, kde Eliáš vzkriesil syna Šunemčanky. Všetci obyvatelia dediny to vedeli a vedeli, že ten istý Boh, ktorý vzkriesil syna Šunemčanky, je ten istý Boh, ktorý vzkriesil syna tejto vdovy. Viac informácií nájdete v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 8, s. 899.
Otázka: Ako v staroveku smútili Židia? (Lk 7,11–17)
Odpoveď: V židovskej kultúre tej doby trvalo smútenie 30 dní. Niekedy si najímali profesionálnych smútiacich, ktorí dbali na to, aby sa za zosnulého riadne smútilo. Smútenie bolo dôležitou záležitosťou a malo veľmi verejný charakter. Keď Ježiš vzkriesil syna vdovy, smútiaci samozrejme prišli o prácu. Je zaujímavé, že v Lukášovi 7:11,17 sa píše, že Ježiš tento zázrak vykonal v Nainu a jeho sláva sa rozšírila nielen po celom okolí, ale dokonca aj do Judey.
Otázka: Prečo sa v Lk 7,21–23 zdalo, že Ján podnecoval Ježiša, aby urobil viac?
Odpoveď: Ján možno už počul o Ježišovej moci, ale prekvapilo ho, že Ježiš ju stále nepoužíval autoritatívnym spôsobom, ako by ľudia očakávali od Mesiáša. Možno Ján povzbudzoval Ježiša, aby presadil svoju autoritu, a Ježiš vedel, že to nemá robiť. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1392.
Otázka: Ako mohli farizeji, alebo ktokoľvek iný, v Lk 7,30 naplniť Boží zámer, keďže sme hriešni a nedokonalí?
Odpoveď: To neznamená, že mali byť bezhriešne dokonalí. Skôr ide o to, či vo všeobecnosti potešovali Boha. Napríklad Dávid slúžil Božiemu zámeru vo svojej generácii, ako sa píše v Skutkoch apoštolov 13:36.
Otázka: Keďže Božia milosť je neodolateľná, ako mohli farizeji v Lk 7,30 odmietnuť Boží zámer pre seba samých?
Odpoveď: Lukáš 17:31–33 nám to môže pomôcť vysvetliť. Lotova žena bola zachránená pred zničením Sodomy zásahom anjelov. Rozhodla sa však zostať a obzrieť sa späť, keď jej bolo povedané, aby išla ďalej, a tak napokon aj tak zahynula. Podobne je to vážne varovanie, že Boh môže ľudí vyslobodiť z nebezpečenstva a môže pôsobiť v ich životoch. Napriek tomu môžu zahynúť kvôli svojmu vlastnému rozhodnutiu.
Niektorí kalvinisti používajú frázu „žiadne beznádejné prípady“. Táto fráza účinne vyjadruje mnohé kľúčové prvky ich pohľadu. Keďže Biblia učí, že Boh je všemocný, vševedúci, zvrchovaný nad všetkým a každý Boží plán sa napĺňa, je ľahké logicky usúdiť, že u Boha neexistujú žiadne „beznádejné prípady“.
Rovnako ako je pravdou tvrdenie „raz spasený – navždy spasený“, ale nie je to vyvážená pravda, aj tvrdenie „žiadne stratené prípady“ je pravdou, ale tiež nie je vyváženou pravdou. Tu je niekoľko príkladov z Biblie, ktoré by mohli spôsobiť problémy niekomu s nevyváženým pohľadom na to, že neexistujú žiadne stratené prípady.
1. Anjeli pomohli zachrániť Lotovu ženu pred smrťou. Napriek tomu hneď potom aj tak zomrela.
2. Podobne boli všetci Izraeliti počas exodu ušetrení od hnevu faraóna, ako aj od Božieho hnevu prostredníctvom Veľkej noci. Je to však pre nás príkladom toho, že napriek tomu zomreli pod Božím hnevom na púšti, ako hovorí Pavol v 1. Korinťanom 10:1–10.
3. Farizeji odmietli Boží zámer pre seba v Lukášovi 7:30.
4. V podobenstve o rozsievačovi sa v Matúšovi 13:19 hovorí o tom, že to, čo bolo zasiate do srdca človeka, bolo stratené.
5. V Ježišovom podobenstve o hostine v Lukášovi 14:23 Boh úprimne pozýva hostí, ktorí odmietajú prísť.
6. Veriacim Pavol varuje, aby sme Božiu milosť neprijímali „nadarmo“ (2. Korinťanom 6, 1). Pavol nám nedal varovanie, aby sme ho ľahkovážne odmietli slovami: „To sa mi nikdy nemôže stať.“ Pavol to so svojím varovaním myslel vážne a chcel, aby sme ho brali vážne.
7. Boží Duch bol v živote kráľa Saula tak skutočne prítomný, že sa Saul stal akoby iným človekom (1. Samuelova 10:5–7, 9–11). Ide o takmer najdramatickejší zážitok znovuzrodenia, aký sa v Starom zákone dá nájsť. Napriek tomu Duch Pánov od Saula odišiel (1. Samuelova 16:14).
8. V Noemových časoch, pri exode a pri mnohých ďalších príležitostiach sa píše, že Boh „ľutoval“, že niečo urobil. To neznamená, že Boh ľutoval, že niečo urobil, ale skôr to, že Boh bol zarmútený. Dalo by sa povedať, že žiadna z týchto situácií nebola skutočne „stratenou vecou“, pretože Boh situácie obrátil a aj ony slúžili ako súčasť Božieho plánu (Efezským 1:11; Rímskym 8:28; Príslovia 16:4). Tvrdenie, že Boh „obrátil situáciu“, je však v rozpore s predstavou pokojného Boha, ktorému všetky stvorenia vždy plne poslúchajú jeho želanú (hoci tajnú) vôľu.
9. V mene náboženstva sa stali strašné hriechy, ktoré „neprišli Bohu na um“ (Jeremiáš 7:31; 19:5; 32:35). To neznamená, že Boh nebol vševedúci. Skôr to znamená, že Boh nechcel, aby si ani na sekundu mysleli, že to bola Božia túžba alebo súčasť jeho vôle.
10. Niekedy sa dejú veci, ktoré si Boh výslovne neprial, ako napríklad smrť bezbožných v Ezechielovi 18:23, 32 a skutočne ohavné veci v Ezechielovi 8:6.
11. Boh natahuje ruky, aby k nemu ľudia prišli, a niektorí neprídu (Rímskym 10:21; Izaiáš 65:2; Matúš 23:37). Boh pozýva ľudí na svoju hostinu a niektorí z pozvaných odmietajú (Matúš 22:3–8).
12. Niektoré veci lámajú Bohu srdce (Jeremiáš 4:19–22; 9:1; Lukáš 19:41–44; Matúš 23:37–39). Bez ohľadu na to, či súhlasíte s tým, že ide o „stratené prípady“, sú to určite „prípady, ktoré lámajú srdce“. Čítal som o aspoň jednom extrémistovi, ktorý učil, že Boh mal radosť z toho, že stvoril určitých ľudí len preto, aby ich mohol poslať do pekla a naveky ich mučiť. Avšak ako nekalkvinisti, tak aj mnohí kalkvinisti sa zhodujú, že to nie je to, čo učí Biblia. Konkrétne 2. list Petrov 3:9 a Ezechiel 18:23,32 hovoria, že je to nesprávne.
Vyvážená pravda: „žiadne stratené prípady“ je súčasťou biblickej pravdy. Všetci by sme sa mali zhodnúť na tom, že Boh nemá žiadne prekvapenia a nikto, o kom vševedúci Boh vedel, že pôjde do neba, sa tam nedostane. Avšak tvrdenie „žiadne stratené prípady“ sa stáva omylom, keď sa interpretuje ako „žiadne srdcervúce prípady“; v takom prípade to vyzerá, ako keby Boh mal radosť z zla a hriechu, alebo nás to učí, že modlitba nemá žiadny význam okrem upokojujúcej útechy pre zmenu srdca modliaceho sa človeka.
Záver: Zlo má príčiny. Keďže sa všetci zhodujú, že Boh nie je ani pôvodcom, ani priamou príčinou zla, existujú príčiny, ktoré nepochádzajú priamo od Boha. Tieto príčiny sú v konečnom dôsledku stratené prípady. Boh nemá žiadne stratené príčiny v tom zmysle, že všetko spolupôsobí ako súčasť Jeho plánu. Napriek tomu má Boh stratené príčiny v srdcervúcom zmysle, keď všemocný a všetko postačujúci Boh natahuje ruky k ľuďom, ktorí neprichádzajú, a Boh sa rozhodne nechať ich zostať v ich vlastnej zvolenej zatratenosti.
Otázka: Prečo v Lk 7,31–35 Ježiš porovnáva túto generáciu s vyberavými deťmi?
Odpoveď: Mnohí odmietli Jána kvôli jeho strohému životnému štýlu a tí istí ľudia odmietli Ježiša, pretože on takýto strohý životný štýl nemal. Problémom nebol životný štýl Jána ani Ježiša, ale oni len hľadali výhovorky, aby im nemuseli venovať pozornosť. Viac informácií nájdete v Bibličnom komentári Tonyho Evansa na str. 973, v Komentári k biblickým znalostiam: Nový zákon na str. 223 a v Bibličnom komentári veriacich na str. 1394.
Q: Prečo by Ježiš v Lk 7,36 súhlasil s tým, aby jedol s farizejom?
Odpoveď: Prečo by nemal? Bolo by divné, keby Ježiš prijal a jedol s colníkmi a hriešnikmi, ale nie s inými, ako napríklad s farizejmi. Ježiš neodmietol farizejov, ktorí k nemu prichádzali, ale skôr oni odmietli Ježiša. Odmietli Ježiša, pretože Ježiš neuznal ich autoritu nad sebou. Viac informácií nájdete v diele „The Expositor’s Greek New Testament“, zväzok 1, s. 515.
Otázka: Do akej miery by sme mali chodiť na oslavy a iné podujatia, ktoré organizujú hriešni ľudia, ako sa píše v Lk 7:36?
Odpoveď: Nemali by sme chodiť na podujatia, kde budeme v pokušení robiť hriešne veci alebo kde by to mohlo vyzerať, že schvaľujeme hriešne veci, ktoré robia. Ak napríklad niekto usporiada oslavu, na ktorej sa bude užívať nelegálne drogy, nemali by ste tam ísť, aj keby ste drogy sami neužívali. Ak sa skupina ľudí chce vybrať do strip klubu, alebo dokonca ak vám šéf povie, že do strip klubu musíte ísť, napríklad kvôli klientom, je to chvíľa, kedy sa musíte rozhodnúť – a pred celým svetom ukázať –, či milujete svoju prácu viac ako Boha, alebo nie. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na s. 1395–1396.
Otázka: Jedli v Lk 7,38 v polohe na bruchu?
Odpoveď: Áno, čo vysvetľuje, prečo tá žena stála za Ježišom, aby mu umyla nohy. Možno sa to naučili v čase, keď ich ovládali Peržania, Gréci a Rimania, ktorí tiež jedli týmto spôsobom. Niekedy mali hostia k dispozícii misu s vodou, aby si umyli nohy sami, alebo sluhu, ktorý im ich umyl, ale zdá sa, že Šimon to nemal . Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Greek New Testament, zväzok 1, s. 516, a v diele The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 223.
Otázka: Prečo v Lk 7,39 farizeus Šimon dospel k záveru, že Ježiš nie je prorok?
Odpoveď: Ak Ježiš nedokázal vidieť to, čo bolo zrejmé – že by sa nemal nechať dotknúť ženou, ktorá bola zjavne hriešnica –, potom si Šimon myslel, že môže vylúčiť, že by Ježiš bol prorokom. Šimon, bežné židovské meno, sa zdal byť viac znechutený Ježišom ako tou ženou. Viac informácií nájdete v diele „Tony Evans Bible Commentary“, s. 973, a v diele „New International Bible Commentary“, s. 1199.
Otázka: Naznačuje Lk 7,47, že si človek odpustenie získava sám?
Odpoveď: Nie, tento verš poukazuje na vzťah, nie nevyhnutne na príčinu. Žena, ktorej bolo veľa odpustené, veľa milovala, čo bolo výsledkom toho, že jej bolo veľa odpustené. Nič nenaznačuje, že práve jej veľká láska spôsobila odpustenie jej peňažného dlhu. Jej láska bola dôsledkom jej odpustenia, nie príčinou jej odpustenia. Viac informácií nájdete v publikácii „Bible Difficulties & Seeming Contradictions“ na s. 22 a v „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 8, s. 897.
Otázka: V Lk 7,47, bolo Šimonovi odpustené málo preto, že bolo menej čo odpustiť, alebo bolo ešte veľa, čo mu nebolo odpustené?
Odpoveď: Šimon si pravdepodobne myslel to prvé, ale Ježiš vedel, že je to inak. Pri odpovedi treba zohľadniť dva body.
Z pohľadu Simona si Simon pravdepodobne myslel, že je celkom dobrý človek a že má len málo toho, čo by bolo potrebné odpustiť.
Z Božieho pohľadu je v každom z nás veľa toho, čo treba odpustiť.
Ježiš tým chcel povedať, že Šimon sa nesprával vďačne nie preto, že by nebolo veľa čo odpustiť, ale preto, že Šimon nevidel, že je veľa čo odpustiť.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1395 a v The Bible Knowledge Commentary: New Testament na str. 224.
Otázka: V Lk 7,47 boli hriechy tej ženy odpustené preto, že veľmi milovala, alebo sme spasení skrze vieru, ako hovoria Lk 7,50 a Ef 2,8?
Odpoveď: Obe veci spolu súvisia. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.
1. Podľa F. F. Brucea v diele „Hard Sayings of the Bible“ (s. 461–463) môže grécke slovo v Lk 7,47, hoti, znamenať „kvôli“ alebo „v dôsledku“.
2. Nech je to akokoľvek, hoci nás zachraňuje Boh a nie my sami, na tom, že túto spásu prijímame, sa podieľa aj naša láska, rovnako ako naša viera. Ježiš v Lukášovi 7:50 povedal: „Tvoja viera ťa zachránila.“
Viac informácií nájdete v knihe „Evangelical Commentary on the Bible“ (Evanjelický komentár k Biblii), s. 816.
Otázka: Ako v Lukášovi 7:47–50 zachránila tú ženu jej viera?
Odpoveď: Ježiš tým nechcel povedať, že viera, ktorá je v rozpore s Božou vôľou, môže nejako prevážiť nad Bohom. Skôr to znamenalo, že jej viera zohrala úlohu v jej spáse. V skutočnosti je viera dôvodom (hoci nie konečným dôvodom), prečo je človek spasený, ako ukazuje List Židom 4,2.
Katolícka cirkev učí, že viera a skutky majú v spáse podobnú úlohu v tom, že obe nás akosi robia hodnejšími spásy. Mnohí luteráni a kalvinisti (napríklad Loraine Boettnerová) tiež učia, že viera a skutky nám nielenže nedávajú zásluhy, ale majú v spáse rovnakú úlohu v tom, že ani jedna z nich nehrá žiadnu úlohu v tom, že sme spasení, ale obe sú výsledkom spásy.
Skutočnosťou je, že viera nie je skutok a má inú úlohu ako skutky, inak by Pavol nikdy nenapísal Efezským 2,8–9. Ak by sme boli spasení prostredníctvom skutkov, potom by sa na spasení podieľala zásluha niektorých našich skutkov. Hoci väčšia viera je výsledkom spasenia, nie je to v rozpore s Pavlovým učením, že viera je tým, čím sme spasení. Keďže Pavol hovorí, že sme spasení vierou, nie skutkami, zdôrazňuje nielen to, že viera nie je skutkom, ale aj to, že neexistuje žiadna „zásluha“ v tom, keď vierou spoznáme, kto je Kristus, a zveríme sa Božiemu milosrdenstvu.
Lukáš 7:50 a Hebrejom 4:2 patria medzi verše, ktoré ukazujú, že viera má svoju úlohu, hoci nám neprináša zásluhu. Boh milostivo dovolil, aby naša viera zohrávala úlohu pri príchode ku Kristovi. Okrem toho Pavol urobil jasné rozlíšenie medzi skutkami, ktoré nespasujú, a vierou, prostredníctvom ktorej sme spasení.
Pre kalvinistov a luteránov, ako aj pre všetkých kresťanov vo všeobecnosti, je odporúčanou knihou dielo kalvinistu R. C. Sproula. Jeho kniha „Faith Alone“ (Iba viera) vynikajúco a biblicky vymedzuje rozdiel medzi skutkami a spasením z milosti skrze vieru. Zdalo by sa nekonzistentné, keby kalvinista prijal knihu R. C. Sproula, ak by si myslel, že viera je len ďalším skutkom.
Otázka: Ako môže človek v Lk 7,50 „odísť v pokoji“, keď vie, že spáchal veľké hriechy?
Odpoveď: Je to pokoj, ktorý nedokáže dať žiadny psychiater. Je to pokoj vyplývajúci z vedomia, že vám Boh skutočne a úprimne odpustil. Nie je to popieranie toho, čo ste spáchali, ani popieranie závažnosti toho činu, ale uvedomenie si, že Boh je väčší než to. Človek síce môže na zemi naďalej žiť s dôsledkami svojho konania, ale Boh dokáže premeniť aj trest a dôsledky na neskoršie požehnanie. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1395.
Q: V Lk 8,2 – trpeli ženy posadnuté zlými duchmi len psychickou poruchou?
Odpoveď: Ak veríte Biblii, nemôžete veriť, že démoni boli len psychickým problémom, a to z nasledujúcich dôvodov:
Démoni sú vonkajšie bytosti: môžu vstúpiť do človeka, opustiť ho a napríklad vstúpiť do ošípaných.
Démoni majú osobnosť: vedia myslieť a konať nezávisle od ľudskej vôle.
Otázka: V Lk 8,3–4 a Jn 2,1–11, oženil sa Ježiš s jednou alebo viacerými ženami, ktoré sprevádzali učeníkov, ako veria polygamní mormoni a niektoré iné sekty?
Odpoveď: Nie. Najprv si uvedme ženy, o ktorých vieme, že sprevádzali Ježiša a učeníkov. Podľa Lukáša 8:3–4 boli ženami, ktoré cestovali s Ježišom, Mária Magdaléna, Joanna, manželka Chuza, Susanna a ďalšie. Iné pasáže spomínajú Salome (Mk 15,40), Máriu, matku Jakuba (Mk 15,40; Lk 24,10), a Martu, Máriinu sestru. Ako vedľajšiu poznámku dodávame, že Joanna, manželka Chuza v Lk 8,3, je prvou spomenutou osobou spojenou s kráľovskou rodinou. Všimnite si, že už bola vydatá.
Ján 2:2 hovorí, že Ježiš bol pozvaný ako hosť na svadbu. Ženích sa nikdy nepozýva na svoju vlastnú svadbu.
Neexistuje žiadny dôvod tvrdiť, že by sa Ježiš niekedy oženil, mal deti alebo že by sa narodili deti bez hriešnej prirodzenosti. Hoci žiadny verš v skutočnosti nehovorí, že Ježiš nebol nikdy ženatý, žiadny verš tiež nehovorí, že Ježiš neletel na Mars. Argument z mlčania nedokazuje jedno ani druhé.
Tu sú všetky ostatné pasáže o ženách z obdobia pred zmŕtvychvstaním:
Joanna a Salome sa nikde inde nespomínajú.
Marta (spolu s Máriou) bola spomenutá len v troch úryvkoch z obdobia pred zmŕtvychvstaním: pri večeri (Lukáš 10:38–41), pri uzdravení ich brata Lazára (Ján 11:1–45) a pri druhej večeri s Lazárom (Ján 12:1–8).
Keďže sa o nich nikde inde nehovorí, ťažko by sa dal nájsť silnejší argument v prospech toho, že Ježiš si vzal za ženu Máriu, ako v prospech toho, že si vzal za ženu jej sestru Martu. Ježiš však dodržiaval Mojžišov zákon a manželstvo jedného muža s dvoma sestrami, pokiaľ obe žili, bolo zakázané v Levitiku 18:18. Mormoni, ktorí to učia, si pravdepodobne neuvedomujú, že tým učia, že Ježiš tu údajne porušil starozákonné manželské zákony.
Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask na strane 163.
Otázka: Mohlo by byť slovo „mysterion“ v Lukášovi 8:9–10 podobné gréckym mystickým náboženstvám?
Odpoveď: Niektorí liberálni učenci si to mysleli. Avšak ekvivalent hebrejského slova pre „tajomstvo“ sa vyskytoval aj v mimobiblickej hebrejskej literatúre, takže tu nie je žiadny dôvod na spojitosť s vzdialenejšími gréckymi náboženstvami. Viac informácií nájdete v knihe „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 8, s. 906.
Otázka: Aký je zmysel toho, aby sa v Lk 8,16–17 nezakrývala zapálená sviečka pod nádobou?
Odpoveď: Účelom zapálenej sviečky je svietiť; dať ju pod košík alebo pod posteľ by bolo smiešne. Podobne je účelom kresťana oslavovať Boha, a skrývanie svojho svedectva a zanedbávanie oslavovania Boha je rovnako podivné. Merice sa používali na uchovávanie obilia a tovaru, s ktorým sa obchodovalo. Posteľ bola miestom pohodlia, alebo pre niektorých aj lenivosti. Niektorí dnešní kresťania skrývajú svoje svedectvo kvôli povinnostiam alebo kvôli pohodliu a rozmaznávaniu. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1398.
Otázka: Prečo by ľudia mali v Lk 8,18 dávať pozor na to, čo počujú?
Odpoveď: Boh nemá žiadnu povinnosť poskytovať komukoľvek neobmedzené príležitosti počúvať evanjelium. Neberte príležitosť nájsť pravdu ako samozrejmosť, či už pre seba, alebo pre niekoho iného.
Okrem toho Boh súdi ľudí na základe toho, čo mali možnosť vedieť, ako ukazujú Rímskym 4:15 a 5:12. 2. Petrov list 2:20–22 hovorí, že pre niektorých ľudí by bolo lepšie, keby nepoznali cestu pravdy, ako keby ju poznali a odvrátili sa od nej.
Otázka: V Lukášovi 8:19–21, uctil tu Ježiš svoju matku?
Odpoveď: Ježiš si vážil svojich rodičov, ale v tomto prípade konal v rozpore s tým, čo vedel, že si želá jeho matka. Mali by sme poslúchať svojich rodičov, ale keď ich želania odporujú tomu, čo vieme, že si želá Boh, musíme najprv poslúchať Boha. Pre malé dieťa je ťažké vedieť, čo si Boh želá, najmä ak jeho rodičia hovoria niečo iné. Ježiš však v tomto prípade bol dospelý.
Otázka: Prečo v Lk 8,19–21 nebol prítomný Ježišov otec Jozef?
Odpoveď: Písmo to neuvádza. Cirkevná tradícia však hovorí, že Jozef zomrel skôr, ako sa Ježiš stal dospelým.
Otázka: Prečo by sa učeníci nemali báť, ako sa píše v Lk 8,22?
Odpoveď: Na jednej strane to boli profesionálni rybári, ktorí toto jazero nepochybne preplávali mnohokrát. Na druhej strane bola búrka taká silná, že sa báli utopiť. Ježiš však povedal: „Preplavme na druhú stranu.“ Keď Ježiš povedal, že pôjdu na druhú stranu, ani všetci démoni v pekle by ich nemohli zastaviť, aby sa tam dostali. Mimochodom, išlo o veľmi intenzívnu snahu zabrániť Ježišovi dostať sa na druhú stranu. Jediná vec, ktorú máme zaznamenanú, že Ježiš urobil na druhej strane, bolo uzdravenie posadnutého pred zrakmi obyvateľov mesta. Nepočujeme o tom, že by nejakí obyvatelia mesta nasledovali Ježiša, ale aj tak im Ježiš túto príležitosť dal. Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 226, The Tony Evans Bible Commentary, s. 976–977, a The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 911–912.
Otázka: Ako je možné, že v Lk 8,23 a Mt 5,23–26 Ježiš spal v člne počas prudkej búrky?
Odpoveď: Buď Ježiš spal prirodzene, pretože bol veľmi unavený, alebo bol nadprirodzeným spôsobom uvedený do hlbokého spánku, aby vyskúšal učeníkov. Najpravdepodobnejšie Ježiš spal hlboko, pretože bol vyčerpaný z toho všetkého kázania.
Existujú tri druhy prirodzeného spánku: hlboký spánok, REM spánok (spánok s rýchlymi pohybmi očí), počas ktorého ľudia snívajú, a ľahký spánok. Ľudia každú noc prechádzajú viacerými cyklami týchto troch druhov spánku. Ježiš mohol byť v hlbokom spánku. Nech už to bolo akokoľvek, Ježiš ako človek spal, keď prišla búrka. Ale Ježiš ako Boh utíšil búrku, keď prehovoril. Ak dnes v našom srdci zuří démonická búrka, požiadajme Ježiša, aby prehovoril, pokarhal ju a upokojil.
Za úplne odlišných okolností spal aj Jonáš na lodi počas prudkej búrky.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1398.
Otázka: Prečo sa Ježiš v Lk 8,25 a Mt 8,26 spýtal, kde je ich viera?
Odpoveď: Bolo to akési skúšanie učeníkov; neprešli ním. V Lukášovi 8:22 Ježiš povedal učeníkom, že idú na druhú stranu. Ježiš bol prekvapený ich strachom. Pochybovali, že
a) Boh Otec ochráni Ježiša pred nepriaznivým počasím a/alebo
b) že sám Ježiš ich chce ochrániť, a/alebo
c) že Ježiš je schopný ich ochrániť.
Niekedy aj naše dnešné pochybnosti pramenia z tých istých dôvodov.
Otázka: Prečo v Lk 8,37 niektorí ľudia aj dnes chcú, aby Kristus a Jeho vplyv odišli, hoci už videli ich účinky?
Odpoveď: Ježiš je pre mnohých ľudí príliš „nepríjemný“. Narúša ich pocit pohody, blahobytu a sebestačnosti. Uvedomujú si, že Ježiš ich volá k zmene smeru, a to spôsobom, o ktorom si myslia, že ho nechcú nasledovať.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1399.
Otázka: Prečo v Lk 8,38 Ježiš odmietol žiadosť toho muža, aby šiel s Ním?
Odpoveď: Pravdepodobne preto, že Ježiš chcel, aby ten muž zostal medzi tými, ktorí ho poznali, a bol pre nich svedectvom.
Otázka: Urobila tá žena v Lk 8,43–45 správnu vec, keď sa dotkla Ježišovho plášťa?
Odpoveď: V skutočnosti ľudia považovaní za nečistých nemali dotýkať sa tých, ktorí nečistí neboli. Všetky svoje peniaze márne minula na lekárov. V Markovi 5:26 sa píše, že lekári jej stav len zhoršili, ale Lukáš, ktorý bol sám lekárom, možno chcel tento detail vynechať. Vzhľadom na situáciu a beznádejnosť jej choroby však Ježiš nemal pre ňu žiadne slová pokarhania; len uzdravenie a pochvalu. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1399–1400, The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 227, a v Evangelical Commentary on the Bible, s. 817.
Otázka: Prečo sa Lk 9,1–11 líši od Mt 10,1–15 a Mk 6,8–9?
Odpoveď: Matúš uvádza podrobnosť, že Ježiš im prikázal ísť iba k Židom, zatiaľ čo Lukáš to neuvádza. Nemali mať ani tašku, ani jedlo, ani peniaze, ani náhradnú tuniku. V tejto časti Ježiš udeľuje svoju moc (dynamos/dynamin) a autoritu (exousian), takže nepotrebujú iné veci.
Mali by však priniesť palicu (jednotné číslo) alebo nepriniesť palice (množné číslo)? Hoci Ježiš mohol jednoducho povedať, aby priniesli jednu palicu, ak ju majú, ale žiadnu navyše, ďalšou možnosťou je chyba prepisovača.
Možno v kópiách Markovho evanjelia, ktoré máme, bolo slovo „len“ nahradené slovom „nie“. Hoci vo všetkých kópiách, ktoré máme, je uvedené „nie“, v gréčtine je rozdiel medzi „len“ a „nie“ v pridaní dvojpísmenového gréckeho slova ei. V knihe Hard Sayings of the Bible (s. 422–424) sa spomína iný druh chyby prepisovača, kde Matúš, hoci zvyčajne veľmi dobre poznal Marka, v tomto prípade nasledoval Lukáša. Inými slovami, „len/okrem palice“ v Markovi by pravdepodobne malo byť „nie palica“, ako je to v Matúšovi a Lukášovi.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1400, a v The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 918.
Otázka: Myslíte si, že v Lk 9,1–11 mali túto moc a autoritu všetci dvanásti, vrátane Judáša Iškariotského?
Odpoveď: Je možné, že Judáš v skutočnosti nič nerobil, ale iba tvrdil, že koná zázraky a vyháňa démonov. Je však pravdepodobné, najmä ak vychádzali po dvoch, že by ho videli a nemohol by to predstierať. Inými slovami, aj Judáš skutočne mal túto moc. Pamätajte, že démoni v tomto momente ešte nevedeli, že Judáš sa obráti na zlé.
Otázka: Prečo mali v Lk 9,3–5 zostať len v jednom dome v meste?
Odpoveď: Menším dôvodom je, že by to znížilo čas, ktorý by museli stráviť tým, že by ľudí prosili, aby ich ubytovali, a presúvali sa z domu do domu. Hlavným dôvodom by bolo vyhnúť sa nevraživosti v súvislosti s tým, kto bude hostiť učeníka. Hlavnou výhodou je jednoduchosť, a to tak z hľadiska možného ublíženia citom, ako aj z logistického hľadiska.
Podľa diela The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 918, grécky autor Lucian napísal dielo „Smrť Peregrina“ (Passing of Peregrinus), satiru o kynickom kazateľovi menom Peregrinus, ktorý sa vydával za kresťana a žil z pohostinnosti kresťanov. Ranokresťanské dielo Didaché, kapitoly 11–12, varuje pred putujúcimi prorokmi, ktorí len žijú na úkor druhých. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1400.
Otázka: Existujú dnes nejaké situácie, v ktorých by ste mali metaforicky „otriasť prach z nôh“, ako sa píše v Lk 9,5?
Odpoveď: Áno, hoci dúfajme, že to bude zriedkavé. V prvom rade si všimnite, že ani v prípade pohanov na východnom brehu Galilejského mora, ktorí požiadali Ježiša, aby odišiel z toho miesta, Ježiš si neoprášil prach z nôh. Avšak tým, ktorí tvrdili, že nasledujú Boha, no odmietli Božích apoštolov a služobníkov, Ježiš povedal, aby si oprašili prach z nôh. Ak nejaká organizácia alebo cirkev tvrdí, že je kresťanská, a napriek tomu odmieta alebo vyháňa tých, ktorí nasledujú Boha, môže to byť čas, aby ste si otriasli prach z nôh. Viac informácií nájdete v knihe The Tony Evans Bible Commentary na strane 979.
Otázka: Čo je to tetrarcha v Lk 9,7?
Odpoveď: Grécke slovo „tetra“ znamená „štyri“ a vládca Galileje sa nazýval tetrarch, pretože vládol nad jednou zo štyroch oblastí Palestíny. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1401.
Otázka: Je Herodes spomenutý v Lk 9,7.9 ten istý, ktorý vládol v čase Ježišovho narodenia?
Odpoveď: Nie. Herodes, ktorý dal zabiť betlehemské chlapčatá, sa volal Herodes Veľký. Tento Herodes, nazývaný Herodes Antipas, bol mladším synom Herodesa Veľkého a jednej z jeho desiatich manželiek, Malthace. S najväčšou pravdepodobnosťou nevedel, že ide o toho istého Ježiša, ktorého sa jeho otec pokúsil zavraždiť ešte ako dieťa. Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na strane 979.
Otázka: Keď v Lk 9,7–9 tetrarch Herodes prejavil zvedavosť voči Ježišovi, prečo Ježiš nezanechal všetko, nešiel za týmto vládcom a nepovedal mu to?
Odpoveď: Odpoveď na otázku o Ježišovej identite bolo ľahké zistiť; stačilo prísť k Ježišovi a počúvať ho. Zdá sa, že ťažké nie je zverejniť informáciu o tom, kto Ježiš je, ale skôr prinútiť ľudí, aby si túto otázku položili a chceli hľadať odpoveď. Ježiš nebežal za Herodesom, tým, kto uväznil a zabil Jána. Ak by Herodes naozaj chcel vedieť, mohol prísť a vypočuť si to sám.
Otázka: Prečo sa v Lk 9,14 ľudia museli posadiť do skupín po päťdesiatich?
Odpoveď: Boli to ľudia, ktorí prišli zďaleka, aby počuli Ježiša; keby to boli len miestni obyvatelia, vrátili by sa domov. Písmo neuvádza, prečo mali sedieť v skupinách po 50, ale uľahčilo by to počítanie a rozdeľovanie košov. Pripomína to zázrak v 2. Knihe kráľov 4,42–44, kde Elizeus nasýtil 100 mužov z jedného hrnca. Tých 5 000 ľudí predstavovalo stratený svet, hladujúci po Božom chlebe. Učeníci sú kresťania s obmedzenými zdrojmi. Ich zdroje sa znásobili tak, že zostalo dokonca dvanásť košov (kophinoi), ktoré sa používali v obchode. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1401, a v The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 228–229.
Otázka: Aký je v Lk 9,20 rozdiel medzi pojmami „Kristus“ a „Mesiáš“?
Odpoveď: „Kristus“ v gréčtine zodpovedá pojmu „Mesiáš“ v hebrejčine. Je to ten Pomazaný, ktorý bol zasľúbený v Starom zákone. Podrobnejšiu odpoveď nájdete v knihe 1001 Bible Questions Answered, s. 28–29.
Otázka: Odmietol Ježiš v Lk 9,20–21, aby bol známy ako Syn Boží, keďže v Lk 9,20–21 ( ) prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že je Kristus Boží, a v Lk 4,11 pokarhal démonov za to, že povedali, že je Kristus, Syn Boží?
Odpoveď: Je trochu ťažké na to odpovedať, pretože oba citované miesta v Písme sú nesprávne, takže musím predpokladať, ktoré miesta mal autor otázky na mysli. Lukáš 9:20–21 nehovorí o „Synovi Božom“, ale o „Kristovi Božom“. Korán dokonca pripúšťa, že Ježiš bol Mesiáš (Kristus), takže aj moslimovia by museli súhlasiť s tým, že Ježiš bol Kristus Boží. Ani v Lukášovi 4:11 sa nespomína Syn Boží.
Pýtajúci sa možno mal na mysli Matúša 8:29, kde démoni spýtali: „Čo od nás chceš, Synu Boží?“, a potom požiadali, aby boli poslaní do ošípaných. Ježiš im nezakázal, aby to nikomu nehovorili, ale dovolil im vojsť do ošípaných. Démoni však iba priznávajú, že vedeli, kto Ježiš skutočne bol, možno v nádeji, že to pre nich bude ľahšie.
V Matúšovi 16:16–20 sa Ježiš spýtal učeníkov, kto je, a Peter odpovedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Ale ani tu v tom čase Ježiš „varoval svojich učeníkov, aby nikomu nehovorili, že je Kristus [Mesiáš]“. Nie je tam žiadna zmienka o tom, že by boli učeníci varovaní, aby nehovorili, že je Synom Božím.
Otázka: Prečo v Lk 9,21 a Mt 16,20 v tom čase učeníci nemali nikomu hovoriť, že Ježiš je Kristus (Mesiáš)?
Odpoveď: Aký zmysel by malo používať tento titul, keď buď nevedeli, čo by Mesiáš urobil, alebo im boli vtlačené falošné predstavy o Mesiášovi ako o vojenskom dobyvateľovi. Je lepšie najprv vyvrátiť mylné predstavy o tomto titule, než ho začať používať. Čoskoro mali všetkým otvorene hovoriť, že Ježiš je Mesiáš, ale najprv ľudia museli spoznať, kto Ježiš je, a vidieť dôkazy o Jeho nároku.
Otázka: Aké sú v Lk 9,24–26 dve bežné prekážky kresťanského odovzdania sa, vtedy aj dnes?
Odpoveď: Túžba po peniazoch a strach z hanby. Človek môže zarobiť viac peňazí tým, že sa do zarábania peňazí vloží celým srdcom a dušou, pričom mu nezostane čas na to, čo od neho Boh chce. Človek sa môže zdráhať robiť to, čo od neho Boh chce, kvôli strachu z odmietnutia alebo straty rešpektu zo strany druhých. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1403 a v The Tony Evans Bible Commentary na str. 979.
Otázka: Ako je možné, že v Lk 9,27 a Mt 16,28 niektorí neokúsili smrť, skôr než uvideli Božie kráľovstvo?
Odpoveď: „Ochutnať smrť“ znamená zažiť smrť. Niektorí z prítomných nezomreli, kým nevideli príchod Božieho kráľovstva spolu s Ježišovým vzkriesením a sviatkom Turíc, ktoré nastali o 50 dní neskôr.
Q: Aký je v Lk 9,31 rozdiel medzi predpoveďou, že Ježiš by mohol byť zabitý, a Ježišovým výrokom, že musí byť zabitý?
Odpoveď: Ježiš nehovorí, že by to mohlo byť nebezpečné a že existuje šanca, že by mohol byť zabitý. Neexistovalo žiadne riziko, že by mohol byť zabitý; skôr bolo absolútne isté, že naplní svoj osud a bude zabitý. Ako vedľajšia poznámka, grécke slovo pre odchod/smrť je to isté slovo ako Exodus. Ježiš sa takpovediac chystal na svoj „Exodus“. Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary na str. 1202 a v Believer’s Bible Commentary na str. 1404.
Otázka: Prečo v Lk 9,36 a Mt 17,9 učeníci v tom čase nikomu nehovorili o premenení?
Odpoveď: Existujú aspoň tri dôvody.
1. Mohlo by to vyvolať závisť medzi ostatnými učeníkmi.
2. Židia, ktorí neverili v Ježiša, by tomuto zázraku, ktorého svedkami boli len traja učeníci, neuverili.
3. Pre veriacich by túto udalosť čoskoro zatienilo zmŕtvychvstanie.
Otázka: Prečo v Lk 9,37–39 a Mt 17,15–17 démoni často ubližujú ľuďom, ktorých posadli?
Odpoveď: Odpoveď nájdete v diskusii k Matúšovi 17:14-16.
Otázka: Prečo v Lk 9,45 nebolo učeníkom umožnené pochopiť Ježišove slová o jeho zrade?
Odpoveď: Pravdepodobne išlo o hovorový výraz znamenajúci, že tomu nerozumeli. Základná otázka však stále zostáva: prečo tomu nerozumeli? Hoci dôvodom mohlo byť to, že ich nadprirodzene bránil Boh alebo Satan, skutočné vysvetlenie je pravdepodobne oveľa jednoduchšie. Ľudia vo všeobecnosti často nerozumejú tomu, čo nie sú ochotní prijať. Ako by mohol niekto, kto mal pri premenení takú nadprirodzenú slávu, utrpieť takú hanebnú smrť? Ježišova smrť by bola porážkou pre vec, ktorú zastával, alebo si to aspoň mysleli. Je zrejmé, že Ježiš by nedopustil, aby bola Jeho vec porazená. Učeníci to nikdy predtým nepočuli, netúžili to počuť, a tak to boli pravdepodobne samotní učeníci, ktorí sa sami bránili tomu, aby to pochopili hneď na prvýkrát.
Ježiš, vedomý si toho, povedal to tu a neskôr to zopakoval, aby im dal čas to si uvedomiť. Namietali proti Ježišovmu utrpeniu. Neskôr sa dozvedeli, že nielen Ježiš bude trpieť, ale aj tí, ktorí nasledujú Boha, budú trpieť pre evanjelium.
Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 231, The Expositor’s Greek Testament, zväzok 1, s. 531, The Tony Evans Bible Commentary, s. 980, a Believer’s Bible Commentary, s. 1405.
Otázka: Prečo sa v Lk 9,46 učeníci hádali o tom, kto z nich bude najväčší?
Odpoveď: Všímajte si načasovanie tejto udalosti. V Lukášovi 9:10 sa vrátili a hlásili svoj úspech, čo im zrejme stúplo do hlavy. Vo svojej pýche dali Ježiša na prvé miesto, ale sami se ne zaradili na druhé miesto. Filipským 2:3 a nasl. sa píše, že máme považovať druhých za lepších než seba samých.
Ako povedal aj G. Campbell Morgan: „Naša vášeň pre štatistiky je sebecká a pochádza z tela, nie z Ducha.“ 61,5 % ľudí by s tým súhlasilo. (vtip) (z Believer’s Bible Commentary, s. 1401.) Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1404.
Otázka: Ako je možné, že v Lk 9,49 mohol niekto iný vyháňať démonov?
Odpoveď: Na vyháňanie démonov nebolo potrebné byť jedným z dvanástich učeníkov, mohli to robiť aj iní nasledovníci. Boh môže túto moc udeliť komukoľvek, komu chce.
Otázka: Prečo v Lk 9,49 učeníci chceli toho muža zastaviť a prečo Ježiš chcel, aby pokračoval?
Odpoveď: Nerozumeli, ako môže veriť a robiť to, keď ho nepoznali. Dvanásti, rovnako ako kresťania v akejkoľvek dnešnej cirkvi, by sa nemali považovať za výhradných zástupcov Boha.
Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary, s. 1203, v Believer’s Bible Commentary, s. 1406, a v The Tony Evans Bible Commentary, s. 980.
Otázka: Aké sú v súčasnosti príklady situácií, keď by niekto mohol mať pokušenie zastaviť službu, pretože je iná, ako sa uvádza v Lk 9,49?
Odpoveď: Kresťania môžu byť, žiaľ, niekedy sektárski; to znamená, že si viac cenia organizáciu a postupy ako samotnú prácu. Problémom nebola ortodoxia, ale príslušnosť k skupine. Ak sú pastormi, môže im prekážať niečo, čo je pod Božou kontrolou, ale nie pod ich kontrolou. Ak to nepochádza z ich organizácie, môže to byť vnímané ako hrozba; musia si však uvedomiť, že je to hrozba len pre ich kontrolu a organizáciu, ktoré v skutočnosti nemajú veľký význam. Môžu byť obvinení z kradnutia oviec; avšak ovce nepatria vodcovi ani organizácii, patria Hlavnému pastierovi, Ježišovi Kristovi. Môžete byť sklamaní, ak si myslíte, že ľudia patria vám alebo vašej organizácii, keď v skutočnosti patria Bohu. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 931.
Otázka: V Lk 9,51 sa Ježiš už predtým vybral do Jeruzalema, v čom sa teda tentoraz situácia líšila?
Odpoveď: Ježiš vedel, že sa tam musí dostať do Veľkej noci, aby splnil svoje „osudové stretnutie“. Na rozdiel od predchádzajúcich prípadov Ježiš vedel, že sa už pred svojou smrťou nevráti. Bolo to osamelé, niesť toto tajomstvo. Dokonca sa pokúsil zdieľať túto informáciu so svojimi učeníkmi, ale oni to jednoducho nepochopili. Viac informácií nájdete v diele The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 232.
Otázka: Prečo v Lk 9,53 Samaritáni neprijali Ježiša tak, ako to robili predtým?
Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť tri body.
1. Hoci išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o iných Samaritánov, stále zostáva otázka, prečo títo Samaritáni Ježiša neprijali.
2. Títo Samaritáni možno už počuli o Ježišovom tvrdení, že je [židovským] Mesiášom, a odmietli to.
3. Keďže Ježiš cestoval do Jeruzalema z náboženských dôvodov a Samaritáni verili, že ich uctievanie je lepšie ako uctievanie v Jeruzaleme, Ježišova cesta nezapadala do ich predstavy o tom, čo považovali za správne. Jeruzalem by nepovažovali za správne miesto uctievania, ale skôr horu Gerizim v Samárii. Ježišova cesta do Jeruzalema by nepotvrdila ich názor, ale skôr ten opačný, a tak sa k nemu vedome otočili chrbtom.
Tretí dôvod je najpravdepodobnejší.
Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary, s. 1203, The Expositor’s Bible Commentary, zv. 8, s. 933–934, a v Believer’s Bible Commentary, s. 1406.
Otázka: Prečo v Lk 9,54–55 učeníci chceli, aby boli Samaritáni zabití?
Odpoveď: Hoci to Písmo priamo neuvádza, môžeme to odvodiť zo správania ostatných. Niekedy sa človek môže tak sústrediť na moc, že zabudne na súcit s ľuďmi.
Človek by si mohol myslieť, že po tom všetkom čase, čo sa učili, čo Ježiš učil, by Jakub a Ján mali lepšie poznať Ježišovo srdce, ale nepoznali ho. Veriaci môžu vedieť veľa vecí a byť úspešní v službe, ale napriek tomu môžu mať hrozné slepé miesta. Preto potrebujeme nielen pravdu z Biblie, ale potrebujeme aj jeden druhého, aby sme sa navzájom napomínali tam, kde nenásledujeme pravdu z Biblie.
Jedného dňa som bol s niektorými kresťanmi z Blízkeho východu a boli sme vonku, kde sme s inými ľuďmi z Blízkeho východu hovorili o Kristovi. Stretli sme jedného muža z Jordánska, ktorý bol od detstva vychovávaný ako kresťan. Požiadali sme ho, aby sa k nám pripojil pri svedčení moslimom, ale on sa tomu bránil. Po tom, čo videl a počul o tom, čo moslimovia robia kresťanom v jeho rodnej krajine, nechcel, aby moslimovia prišli k Ježišovi a išli do neba. Povedali sme mu, že ak k iným ľuďom cíti nenávisť a nie lásku, mal by veľmi pozorne preskúmať, či je skutočne spasený (1. Jánova 3:14–16; 4:8). Našťastie zmenil názor a rozhodol sa prísť a hovoriť moslimom o Ježišovi.
Možno učeníci mali na mysli Eliáša, ktorý v 2. Knihe kráľov 1:9-12 zoslal oheň na 102 mužov. Situácia však bola úplne iná. Ježiš prišiel nielen preto, aby ukázal Božiu lásku a uviedol novú éru, ale Samaritáni ho iba odmietli a nesnažili sa ho zatknúť, ako sa tých 102 mužov pokúšalo chytiť Eliáša.
Otázka: Prečo v Lukášovi 9:54–55 Ježiš nechcel, aby boli Samaritáni zabití?
Odpoveď: To by nijako neprispelo k tomu, aby sa ľudia obrátili k Ježišovi a dostali sa do neba. Ježiš nechcel, aby boli ľudia okamžite súdení za to, že Ho nenásledovali a odmietli, a za to by sme mali byť veľmi vďační. V Lukášovi 9:56 Ježiš povedal, že neprišiel zničiť životy ľudí, ale zachrániť ich. To nebolo len Ježišovo poslanie, ale aj Jeho srdce. Aj my by sme mali mať také isté srdce. Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na strane 981.
Otázka: Prečo v Lk 9,57–62 Ježiš odmietol, aby ho títo traja muži priamo nasledovali?
Odpoveď: Hoci to Písmo výslovne neuvádza, okolnosti sa tu zdajú byť veľmi odlišné od prípadu posadnutého z Gerasy. V prípade uzdraveného posadnutého nebolo ani náznaku pokarhania a Ježiš mu zveril ďalšiu službu – a mohla to byť veľmi účinná služba – spočívajúcu v tom, že zostal medzi ľuďmi, ktorí ho poznali ešte v čase, keď bol posadnutý zlým duchom. V prípade tých troch mužov Ježiš kritizoval ich nedostatok úplného oddanosti a nespomenul pre nich žiadnu službu.
Tí traja muži súhlasili s cieľom, ale nie s oddanosťou. Nešlo ani tak o to, čo boli ochotní obetovať alebo nie, ale skôr o to, či dajú Ježiša na prvé miesto. Vo všetkých troch prípadoch bola ich odpoveď: „Áno, ale...“. Pozerali sa späť namiesto toho, aby hľadeli dopredu, ako spomína Ježiš v Lukášovi 9:62. Mali túžbu pomáhať, ale chýbalo im pocitu naliehavosti. Byť učeníkom si vyžaduje obetu, má svoju cenu.
Ak sa pozriete len na podmet v tejto vete, dostanete: „Pane… ja na prvom mieste“. Dávame vyššiu prioritu úlohám, ktoré dokážeme vykonať len my, ktorí sme duchovne živí, alebo úlohám, ktoré dokáže vykonať ktokoľvek? Veriacich môže od služby zadržiavať láska k materiálnemu pohodliu, kariére alebo rodine a priateľom.
Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 232–233, New International Bible Commentary, s. 1204, Believer’s Bible Commentary, s. 1407, a The Tony Evans Bible Commentary, s. 981.
Otázka: Prečo v Lk 9,57–59 Ježiš hovoril o líškach a vtákoch niekomu, kto chcel nasledovať Ježiša?
Odpoveď: Ježiš tým chcel povedať, že on ani jeho učeníci nemali isté útočisko ani mnohé z tých pohodlí, ktoré ľudia považujú za samozrejmé. Ani ten muž by to nemal. Niet pochýb o tom, že ten muž skutočne chcel nasledovať Ježiša. Sporné však bolo jeho odhodlanie nasledovať Ježiša na prvom mieste.
V komentári „The Believer’s Bible Commentary“ na str. 1406–1407 sa píše: „Keď čítame, že Syn človeka nemá kde skloniť hlavu, máme sklon ľutovať Ho. Jeden komentátor poznamenáva: ‚On nepotrebuje vaše ľútosť. Skôr ľutujte sami seba, ak máte domov, ktorý vás zadržiava, keď vás Kristus chce vyviesť na výšiny sveta.‘“
Otázka: Učil Kristus v Lk 9,59–60 ľudí, aby nectili svojich rodičov, v rozpore s tým, čo hovorí Ex 20,12?
Odpoveď: Nie. Mali by sme ctiť svojich rodičov, ale niektoré veci majú prednosť pred rodinou po tom, čo naši rodičia zomrú. Je dôležitejšie ctiť svojich rodičov, kým sú s nami na zemi, ako ich na zemi zneuctiť a potom ctiť prázdne schránky ich tiel po ich smrti.
V knihe „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), na stranách 463–464, sa uvádza, že škótsky kazateľ z 19. storočia, John McNeill, považoval tento verš za veľmi relevantný pre seba. Keď mal raz kázať na sérii evanjelizačných stretnutí v Anglicku, dostal správu, že zomrel jeho otec a že pohreb bude v ten istý deň ako jedno zo stretnutí. Povedal: „Lebo ten istý Ježiš stál pri mne a akoby mi hovoril: ‚Pozri, mám ťa. Choď a káž evanjelium tým ľuďom. Čo by si radšej urobil – pochoval mŕtveho, alebo vzkriesil mŕtveho?‘“ A McNeill šiel kázať.
Keby si tvoj syn musel vybrať medzi kázaním evanjelia mnohým ľuďom a tým, že príde na tvoj pohreb, čo by si uprednostnil?
Viac informácií nájdete v Haleyovej knihe Alleged Discrepancies of the Bible (Údajné nezrovnalosti v Biblii), s. 287.
Otázka: Prečo v Lk 9,59–60 Ježiš nedovolil tomu mužovi, aby najprv pochoval svojho otca?
Odpoveď: Keď syn chcel najprv pochovať svojho otca, nie je jasné, či otec už zomrel. Skôr mohol čakať, až jeho starý otec zomrie, než sa pripojí k Ježišovi. Musel by byť prítomný na otcovom pohrebe, aby si bol istý, že dostane dedičstvo. Viac informácií nájdete v knihe „Tony Evans Bible Commentary“ na strane 980.
Otázka: Prečo sa v Lk 9,61–62 ten muž nemohol rozlúčiť so svojou rodinou?
Odpoveď: Ten muž by sa Ježiša ani neopýtal, keby mu išlo len o päťminútové rozlúčenie. Skôr prosil, aby mohol najprv stráviť niekoľko dní so svojou rodinou, pravdepodobne tak, ako to chcela Rebekina rodina v knihe Genesis 24:54–59. Eliáš nechal Elizea najprv rozlúčiť sa so svojou rodinou v 1. knihe kráľov 19:19–21.
To má hrubú paralelu so súčasným pracovným pohovorom. Ak sa vaša prvá otázka a mnohé z nasledujúcich otázok týkajú dovoleniek a pracovnej neschopnosti, potom sa personalista môže zamyslieť nad tým, nakoľko ste nadšení z vykonávania tejto práce.
Keď Eliáš povolal Elizea, Elizeus sa v 1. knihe kráľov 19:19–21 krátko rozlúčil so svojimi rodičmi, a to bolo v poriadku. Nebolo to teda ani tak o čine, ako o postoji. Pre nás nejde len o to, mať Ježiša v srdci; ide o to, aby bol Ježiš v našom srdci na prvom mieste.
Podľa židovských pohrebných zvykov bol človek zvyčajne pochovaný v ten istý deň, keď zomrel. Mohlo to teda byť tak, že otec bol ešte nažive, ale už sa blížil k smrti, a ten muž chcel stráviť s ním jeho zostávajúce dni. Takýto pohľad uvádza publikácia „Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia“ (str. 114–115).
Ďalšie informácie nájdete v knihe „Ťažké výroky Biblie“ (str. 464–465) a v „Evanjelickom komentári k Biblii“ (str. 819).
Otázka: V Lk 10,1 čítame: „Potom Pán určil aj ďalších sedemdesiatich a poslal ich po dvoch pred sebou do každého mesta a miesta, kam mal prísť aj on sám.“ Otázka znie:
1. Z akého dôvodu Ježiš poslal tých 70 po tom, čo už poslal dvanástich (Lk 9, 1)? Boli ich úlohy alebo cieľ cesty odlišné? Má číslo 70 symbolický alebo alegorický význam? Boli medzi tých 70 zaradení aj pôvodní dvanásti?
2 – Prečo ostatné evanjeliá túto udalosť vôbec nespomínajú? Alebo išlo o alegorický príbeh, ktorý sa v skutočnosti nestal?
Odpoveď: Tých sedemdesiatich nebolo s Ježišom po celý čas tak ako tých dvanásť, ale učili sa od Ježiša a boli poslaní kázať. Nie, tých dvanásť nebolo súčasťou tých sedemdesiatich. Predpokladám, že Ježiš mohol zvoliť iné číslo, napríklad 69 alebo 71. Ježiš však zámerne zvolil číslo 70, ktoré je okrúhlym číslom a násobkom čísla 7. Číslo sedem symbolizuje dokonalosť, čo by tiež predstavovalo podobnosť so sedemdesiatimi staršími, ktorí slúžili pod Mojžišom v Numeri 11:16–17.
Nemali by sme považovať každý úryvok za čisto alegorický, pokiaľ nie je preukázané opak. Skôr platí, že každý úryvok je doslovný, pokiaľ kontext neukazuje inak. Samozrejme, niektoré veci sa doslovne stali, ale majú aj symbolický význam.
Otázka: Prečo Ježiš v Lk 10,2 povedal, že robotníkov je málo, a aby sme sa modlili za ďalších?
Odpoveď: Samozrejme, v tom čase bolo len sedemdesiat robotníkov, ale o to tu nešlo.
Ani neskôr nebude robotníkov veľa. Viac ľudí sa stáva kresťanmi, než aktívne pracuje pre Boha. To nie je Božia vôľa, pretože Ježiš tu hovorí, aby sme sa modlili za viac robotníkov.
Otázka: Ako boli sedemdesiati učeníci v Lk 10,3 ako ovce medzi vlkmi?
Odpoveď: Baránky sa nesnažia navzájom ničiť ani zabíjať. Vlci sa nielen snažia zabíjať a ničiť, ale tiež radi jedia baránky. Okrem toho existujú ľudia, ktorí majú dokonca zvrátené potešenie z toho, že odvádzajú spravodlivých ľudí od spravodlivosti.
Človek by sa mohol opýtať, prečo sa Ježiš rozhodol poslať ich aj napriek tomu, že si uvedomoval, že ich posiela ako baránky medzi vlkov. Ako cirkev neskôr rástla, mnohokrát boli poslovia zabití, ale posolstvo bolo dôležitejšie ako posol, a poslovia to chápali.
Otázka: Prečo Ježiš v Lk 10,4–12 odsúdil Korazin, Betsaidu a Kafarnaum?
Odpoveď: Hoci určite existovalo oveľa viac bezbožných miest, tieto mestá boli „tak blízko a predsa tak ďaleko“. Boli tak blízko v tom, že mohli ľahko počuť Ježišove slová, no voči evanjeliu boli hluché. Niektorí ľudia sú takí; dostali toľko poučenia a dobrých príkladov nasledovania Krista, a predsa sa rozhodli ho nenásledovať.
Mimochodom, Korazin sa nikde inde v Biblii ani u Jozefa Flavia nespomína. Jeho ruiny, nachádzajúce sa 1,5 míle severne od Kafarnauma, však možno vidieť dodnes. Nie sme si istí, či Ježiš osobne navštívil Korazin, alebo nie, ale bez ohľadu na to, prijatie alebo odmietnutie Ježišových poslov svedčí o ich postoji voči Ježišovi. Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary, s. 1204, a v The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 938–939.
Otázka: Mohli v tom čase, ako sa uvádza v Lk 10,8, jesť veci zakázané v Starom zákone?
Odpoveď: Nie, tento verš to nepotvrdzuje. Chodili do židovských miest a domovov a neponúkali by im bravčové mäso, ťavie mäso ani nič iné, čo by bolo v rozpore s Mojžišovým zákonom. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 938.
Otázka: Ako to v Lk 10,12 bude pre Sodomu a Gomoru znesiteľnejšie než pre niektoré mestá v Palestíne?
Odpoveď: Lukáš 10:12 a 2. list Petrov 2:21 ukazujú, že existujú rôzne stupne trestu. Hoci Sodoma a Gomora priamo odmietli anjelov, nepočuli tak jasné zvestovanie evanjelia ako ľudia v galilejských mestách, ktorí počuli Ježiša. Viac informácií nájdete v diele „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“, s. 233.
Otázka: Keďže v Lukášovi 10:13 sa píše, že Sodoma a Gomora by sa pokánili, keby k nim prišiel Ježiš, a Boh si v Ezechielovi 18:23, 32 a 2. Petrovom liste 3:9 neželá, aby niekto zahynul, prečo k nim Boh nikoho neposlal?
Odpoveď: Boh poslal aj ľudí, aj anjelov. Bol tam Lot a 2. Petrov list 2:7 hovorí, že Lot bol zarmútený nemravným životom bezbožných ľudí. Boh poslal aj anjelov, ktorých sa muži zo Sodomy pokúsili zneužiť.
Otázka: Keďže v Lukášovi 10:13,14 sa píše, že Týros a Sidon by sa pokánili, keby videli zázraky, prečo Ježiš v tej oblasti nevykonal žiadny zázrak?
Odpoveď: Nie je to tak, že by všetci urobili pokánie, ale že aj v Týre a Sidone by niektorí urobili pokánie, keby videli Ježiša, zatiaľ čo mnohí v galilejských mestách by pokánie neurobili. Ježiš v skutočnosti navštívil oblasť Týru a Sidonu v Markovi 3:8 a znovu v Markovi 7:24–31. Ľudia prichádzali z Týru a Sidonu, aby počuli Ježiša, ako sa píše v Lukášovi 6:17.
Otázka: Môže byť podľa Lukáša 10:15 celé mesto poslané do pekla?
Odpoveď: Ulice, budovy a iné predmety nie sú poslané do pekla. Keď všetci v celom meste odmietnu Ježiša, potom budú obyvatelia toho mesta hromadne v pekle.
Otázka: Ako v Lukášovi 10:18 v tom čase padol Satan z neba?
Odpoveď: Keď sa tento aspekt Ježišovej služby odohrával, prorocky videl, ako Satan, žalobca, padá z neba, lebo čoskoro ľudia prijmú slovo o odpustení svojich hriechov a Satan nebude mať žiadny dôvod na obviňovanie proti nim.
Viac informácií nájdete v knihe „Ťažké výroky Biblie“ na stranách 465–466.
Otázka: Ako mohli Ježišovi učeníci v Lk 10,19 šliapať po hadoch a škorpiónoch?
Odpoveď: Ježiš tu nehovoril, aby boli bezohľadní alebo aby skúšali Boha. Skôr to znamenalo, že Boh ich ochráni pred hadmi a škorpiónmi, tak ako bol ochránený Pavol v Skutkoch apoštolov 28:3–5.
Otázka: Aký význam má v Lk 10,21 to, že tieto pravdy sú zjavované deťom a nie učeným a múdrym ľuďom?
Odpoveď: Ako ukazuje 1 Korinťanom 1:19–30, Boh nezabezpečil, aby učení a múdri ľudia mali väčšiu šancu dostať sa do neba vďaka svojmu vzdelaniu a múdrosti. Ak by vzdelanie robilo človeka zbožnejším a spravodlivejším, čo by sa potom dalo povedať o nacistoch počas druhej svetovej vojny? Nemci patrili medzi najvzdelanejšie národy na svete a ich technológia v oblasti lietadiel, strmhlavých bombardérov, rakiet, tankov a uhlia bola najlepšia na svete. Napriek tomu spáchali veľké zlo, keď zavraždili vyše šesť miliónov Židov.
Evanjelium je úžasné tým, že je tak hlboké, že múdri ho môžu študovať celý život a nikdy sa neprestanú učiť niečo nové. Napriek tomu ho ľahko pochopia aj jednoduchí ľudia.
Otázka: Ako v Lk 10,22 Otec zveril Ježišovi všetko?
Odpoveď: Aspoň štyrmi spôsobmi:
Stvorenie: Všetko bolo stvorené Otcom skrze Ježiša (Ján 1:3; Kolosanom 1:16).
Udržovanie: Všetko je udržované pohromade skrze Ježiša (Kolosanom 1:17).
Súd: Otec zveril súd nad ľuďmi Ježišovi, aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca (Ján 5:22-23).
Spasenie: Niet iného mena pod nebom, v ktorom by sme mohli byť spasení (Skutky 4:12).
Otázka: Ako v Lukášovi 10:24 túžili zbožní ľudia, ktorí zomreli pred príchodom Krista, vidieť to, čo videli učeníci?
Odpoveď: Mesiášske proroctvá v Starom zákone ukazujú, že ľudia sa tešili na to, že uvidia Mesiáša.
Otázka: Ako v Lukášovi 10:25 „pokúšala“ Ježiša otázka zákonníka?
Odpoveď: Lepšie by sa to dalo preložiť ako „vystaviť Ježiša skúške“. Podobne ako mnohí dnešní právnici, aj tento zákonník kládol otázku, na ktorú si myslel, že už pozná odpoveď. Jeho zámerom nebolo skutočne zistiť správnu odpoveď, ale zistiť, čo Ježiš povie, a otestovať, či má Ježiš pravdu, aspoň v jeho očiach.
Otázka: Ako máme byť blížnymi podľa Lk 10, 25–37?
Odpoveď: Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi nám nemá povedať, kto by mal byť naším blížnym a pomáhať nám, ale skôr komu by sme mali byť blížnymi a pomáhať; a odpoveď znie: každému. Tu sú charakteristiky toho, ako byť dobrým blížnym.
1) Blížny sa nevyhovára. Aké výhovorky používate vy?
2) Sused je ochotný znášať nepohodlie. Pomoc okradnutému mužovi stála milosrdného Samaritána čas a cestu cez tento nebezpečný úsek cesty za denného svetla. Pomoc druhým nás stojí čas, energiu, spánok a peniaze. Kedy ste naposledy znášali nepohodlie kvôli niekomu inému?
3) Sused rozvíja svoj charakter. Naše súcitné srdce by malo byť formované Božím slovom, nie našou kultúrou. V tej dobe nebolo v kultúre zvykom pomáhať Samaritánom. Milujete Boha a modlíte sa? Komu ste naposledy boli susedom? Máte niekoho, koho učíte prejavovať súcit?
4) Musia vás o to požiadať? V skutočnosti ten zranený muž nebol schopný požiadať o pomoc.
Toto je výňatok z kázne Jeffa Millera z 7. novembra 2010 v Trinity Bible Church.
Otázka: V Lk 10,27, povedal to najprv ten zákonník, alebo Ježiš?
Odpoveď: Keďže nemáme záznam o všetkom, čo Ježiš povedal, a všetko v evanjeliách nie je nutne v chronologickom poradí, nemôžeme s istotou povedať, kto to povedal ako prvý. Aj keby to povedal ako prvý zákonník na základe svojho správneho chápania Biblie, Ježišove slová majú stále za sebou Ježišovu autoritu.
Otázka: Kto je v Lk 10,29 naším blížnym?
Odpoveď: V Lukášovi 10:36 sa Ježiš zámerne rozhodol na túto otázku neodpovedať. Namiesto toho uviedol pomerne dlhé podobenstvo, aby keď nám túto otázku vrátil, všetci, ktorí chceli, si na to mohli prísť sami.
Otázka: Čo vieme o ceste z Jeruzalema do Jericha podľa Lk 10,30?
Odpoveď: Nebola dlhá, mala asi sedemnásť míľ, ale bola veľmi strmá; Jeruzalem ležal asi 2500 stôp nad hladinou mora a Jericho je 770 stôp pod hladinou mora. Na tejto strmej, kľukatej ceste, obklopenej kopcami a balvanmi, často číhali zbojníci. Jednou z jej prezývok bola „cesta krvi“. Aj cez deň tam hrozilo určité nebezpečenstvo, ale určite by ste sa tam nechceli zdržiavať a cestovať po nej v noci. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 943, a v diele Evangelical Commentary on the Bible, s. 820.
Otázka: Prečo mal Samaritán v Lk 10,33–36 takýto postoj?
Odpoveď: Hoci Samaritán pravdepodobne vedel, že tento muž nebol Samaritán, v Lukášovi 10,33 sa píše, že Samaritán sa nad obeťou „zľutoval“. Bežný cestovateľ by pravdepodobne nemal dostatok obväzov na ošetrenie všetkých jeho rán, takže si ich zrejme vyrobil tak, že si roztrhal vlastné šaty na prúžky. Ako dezinfekčný prostriedok použil olej a víno, ktoré mal so sebou.
Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ (str. 1410) a „Evangelical Commentary on the Bible“ (str. 820) uvádzajú, že je možné, že levita a kňaz si mohli myslieť, že by to mohla byť pasca, a nechceli, aby ich sami okradli. Ale ten „ “ Samaritán si to buď nemyslel, alebo ho presvedčil fakt, že ten muž zjavne potreboval pomoc.
My máme byť tým Samaritánom. Na inej úrovni však Židia obešli obeť a Ježiš bol tým Samaritánom, ktorý sa zastavil, aby pomohol.
Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, kap. 8, s. 943, a v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 234.
Otázka: Myslíte si, že v Lk 10,35 sa ten Samaritán bál, že mu účtujú príliš vysokú cenu? Mal by sa báť?
Odpoveď: Samaritán nemal žiadny „strach“, že by mu účtovali príliš vysokú sumu, hoci to bolo do istej miery pravdepodobné. Chcel pomôcť obeti, a ak by pomoc iným ľuďom znamenala väčšie riziko, že ho ošidí, tak nech je to tak. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Greek New Testament, zväzok 1, s. 544.
Otázka: Hovorí Lk 10,36 v gréčtine „bol susedom“ (NIV) alebo „stal sa susedom“ (NET Bible)?
Odpoveď: Najprv uvedieme, čo hovoria rôzne preklady, a potom odpoveď.
„bol susedom“ (KJV, BSB, NKJV, NIV, NRSV)
„zdá sa ti, že je tvojím blížnym“ (Berryho interlineárny preklad)
„zdá sa ti, že si sa stal susedom“ (Jay P. Green’s Interlinear)
„stal sa susedom“ (NET Bible)
„ukázal sa ako sused“ (ESV, NASB 2020, Wuest’s Expanded translation)
Expositor’s Bible Commentary, kap. 8, s. 944, hoci neuvádza priamy preklad, hovorí: „Samaritán sa stal susedom“
Odpoveďou je, že platí oboje, čo poukazuje na ťažkosť prekladu.
Je to „bol“, pretože farizej sa spýtal: „Kto je môj blížny?“
Je to zároveň „stal sa“, pretože Samaritáni nežili v tých istých mestách ako Židia, Samaritáni sa nepovažovali za susedov ani priateľov Židov a Židia sa nepovažovali za susedov ani priateľov Samaritánov.
Zaujímavá poznámka v diele The Expositor’s Bible Commentary, kap. 8, s. 944, uvádza, že nevraživosť medzi Židmi a Samaritánmi bola taká veľká, že farizej sa nedokázal ani prinútiť použiť slovo „Samaritán“ vo svojej odpovedi Ježišovi.
Otázka: Ako v Lk 10,36–37 Ježiš obrátil otázku, ktorú mu položil zákonník?
Odpoveď: Zákonník sa spýtal, kto je jeho blížny, čím mal na mysli, komu by mal pomôcť a koho by mal obísť? Mohol by obísť niekoho, kto nie je Žid, niekoho, koho považoval za nezaslúžiaceho si pomoc, atď. Ježiš mohol uzavrieť, že obeť zločinu bola tým blížnym, ktorý potreboval pomoc, ale to Ježiš nepovedal. Skôr Ježiš obrátil otázku a spýtal sa: „Kto bol tým blížnym?“, čím nemal na mysli toho, kto potreboval pomoc, ale skôr toho, kto pomoc poskytol. Takže sa nepýtajte: „Kto je vaším blížnym?“ ( ), ale skôr: „Komu môžete byť vy blížnym?“ Viac informácií nájdete v knihe The Tony Evans Bible Commentary na strane 983.
Otázka: Existujú v Lk 10,38–42 situácie, keď sa veriaci môžu sústrediť na jednu vec, hoci by sa mali sústrediť na inú?
Odpoveď: Nebola to pre Martu práve najlepšia chvíľa. Všimnite si, že Marta nevyšla z kuchyne s prosbou, aby jej Mária pomohla. Nie, vybehla z kuchyne a obviňovala Ježiša z toho, že jej Mária nepomáha. Napriek jej zlému postoju, a to voči samotnému Pánovi, Ježiš jej odpovedal a pokarhal ju milosrdne a jemne. Marta si myslela, že je dobré, že sa tak sústredila na večeru. Ježiš však povedal, že namiesto toho, aby sa príliš sústredila, bola príliš rozptýlená od dôležitejších vecí.
Služba Bohu aj trávenie času s Bohom sú oboje dobré, ale z týchto dvoch je lepšie tráviť čas s Bohom. Nešlo o to, že by Mária a Marta nemali pripravovať večeru. Skôr o to, že Marta nemusela byť taká dôkladná. Mohla pripraviť niečo jednoduché a zvyšok času stráviť počúvaním Ježiša. Stáva sa vám niekedy, že sa niečomu venujete viac, než si to Boh želá?
Je zaujímavé pozorovať, že Marta si vôbec neuvedomovala, o čo prichádza, a práve ona mala nesprávne priority. Dávajte pozor, aby ste sa neocitli v situácii, keď prichádzate o blízkosť s Pánom a vôbec si to neuvedomujete.
Toto podobenstvo je pre nás varovaním. Keď vaša služba Bohu odvádza pozornosť od vášho vzťahu s Bohom a lásky k druhým, potom si musíte premyslieť, či je vaša služba skutočne pre Boha, alebo nie. Podobne ako Marta musíme dávať pozor, aby sme sa nenechali rozptyľovať tým, že robíme toľko vecí – dokonca aj vecí pre službu –, že sa nesústredíme na to, na čo chce Boh, aby sme sa sústredili.
Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na str. 984, v diele „The Expositor’s Greek New Testament“ (zväzok 1) na str. 545 a v „Evangelical Commentary on the Bible“ na str. 820.
Otázka: Prečo v Lk 11,1 učeníci prosili: „Nauč nás modliť sa“?
Odpoveď: V evanjeliách sa ukazuje, že Ježiš sa veľa modlil. Modlil sa, keď bol pokrstený (Lukáš 3:21). Modlil sa, keď si vyvolil dvanástich (Lukáš 6:12). Často sa modlil osamote (Lukáš 5:16; 9:18). Modlil sa aj v prítomnosti iných (Lukáš 9:28–29). Modlil sa za Šimona Petra v Lukášovi 22:32 a v Getsemanskej záhrade v Lukášovi 22:40–44. Modlil sa dokonca aj na kríži v Lukášovi 23:46. Nakoniec jeden z jeho učeníkov požiadal: „Nauč nás modliť sa.“
Táto prosba zahŕňa nielen to, aby nás naučil, ako sa modliť, ale znamená oveľa viac. Zahŕňa aj to, aby „nás naučil byť ľuďmi, ktorí sa modlia“. Táto prosba zaznela hneď po tom, ako Ježiš pokarhal Martu za to, že sa príliš venovala svetským záležitostiam na úkor Boha, a pochválil Máriu za jej oddanosť Ježišovi. Rovnako ako učeník by sme si mali uvedomiť, kedy v našom živote chýba modlitba. Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 234, , The Believer’s Bible Commentary, s. 1411 a New International Bible Commentary, s. 1206.
Otázka: Prečo sa táto modlitba v Lk 11,1–4 líši od súčasnej podoby?
Odpoveď: V Lukášovi je najkratšia, v Matúšovi je dlhšia a v niektorých neskorších rukopisoch Matúša je rovnaká ako dnes. Ak predpokladáme, že moderná podoba vznikla neskôr, Matúš aj Lukáš zapísali to, čo si zapamätali z Otčenáša, alebo ju Ježiš mohol učiť viac ako raz. Poučenie, ktoré si z toho môžeme vziať, je, že Otčenáš nie je „magické zaklínadlo“, ktoré si všetci musíme zapamätať a modliť sa presne podľa neho. Rozdiely v slovách nám skôr ukazujú, že dôležitý je stály zámer a význam, a práve to Boh zachoval, nie nejaká formulka. Viac informácií nájdete v diele The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 948, a v diele Evangelical Commentary on the Bible, s. 821.
Otázka: Prečo by sme my, bezvýznamní ľudia, mali v Lk 11,2 prosiť, aby bolo Božie meno posvätené?
Odpoveď: Modlitba spočíva v tom, aby bolo Božie meno posvätené na zemi. Božie meno je v Žalme 111:9 označené za sväté a úžasné. Aj židovské modlitby Kadiš a Osemnásť požehnaní sa modlia za to, aby bolo Božie meno posvätené. Boh má radosť, keď sa modlíme a prosíme, aby bolo Jeho meno oslávené na zemi. Viac informácií nájdete v diele The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 948.
Otázka: Keďže Ježiš v Lukášovi 11:4 zaplatil za naše hriechy, prečo sa stále musíme modliť o odpustenie za ne?
Odpoveď: Ježiš odstránil súdny trest za hriech, ale vďaka pôsobeniu Ducha v našich životoch máme zodpovednosť odstrániť hriešne správanie z našich životov. Je ťažké mať dynamický vzťah s Bohom, ak sa vážne nevyrovnávame s hriechom v našich životoch.
Mimochodom, v Lukášovi sa hovorí o „hriechoch“, zatiaľ čo v Matúšovi o „dlhoch“. Na jednej strane to bolo povedané ešte predtým, ako boli naše hriechy odstránené na kríži. Ale aj po tom by sme mali byť navždy nesmierne vďační za to, že Ježiš zaplatil cenu za naše hriechy.
Viac informácií nájdete v knihe The Tony Evans Bible Commentary na strane 985.
Otázka: Prečo sa v Lk 11,4 modlíme, aby nás Boh neviedol do pokušenia?
Odpoveď: Boh nás nepokúša, ako nás učí Jakub 1,13–15. Boh však dopúšťa, aby sme boli skúšaní, a my sa modlíme, aby nám Boh nedovolil byť skúšaní nad naše sily. Anglikáni sa modlia takto: „zachráň nás v hodine potreby“ alebo „vyveď nás zo situácií, s ktorými si nevieme poradiť“.
Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 948, v diele The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 235, a v diele The Tony Evans Bible Commentary, s. 985.
Otázka: Prečo by v Lk 11,5 mal cestujúci prísť o polnoci?
Odpoveď: Ľudia zvyčajne cestovali cez deň pozdĺž pobrežia a vo väčšine Palestíny. V západnej púšti však ľudia mohli uprednostňovať cestovanie v noci, najmä pri splne, aby sa vyhli horúčave. Alebo si cestujúci mohol zle vypočítať čas a prísť oveľa neskôr.
Nech už to bolo akokoľvek, chlieb bol veľmi lacný. Rodina mohla upiecť veľa čerstvého chleba a podeliť sa oň so susedmi v dedine. Potom, keď ten chlieb začal tvrdnúť, mohla iná rodina upiecť veľa chleba a podeliť sa oň. V dedine sa teda dalo vedieť, kto má čerstvý chlieb. Keď teda cestujúci prišiel o polnoci, hostiteľ mohol zaklopať na dvere osoby, ktorá práve upiekla veľa chleba. Mimochodom, chlieb sa piekol v podobe okrúhlych bochníkov, ktoré na prvý pohľad pripomínali svetlohnedé kamene.
Menej zámožné rodiny mali často malé jednopokojové domy a možno si dokonca zdieľali rohože na spanie. Mohlo byť ťažké vstať bez toho, aby sa prebudili ostatní. Odtiaľ pramení neochota vstať a odomknúť dvere. Grécky termín je tu dvojznačný. Môže to znamenať, že osoba, ktorá klopala, bola odvážna, alebo to môže znamenať, že tá osoba bola „bezostyšná“, keď trvala na tom, aby klopala v tej hodine.
Podstatou tohto podobenstva je, že aj sused urobí to, čo by radšej neurobil, ak je na to vytrvalo prosí. O koľko viac potom Boh vypočuje naše modlitby, keď ho vytrvalo prosíme.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1412, The Expositor’s Bible Commentary, zv. 8, s. 948, The Expositor’s Greek Testament, zv. 1, s. 547, New International Bible Commentary, s. 1206, a Evangelical Commentary on the Bible, s. 821.
Otázka: Prečo musíme v Lk 11,5–8 vytrvalo prosiť Boha?
Odpoveď: Ježiš povedal len to, že musíme byť vytrvalí; tu však neuviedol dôvod. Môžeme však vidieť niektoré dôvody pre vytrvalosť.
Daniel musel byť vytrvalý, lebo Daniel 10:12-13 ukazuje, že bez toho, aby o tom vedel, existoval démonický odpor voči anjelovi, ktorý odpovedal na jeho modlitbu.
Čakanie je často dôležité kvôli Božiemu načasovaniu.
Niekedy je potrebná vytrvalá modlitba, pretože to, proti čomu bojujeme, je pevnosť Satana.
Otázka: Aký je v Lk 11,5–8 rozdiel medzi vytrvalosťou v modlitbe a márnym opakovaním, ako je to v Mt 6,7?
Odpoveď: V oboch prípadoch môže niekto viackrát vysloviť presne tie isté slová, alebo sa prosba opakuje rôznymi spôsobmi.
Ak to má zakaždým zmysel a je to vyjadrením toho, čo si skutočne želáme, ide o vytrvalosť.
Ak sa slová vyslovujú bez hlbšieho zmyslu, pre Boha nemajú väčší význam ako pre človeka, ktorý ich márne opakuje.
V kresťanskej liturgii všetci hovoria to isté zakaždým, keď sa liturgia používa. Či ide o vytrvalosť alebo márne opakovanie, nezávisí od slov, ale od sŕdc ľudí, ktorí liturgiu vyslovujú. Ako historickú poznámku uvádzame, že máme kópie liturgií približne z čias Klementa Alexandrijského (193–217/220 n. l.).
Otázka: V Lk 11,8 by malo byť uvedené vytrvalosť alebo smelosť/naliehavosť?
Odpoveď: Vytrvalosť znamená prosiť znova a znova. Smelosť znamená nehanbiť sa prosiť o tieto veci. Grécke slovo môže znamenať oboje.
V prekladoch NKJV, NRSV, World English Bible, English Free Bible a Wuest’s Expanded Translation je preložené ako „vytrvalosť“.
V prekladoch KJV, ASV z roku 1901, RV z roku 1895 a Young’s Literal Translation je preložené ako „naliehavosť“, v preklade ESV ako „drzosť“ a v preklade NIV ako „odvaha“.
Otázka: V Lk 11,10 (NIV) by sa to malo preložiť ako „dvere“ alebo ako „to“?
Odpoveď: Grécky text výslovne nehovorí o „dverách“, ale skôr o „tom“. Na druhej strane, grécky text hovorí aj o „klopaní“ a „otváraní“, takže implicitným významom sú dvere alebo brána.
Otázka: Čo chcel Ježiš v Lk 11,11–13 povedať o pozemských otcoch v porovnaní s naším nebeským Otcom?
Odpoveď: Hoci pozemskí otcovia nie sú úplne takí dobrí ako Boh Otec, aj oni vo všeobecnosti dávajú svojim deťom dobré veci, o ktoré ich požiadajú. Určite sa nesnažia dať svojim deťom zlé veci, keď ich prosia o dobré. Nebojte sa teda prosiť nášho Nebeského Otca o dobré veci.
Q: Ako bežné boli vtedy vajcia, ako sa uvádza v Lk 11,12?
Odpoveď: Izraeliti nemali sliepky ani vajcia, kým sa to nenaučili od Babylóňanov počas zajatia. V tom čase však už boli pomerne bežné. Viac informácií nájdete v knihe The Expositor's Greek Testament, zväzok 1, s. 548.
Otázka: Ako v Lk 11,13 Otec udeľuje Ducha Svätého všetkým, ktorí Ho o to prosia, keďže Šimon Mág prosil, ale Ducha Svätého nedostal (Sk 8,18–23)?
Odpoveď: Hoci Šimon neprosil Otca, ale apoštolov, to nie je v tomto prípade podstatné.
Skôr to bolo tak, že Šimon Magus nikdy neprosil o to, aby bol sám naplnený Duchom Svätým. Šimon skôr ponúkol úplatok, aby získal moc udeľovať to iným a využívať ju. Aj dnes sa niekedy stáva, že ľudia chcú využívať Boha, namiesto toho, aby sa nechali využívať Bohom.
Otázka: Keďže v Lukášovi 11:13 Otec dáva Ducha Svätého tým, ktorí Ho o to prosia, znamená to, že kresťania nemajú Ducha Svätého, kým nepožiadajú Boha o Ducha Svätého?
Odpoveď: Ako poukazuje kniha „1001 odpovedí na biblické otázky“ (str. 47–48), toto bolo povedané pred Turícami, keď bol Duch Svätý vylitý na všetkých kresťanov. Od Turíc ( ) je príchod Ducha Svätého do života nového veriaceho súčasťou prijatia Krista do svojho života. Existuje však výnimočný prípad v Skutkoch apoštolov 8:14–17, kde bolo evanjelium Samaritánom zvestované neúplne – boli pokrstení v mene Ježiša, ale nepočuli nič o Duchu Svätom. Peter a Ján prišli k nim, vložili na nich ruky a potom prijali Ducha Svätého. Normálnou situáciou však je, že Ducha Svätého prijímame v okamihu, keď uveríme. Keď kresťan prijme Ducha Svätého, môže byť naplnený Duchom Svätým (Efezským 5:18-21), alebo aj nie, v závislosti od toho, ako prebýva v Kristovi.
Otázka: Kto je v Lukášovi 11:21–22 ten silný muž a ten silnejší muž?
Odpoveď: V tejto metafore je silný muž Satan a silnejší muž je Ježiš Kristus. Kristus si berie späť životy a telá, ktoré boli v Satanovej moci. Kristus tu nie je v defenzíve a nebráni to, čo je jeho. Skôr je Kristus v ofenzíve a agresívne odoberá Satanovi tých ľudí, ktorí by inak patrili Satanovi. Viac informácií nájdete v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 236.
Otázka: Ako sa dá rozptýliť, ak nie ste s Ježišom, keď v Lk 9,49–50 niektorí vyháňali démonov v Ježišovom mene?
Odpoveď: Obe tvrdenia sú pravdivé. Všimnite si, že ľudia, ktorí vyháňali démonov v Lk 9:49–50, to stále robili v Ježišovom mene. Boli teda s Ježišom. Na druhej strane však neboli súčasťou ľudskej organizácie apoštolov a sedemdesiatich. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1413–1414.
Otázka: Prečo sa v Lk 11,24–26 môže zlý duch vrátiť so siedmimi ďalšími duchmi a nie so šiestimi alebo ôsmimi?
Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť dve veci.
1. Ježiš nehovoril, že to je vždy sedem a nikdy iné číslo. Len uvádzal príklad.
2. Číslo sedem sa považovalo za všeobecné číslo úplnosti a Ježiš možno chcel povedať, že sa vráti „úplná skupina“ démonov.
V našich životoch neexistuje žiadna „duchovná neutralita“. Ak je niekto prázdny, pretože démoni odišli, je to skvelé. Ako veriaci však musí byť naplnený Duchom Svätým, inak by sa démoni mohli vrátiť, a to v ešte horšej podobe.
Viac informácií nájdete v Evangelickom komentári k Biblii na str. 822 a v Biblickom komentári Tonyho Evansa na str. 986.
Otázka: Ako je možné, že niektorí ľudia v Lk 11,27–28 nesprávne považujú rodinu a materstvo za dôležitejšie ako Boha?
Odpoveď: Aj dobré veci, rovnako ako zlé, sa môžu stať modlami. Napríklad rodina je dobrá a byť blízko svojej rodine je dobré. Ak vám však vaša rodina káže robiť veci, ktoré sú v rozpore s tým, čo hovorí Boh, potom musíte byť bližšie k svojmu Bohu než k svojej rodine. Poznám dva páry, ktoré sa rozviedli hlavne preto, že rodina jedného z manželov neschvaľovala druhého manžela. Boh nenávidí rozvod, a keď sa rozvedieš so svojím partnerom výlučne preto, že počúvaš svoju rodinu, hrešíš pred Bohom.
Otázka: Ako v Lk 11, 27–28 niektorí ľudia hrešia tým, že uctievajú Máriu približne na rovnakej úrovni ako Ježiša?
Odpoveď: Ježiš nepopieral, že Mária bola požehnaná, ale dôležitejšie bolo počúvať Božie slovo a poslúchať ho, než nazývať Máriu požehnanou. Je v poriadku nazývať ju požehnanou, ale v Biblii sa nikde nehovorí, že ju máme uctievať alebo jej sa klaňať. V Katolíckom katechizme Rímskokatolíckej cirkvi je Mária nazývaná Prostredníčkou (spoluprostredníčkou) a Vykupiteľkou (spoluvykupiteľkou) spolu s Kristom. Ako sa uvádza v Bibličnom komentári Tonyho Evansa na str. 986, obdiv k Ježišovi a k jeho matke nenahrádza poslušnosť voči Ježišovi.
Ďalšie informácie nájdete v „Believer’s Bible Commentary“ na strane 1414 a v „Evangelical Commentary on the Bible“ na strane 822.
Otázka: Čo bolo znamením Jonáša v Lk 11, 29–30?
Odpoveď: Najprv to, čo nie je odpoveďou, a potom samotná odpoveď.
Čo nie je odpoveď: Jonáš určite pôsobil na Ninivčanov zvláštne. Po tom, čo strávil tri dni a tri noci vo veľkej rybe, bola jeho koža pravdepodobne celá vybielená a možno mu čiastočne vypadali vlasy. Ježiš sa tu však nijak neodvoláva na kožu ani na fyzický vzhľad.
Odpoveď: Farizeji žiadali zázračné znamenie podľa svojho príkazu, a Ježiš tu, podobne ako Jonáš, neurobil absolútne nič iné, len im kázal. Tak ako Jonáš nikdy neurobil zázrak, ani Ježiš na ich žiadosť zázrak neurobil. A predsa, Ninivčania urobili pokánie, keď počuli Jonášovo kázanie, ale urobili by pokánie aj farizeji, keby počuli kázanie Božieho Syna? Ak nie, akí tvrdosrdeční by sa potom farizeji javili, dokonca aj v porovnaní s násilnými, ale kajúcimi Ninivčanmi.
Viac informácií nájdete v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 236.
Otázka: Čo v Lk 11,29–30 hovorí o tom, že Ježiš veril, že Jonáš bol historickou postavou?
Odpoveď: Niektorí liberálni kresťania tvrdia, že kniha Jonáša bola symbolickou knihou. Žiadna historická židovská osobnosť ani raný kresťan však nedal najavo, že by ju vnímal inak ako historickú. Ježiš tu používa historický fakt o Jonášovi a Ninivčanoch, aby poukázal na vážnosť ich nedostatku pokánia. Rovnako ako bola kráľovná zo Sáby historickou postavou, aj Jonáš bol rovnako historický. Ak by sám Ježiš považoval tento príbeh za vymyslený, jeho argument by bol založený na klamstve. Ak bol Jonášov návrat po troch dňoch a nociach v bruchu veľkej ryby predobrazom Ježišovej vlastnej smrti a zmŕtvychvstania, a ak veríte, že Jonášov príbeh bol len obrazný, veríte potom, že aj Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie sú len obrazné?
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1414–1415, v The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 236, a v New International Bible Commentary, s. 1207.
Otázka: Ako sa v Lk 11,31 kráľovná z juhu postaví proti tej generácii?
Odpoveď: Kráľovná z juhu bola kráľovná zo Sáby, ktorá navštívila kráľa Šalamúna (1 Kr 10,1–10). Židia určite nemali žiadnu výhovorku na to, že boli tak ďaleko od Galileje, keďže príkladom im bola kráľovná zo Sáby, ktorá prišla z oveľa väčšej vzdialenosti, aby počula Šalamúna, a Ježišovo učenie bolo väčšie než Šalamúnovo.
Otázka: Ako v Lk 11,32 budú muži z Ninive odsudzovať túto generáciu?
Odpoveď: Židia nemohli tvrdiť ani to, že sú príliš bezbožní, ani to, že Ježišovo učenie je im príliš cudzie. Príklad obyvateľov Ninive im ukáže, že bezbožní cudzinci z Ninive činili pokánie na základe Jonášovho kázania, a Ježišovo učenie je väčšie než Jonášovo.
Q: Čo mal Ježiš na mysli v Lk 11,34, keď povedal, že ak je oko temné, celé telo je plné tmy?
Odpoveď: Ježiš použil fyzickú situáciu ako analógiu duchovnej pravdy. Ak sú vaše oči temné (neschopné vidieť), potom ani vy sami nevidíte žiadne svetlo. Podobne, ak vaším jediným duchovným vkladom je tma, nie je prekvapením, že to, čo je vo vašom vnútri, je tma. Niekedy môžu ľudia mať svetlo, ktoré rýchlo zhasne, alebo sa stane príliš slabým na to, aby bolo užitočné a prinášalo nejaký úžitok. Ježiš je Svetlo, ktoré zapálilo lampu, takže nedovoľte, aby vaše svetlo pohaslo alebo zhaslo. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Greek Testament, zväzok 1, s. 551, a v Believer’s Bible Commentary, s. 1415.
Otázka: Prečo v Lk 11,38–41 Ježiš nedal dobrý hygienický príklad a neumyl si ruky pred jedlom?
Odpoveď: Boh v Starom zákone nenariadil ľuďom, aby si pred jedlom umývali ruky. Na umývaní rúk nie je nič zlé, ale ak to robíte tak nábožensky, že to považujete za znak správneho postavenia pred Bohom, potom sa to pre vás stáva zlé. Ježiš tu poukazoval na niečo, čo bolo dôležitejšie ako osobná hygiena. Keď ľudia začnú vymýšľať pravidlá a tvrdia, že musíte dodržiavať ich pravidlá, aby ste nasledovali Boha, Ježiš s tým nesúhlasil. To úzko súvisí s Lukášom 11:45–46, kde Ježiš povedal, že zanedbávajú to, čo povedal Boh, a nahrádzajú Božie prikázania ľudskými pravidlami.
Nehovorte, že Boh niečo povedal, ak to v skutočnosti nepovedal, ako hovoria Príslovia 30,5–6 a 1. Korinťanom 4,6.
Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 237, The Tony Evans Bible Commentary, s. 986, The Believer’s Bible Commentary, s. 1415–1416, a Evangelical Commentary on the Bible, s. 822.
Otázka: Prečo Ježiš v Lk 11,42–54 tak prísne pokarhal farizejov?
Odpoveď: Ježiš vyjadril svoje najhlbšie sklamanie z týchto ľudí. Na jednej strane mali veľké znalosti Písma a odovzdávali ich ostatným. Na druhej strane však nemali lásku k Bohu a Ježiš bol sklamaný, že odmietli Boží zámer pre seba samých (Lukáš 7:30). Milovali všetkých mŕtvych prorokov; problém mali práve s tými živými.
Viac informácií nájdete v knihe The Tony Evans Bible Commentary na strane 987.
Otázka: Prečo by Boh v Lukášovi 11:49 poslal proroka k ľudu, keď vedel, že ho tento ľud zabije?
Odpoveď: Boh je mimoriadne trpezlivý a dáva ľuďom príležitosti, aby sa k Nemu obrátili. Aj keď ľudia zabijú zbožného proroka, niekedy sa tí istí ľudia neskôr kajajú a obrátia sa k Bohu, ako to napríklad urobili indiáni z kmeňa Auca v Ekvádore po tom, čo zabili Jima Elliota a ďalších kresťanských misionárov.
Otázka: Kto bol Zachariáš v Lk 11,51 a Mt 23,35?
Odpoveď: S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o kňaza Zachariáša, ktorého zabil Joáš v 2. Kronike 24:20–21. Mohol to byť aj prorok Zachariáš, alebo obaja boli tá istá osoba. Ábel bol prvým mučeníkom v Biblii. Kňaz Zachariáš bol posledným mučeníkom v poslednej knihe židovského Starého zákona, 2. Kronike. Zhodou okolností to možno zhrnúť takto: „zabili prorokov od A po Z“. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1416, a v The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 237.
Otázka: Aké sú podľa Lk 11,52 spôsoby, ktorými dnešní náboženskí a nábožensky vzdelaní učitelia môžu niekedy skutočne brániť ľuďom v priblížení sa k Bohu?
Odpoveď: Mali pravdu, „kľúč“ k večnému životu, ale nielenže ho sami nepoužívali, ale odrádzali aj ostatných od toho, aby sa ho naučili a používali.
Viac informácií nájdete v Believer's Bible Commentary, s. 1416–1417, a v The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 956–957.
Otázka: Prečo v Lk 11,53–54 kládli Ježišovi toľko otázok?
Odpoveď: Zákonnici a farizeji mu kládli toľko otázok nie preto, že by sa od neho chceli učiť, ale skôr preto, aby ho nachytali na to, že v nepozornosti povie niečo nekonzistentné alebo niečo, čo by neskôr mohol ľutovať. Viac informácií nájdete v diele „The Expositor’s Greek Testament“, zväzok 1, s. 555, a v „New International Bible Commentary“, s. 1207.
Otázka: Prečo v Lk 12,1 Ježiš prirovnal učenie farizejov k kvasu?
Odpoveď: Kvas je tu metaforou pre pokrytecké učenie. Kvas nie je viditeľný, no jeho rast a účinky hlboko menia cesto. Je to pomalý a skrytý proces, ale úplne preniká a preberá kontrolu. Učenie farizejov bolo podobné. Ježiš nepovažoval učenie farizejov len za neželateľné, ale skôr za duchovne smrteľné. Podobne existuje aj dnes učenie, ktoré je duchovne smrteľné, ak mu ľudia uveria. Našťastie v tomto metaforickom zmysle môže Boh priviesť ľudí späť z mŕtvych. Ježiš povedal to isté, ale v inom kontexte, v Markovi 8:15. Viac informácií nájdete v diele The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 555, v The Tony Evans Bible Commentary, s. 987, a v New International Bible Commentary, s. 1208.
Otázka: Čo chce Ježiš povedať o pokrytectve v Lukášovi 12:2?
Odpoveď: Grécke slovo „hypokrisis“ pôvodne označovalo niekoho, zvyčajne herca, kto nosil masku. V určitom momente sa však maska odhalí a ľudia uvidia jeho skutočnú tvár. Hoci je pokrytectvo zlé, Ježiš v tomto verši poukazuje na to, že je to hlúposť. Predstavte si na chvíľu, že by človek mohol beztrestne spáchať akýkoľvek zločin, ktorý by chcel; avšak jeho rodičia, deti, priatelia a polícia by to všetci zistili. Koľko zločinov by v takom prípade chcel spáchať za týchto okolností? Vo všeobecnosti ľudia odhadujú pravdepodobnosť, že ich chytia, nižšie, než aká v skutočnosti je. Čiastočne to závisí od toho, ako to posudzujeme. Ak niečo urobíte 99-krát a prejde vám to, a pri stotom pokuse vás chytia a pôjdete do väzenia, považovali by to za a) veľmi dobré, pretože úspešnosť bola 99 %, alebo b) že vás chytili, šli ste do väzenia a pravdepodobne ste si zničil život. Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 237, The Believer’s Bible Commentary, s. 1417, a Evangelical Commentary on the Bible, s. 822–823.
Otázka: Čo je v Lk 12,6 a Lk 12,59 „penny“ alebo medená minca?
Odpoveď: V Lk 12,6 a Mt 10,29 išlo o rímsku mincu nazývanú assarion, ktorá predstavovala šestinu denára, čo bola denná mzda. Toto slovo sa v Biblii vyskytuje iba v Lk 12,6 a Mt 10,29.
V Lukášovi 12:59, Markovi 12:42 a Lukášovi 21:2 sa používa slovo „leptos“, čo je židovská medená minca v hodnote približne jednej osminy centu.
Viac informácií nájdete v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 237, 240.
Otázka: Ako sa máme spoliehať na sľub uvedený v Lk 12,11–12 a čo nie je sľúbené?
Odpoveď: Je nám sľúbené, že keď nás kvôli prenasledovaniu za našu vieru postavia pred sudcov, Duch Svätý nám ukáže, čo máme povedať, aby sme boli dobrými svedkami Krista.
Nehovorí sa tam však, že nám budú dané slová, ktoré sú najbezpečnejšie alebo ktoré spôsobia, že nás prepustia na slobodu. Našou starosťou by však malo byť svedectvo o Kristovi, nie naša bezpečnosť.
Tiež sa tam nehovorí, že by sme sa nemali pripraviť pred vedením biblického štúdia alebo kázaním.
Viac informácií nájdete v Believer's Bible Commentary na strane 1418.
Otázka: Prečo v Lk 12,14 Ježiš nikdy nerozdelil dedičstvo medzi toho muža a jeho brata?
Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.
1. Požiadal o to len ten muž, nie jeho brat. Rozhodovať spor medzi dvoma stranami nemá veľký zmysel, ak jedna strana o to nikdy nepožiadala, nechcela to ani nesúhlasila s tým, že by sa podriadila rozhodcovskému konaniu.
2. Hlavným účelom Ježišovho príchodu na zem nebolo riešiť drobné občianske záležitosti. Rozhodovanie sporu by bolo dobrá vec, keby to neodvádzalo pozornosť od toho, prečo tam Ježiš vlastne bol.
3. Už existovali súdy, na ktoré sa ten muž mohol obrátiť.
4. Peniaze nie sú požehnaním, keď sa človek viac stará o peniaze ako o Boha, ako spomína Ježiš v Lukášovi 12:21.
Lukáš neuvádza, či mu brat krivdil, alebo či bol len chamtivý a chcel získať viac. Lukáš to pravdepodobne nevedel, ale keďže nasledujúce verše sa týkajú chamtivosti, aspoň jeden z nich bol chamtivý. V širšom kontexte nezáležalo na tom, kto bol chamtivý, pretože tak či onak ten muž premeškal svoju šancu. Je neuveriteľne smutné zamyslieť sa nad tým, že tento muž, ktorý žil v tej dobe, mal to šťastie, že videl Ježiša, Boha v tele. Napriek tomu namiesto toho, aby požiadal Ježiša, aby ho poučil alebo mu dal večný život, chcel len, aby Ježiš vyriešil malichernú záležitosť. Pýtať sa Boha na malé veci je v poriadku. Avšak, prichádzame dnes často pred Boha v modlitbe kvôli malým veciam a ignorujeme tie veľké?
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1418.
Otázka: Čo presne urobil bohatý muž zle v Lk 12,15–21?
Odpoveď: Bohatý muž mal vážny problém, ale nešlo o to, čo urobil zle. Skôr išlo o to, čo neurobil správne. Premýšľať o budúcnosti, ďakovať Bohu a pýtať sa, ako by mohol pomáhať druhým, keďže ho Boh tak hojne požehnal, to všetko bolo zrejme veľmi vzdialené od jeho vedomia. Bohatý muž nemusel stavať žiadne nové stodoly, aby uskladnil viac, než potreboval. Jednoducho mal rozdať potraviny chudobným.
Ako niekto raz povedal: „Človek plánuje, ale Boh rozhoduje.“ Rovnako ako je pokrytectvo pošetilé v Lukášovi 12:2, aj starosť o peniaze je pošetilá tu, v Lukášovi 12:28–29.
Toto má podobnosti so Žalmom 49,5–10, 16–17 a v apokryfoch v knihe Sirach 11,18–19. Viac informácií nájdete v dielach The Expositor’s Greek New Testament, zv. 1, s. 557; The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 238; The Tony Evans Bible Commentary, s. 988; Evangelical Commentary on the Bible, s. 822–823; New International Bible Commentary, s. 1209–1210; a Believer’s Bible Commentary, s. 1419.
Otázka: Prečo sa ľudia v Lk 12,23–31 obávajú?
Odpoveď: Lukáš nám tu uvádza viacero dôvodov.
a) V Lukášovi 12:23, 29 sa príliš obávame o to, ako zabezpečíme základné jedlo a odev pre seba a svoju rodinu. Mali by sme mať vieru, že Boh sa o nás postará.
b) V Lukášovi 12:24 sa obávame o svoju hodnotu a význam. Mali by sme sa starať o to, aby bolo Božie meno oslávené na zemi. V očiach sveta možno nie sme považovaní za veľmi cenných, ale dôležitý je Boží pohľad.
c) V Lukášovi 12:25 sa obávame o svoje fyzické telo a zdravie. Mali by sme sa starať o seba, ale čo duchovné a fyzické potreby Božieho ľudu?
d) V Lukášovi 12:27 sa obávame o svoj vzhľad, fyzickú krásu a módu. Mali by sme sa viac starať o to, aby Ježiš vyzeral krásne, keď žiari v našich životoch.
e) V Lukášovi 12:30 sa trápime nad všetkým, čo nám svet ukazuje, že by sme sa mali trápiť. Mali by sme si uvedomiť, že ako cudzinci a prisťahovalci v tomto svete sa už jednoducho nestaráme o mnohé veci, o ktoré sme sa starali, keď sme boli súčasťou sveta.
Všeobecne platí, že keď máte pokušenie robiť si starosti, zamyslite sa nad týmito vecami. Nemali by sme sa trápiť, lebo a) máme príkaz, aby sme to nerobili (Lukáš 12:22), naša viera nás môže uchrániť pred trápením (Lukáš 12:28 a nasl.), prestaňme hľadať to, čo hľadá svet (Lukáš 12:30), ale skôr horlivo hľadajme Božie kráľovstvo (Lukáš 12:31), lebo je to Otcova vôľa, aby vám dal kráľovstvo (Lukáš 12:32).
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1419–1420.
Otázka: Odkazuje „malé stádo“ v Lk 12:32 na pomazanú triedu 144 000 ľudí, ako to učia Svedkovia Jehovovi?
Odpoveď: Nie. Svedkovia Jehovovi to učia okrem iného v publikácii „Najväčší človek, aký kedy žil“ (1991), v časti 78. Ani tu, ani v Zjavení sa nespomína, že by nebesá boli obmedzené na 144 000 ľudí. V skutočnosti Ježiš neučí o žiadnom budúcom malom stáde, ale oslovuje práve to malé stádo, ktoré v danej chvíli stojí priamo pred Ním. Týmto malým stádom sú tu Ježišovi učeníci, vrátane Judáša. Sme ako bezbranné ovce vypustené do nepriateľského sveta. Sami sme bezmocní proti Satanovi, démonom a iným „vlkom“, ale máme Kristovu moc. List Rímskym 8:35–39 nás učí, že hoci sme bezbranné ovce, Boh sľúbil, že nás nič neodlúči od Jeho lásky.
Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask na s. 148–149, v New International Bible Commentary na s. 1209 a v Believer’s Bible Commentary na s. 1420.
Otázka: Ako máme postupovať podľa Lukáša 12:33?
Odpoveď: Píše sa tam, že máme predať majetok; slovo „všetko“ nie je v gréčtine ani uvedené, ani naznačené. Naznačené je však obetavé dávanie, t. j. dávanie až do bolesti, aby sme zaistili chudobným a službe.
Dalo by sa diskutovať o tom, či primárnym účelom bolo pomôcť chudobným, alebo zabrániť tomu, aby veriaci boli zaťažení majetkom. Jednoduchá odpoveď je, že oba dôvody sú platné.
Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 964.
Otázka: Čo je na tomto podobenstve v Lk 12,37 mimoriadne nezvyčajné?
Odpoveď: Väčšina Ježišových podobenstiev vyučuje pravdy v kontexte a spôsobom, s ktorými sa poslucháči môžu ľahko stotožniť. Aj toto podobenstvo začína podobne. Myšlienka, že Pán odmení bdelých a poslušných služobníkov tým, že im sám bude slúžiť, je však úplne nevídaná. Aký Pán pri zdravom rozume by to urobil? Práve keď sú Jeho poslušní služobníci pripravení okamžite konať a slúžiť Mu, On obráti situáciu a dojímavo im slúži.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1420–1421 a v New International Bible Commentary na str. 1209–1210.
Otázka: Ako Ježiš v Lk 12,41–44 odpovedal na Petrovu otázku, komu je toto učenie určené?
Odpoveď: Ježiš na to odpovedal ďalším podobenstvom. Ježišovo učenie v tomto prípade je určené každému sluhovi, ktorý čaká (alebo by mal čakať) na návrat Pána. Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na stranách 988–989.
Q: Čo znamená podobenstvo o sluhoch čakajúcich na návrat pána v Lk 12,42–48?
Odpoveď: Existujú tri odlišné výklady tohto podobenstva.
V Ježišovej dobe možno nie všetci ľudia očakávali Mesiáša, ale mali by ho očakávať.
Od Kristovho nanebovstúpenia nám je prikázané, aby sme bdeli a očakávali Jeho návrat. Ježiš tu naznačuje, že pred Jeho druhým príchodom nastane isté zdržanie.
V každej dobe by ľudia mali hľadať Boha a Jeho spásu.
Toto podobenstvo sa môže vzťahovať na každého, ale platí najmä pre veriacich, t. j. sluhov pána, keď majú autoritu alebo vplyv na iných veriacich. Mali by sme starostlivo zvažovať, ako trávime svoj čas a využívame svoje zdroje, kým čakáme na pánov návrat. Mali by sme sa tiež dôkladne zamyslieť nad tým, ako sa správame k druhým. Kým bol pán preč, sluhovia mali stále čo robiť. To isté platí aj pre nás.
Viac informácií nájdete v diele The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 966–967, a v diele Evangelical Commentary on the Bible, s. 823.
Otázka: Ako zlý je sluha v tomto podobenstve v Lk 12,45?
Odpoveď: Sluha sa ani len nepokúša plniť príkazy svojho pána. Je drzo vzdorovitý, lebo si myslí, že do návratu svojho pána je ešte veľa času. Prisvojuje si majetok svojho pána a ostatných sluhov pre svoje vlastné účely a potešenie. Viac informácií nájdete v diele The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 562.
Otázka: Ako budú v Lk 12,45 súdení neverní sluhovia Boha, Pána?
Odpoveď: Niektorí, skutoční veriaci, budú súdení tak, že prídu o odmenu, ako to ukazuje 1 Korinťanom 3:12–17.
Iní, ktorí neslúžili Bohu, hoci sa pravdepodobne považovali za Božích služobníkov, budú zničení, ako ukazujú 1 Korinťanom 3:16–17, Matúš 7:21–23, Hebrejom 6:4–8 a 2 Petrov 2:1–3. Neboli spasení a pôjdu do pekla. Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na strane 989 a v knihe „Believer's Bible Commentary“ na strane 1421.
Otázka: Čo nám učí Lukáš 12,47–48 o poznaní a zodpovednosti?
Odpoveď: Sluha, ktorý mal vedomosti, bude potrestaný prísne. Sluha, ktorý nemal vedomosti, bude potrestaný mierne. Existujú rôzne stupne trestu. Môžete to zhrnúť slovami z Lukáša 12:48: „Komu bolo veľa dané, od toho sa bude veľa vyžadovať.“ Viac informácií nájdete v „Believer's Bible Commentary“ na s. 1421.
Otázka: O aký krst ide v Lk 12,49–52?
Odpoveď: Ide o skutočnosť, ktorej je náš krst symbolom. Ide o Kristovu smrť a vzkriesenie. Oheň tu môže znamenať očistenie, súd alebo oboje. Viac informácií nájdete v knihe „Hard Sayings of the Bible“ na s. 471–472, v „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 8, s. 968 a v „Believer’s Bible Commentary“ na s. 1421.
Otázka: Prečo v Lk 12,49.51 Ježiš, Knieža pokoja, neprišiel priniesť pokoj, ale rozdelenie? (Túto otázku nastolil moslim Ahmed Deedat.)
Odpoveď: S Ježišom máme mier v troch smeroch, ale nie vo štvrtom.
1) Ježiš prišiel, aby nám priniesol mier a zmierenie s Bohom.
2) Máme mať mier aj so svojimi bratmi a sestrami v Kristovi.
3) Pokiaľ je to možné, máme mať mier so všetkými ľuďmi.
X 4) Ľudia sa však budú proti nám stavať, pretože nesieme pravdu evanjelia. Ježiš aj Pavol nás vopred varovali, že nás ľudia budú nenávidieť, budú sa od nás oddeľovať a budú nás prenasledovať kvôli evanjeliu.
Viac informácií nájdete v knihe The Tony Evans Bible Commentary na strane 989.
Otázka: Ako bol Ježiš v Lk 12,50 zviazaný, kým sa tento krst neuskutočnil?
Odpoveď: Tento krst nie je Ježišovým krstom od Jána, lebo ten sa už odohral. Skôr sa to týkalo Ježišovej smrti na kríži a jej následkov, vrátane Jeho vzkriesenia a vylievania Ducha Svätého na Turíce. Až vtedy bude Duch Svätý prebývať vo všetkých veriacich a vykonávať dielo, na ktoré ho Ježiš poslal.
Viac informácií nájdete v publikáciách „Hard Sayings of the Bible“ (s. 472–475), „Believer’s Bible Commentary“ (s. 1421), „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 239) a „The Tony Evans Bible Commentary“ (s. 989).
Otázka: Ako to, že v Lk 12,51 Ježiš, Knieža pokoja, nepriniesol na zem pokoj, ale rozdelenie?
Odpoveď: Nasledovanie Ježiša prinieslo rozdelenie, nie nevyhnutne vojnu a násilie. Aj keď neveriaci používajú násilie na prenasledovanie kresťanov, je to neveriaci, nie kresťan, kto používa násilie. Dokonca aj v našej vlastnej rodine môžu byť neveriaci, ktorí nás môžu prenasledovať. Je to takmer ako keby rodič povedal: „Moje dieťa môže klamať, kradnúť, môže byť alkoholik, ale aspoň nie je kresťan!“ Ježiš odzrkadľuje veľmi podobnú myšlienku v Micheášovi 7:5–7. V Jánovi 15:18–21 nám Ježiš povedal, aby sme sa nad týmto prenasledovaním nečudovali. Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 239, a Believer’s Bible Commentary, s. 1422.
Otázka: Ako môžu kresťania v Lukášovi 12:52–53 ctiť svojich rodičov a zároveň nerozčuľovať svoje deti, keďže evanjelium prinesie rozdelenie v rodine?
Odpoveď: Kresťania majú ctiť svojich rodičov a poslúchať ich, pokiaľ im rodičia nenariaďujú niečo, čo je v rozpore s tým, čo povedal Boh. Podobne majú ľudia dodržiavať nariadenia mesta alebo obce, v ktorej žijú, s výnimkou vecí, ktoré sú v rozpore so zákonmi štátu alebo provincie. Ľudia majú dodržiavať zákony svojho štátu alebo provincie, pokiaľ to nie je v rozpore s národnými zákonmi.
Kresťania majú milovať svoju rodinu a byť tvorcami pokoja, pričom si uvedomujú, že evanjelium spôsobuje rozdelenie. Mali by sme dávať pozor, aby sme sa neoddeľovali od ostatných, a to o to viac, že evanjelium niekedy spôsobí, že sa ostatní od nás oddelia.
Otázka: Čo má Ježiš na mysli v Lk 12,57–59, keď hovorí, že nemáme odísť, kým nezaplatíme posledný peniaz?
Odpoveď: Keď človek nežiada o milosrdenstvo ani ho neprijíma, spravodlivosť môže byť tvrdá.
Otázka: V Lk 12,59; Lk 21,2 a Mk 12,42 – z ľahšieho hľadiska – prečo by sa o tieto verše mali zaujímať fyzici zaoberajúci sa časticovou fyzikou?
Odpoveď: V Lk 12,59 grécky text doslovne hovorí, že nevyjdú, kým nezaplatíte posledný lepton. Lk 21,2 spomína dva lepta. V modernej fyzike sú leptóny triedou subatómových častíc, ku ktorým patria elektróny a neutrína, takže by sa dalo povedať, že nevyjdú, kým nezaplatia posledný lepton.
Otázka: Prečo v Lk 13,1 niektorí ľudia rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s ich obetami?
Odpoveď: Pre Židov by to bolo neprijateľné. Buď chceli od Ježiša reakciu, vysvetlenie, prečo Boh dopustil, aby sa to stalo, alebo potvrdenie, že toto sa nemá tolerovať. Keďže sa to malo stať v Jeruzaleme, naznačuje to, že Ježiš v tom čase nebol v Jeruzaleme. Chceli vedieť, ako by Ježiš odpovedal na problém zla a utrpenia v tomto konkrétnom prípade. Boli títo ľudia zlí viac ako ostatní, alebo išlo o niečo iné? Možno to boli zelóti, ktorí chceli slovnú podporu pre vzburu proti Rímu.
Zatiaľ čo prvý príklad bol katastrofou spôsobenou zlým človekom, druhý príklad bol katastrofou, ktorú (aspoň úmyselne) nespôsobil nikto.
T. W. Manson v knihe Sayings, s. 273, tiež poukazuje na to, že možno to Ježišovi povedali s cieľom, aby vyslovil nejakú kritiku Piláta, ktorú by mohli odniesť späť a povedať Pilátovi. Všimnite si, že Ježiš Piláta vôbec nekritizoval ani sa o ňom nezmienil.
Čokoľvek chceli, Ježišova reakcia, odpoveď a to, čo potvrdil, boli pravdepodobne celkom neočakávané. Ježiš mlčky prešiel nad výčitkou týkajúcu sa toho, o čom všetci už vedeli, že je zlé, a namiesto toho sa zameral na to, prečo sa im to stalo. Z Ježišovej odpovede môžeme vyvodiť tri pozorovania.
1. Stáva sa to ľuďom vo všeobecnosti, pretože sme hriešnici, ale nemalo to nič spoločné s ničím konkrétnym, čo urobili.
2. Je však nesprávne predpokladať, že ich trest bol v krátkodobom horizonte spravodlivý v porovnaní s ostatnými Galilejčanmi. Nedá sa z toho vyvodiť záver, že boli horšími hriešnikmi ako ostatní.
3. Hoci Ježiš nikdy tento čin neospravedlňoval ani nehovoril, že bol dobrý, z Pilátovho zla sa dalo vyvodiť jedno dobré ponaučenie. Skôr či neskôr všetci podobne zahynú, ak sa neobrátia.
Pilát konal podobne podľa Jozefa Flavia v diele „Staroveké dejiny Židov“, kniha 18, kap. 3.2, s. 379, a v diele „Vojny Židov“, kniha 2, kap. 9.4, s. 479. Ďalšie informácie nájdete v diele „The Expositor's Greek New Testament“, zväzok 1, s. 564, v „New International Bible Commentary“, s. 1210, a v „Evangelical Commentary on the Bible“, s. 824.
Otázka: Aký je zmysel podobenstva o figovníku v Lk 13,6–9?
Odpoveď: Čo ovocie prináša figovníku? V tomto prípade zároveň nič aj všetko. Tvorba fig spotrebúva živiny, ktoré by figovník mohol využiť na to, aby rástol silnejší a vyšší. Figy slúžia len na to, aby z nich vyrástli ďalšie stromy; pre samotný strom nemajú žiadny prínos. Ak však strom nebude rodiť figy, majiteľ ho dá vyrúbať, takže v tomto zmysle sú figy pre strom naozaj veľmi dôležité.
Existujú dva vzájomne sa dopĺňajúce významy.
Všeobecné uplatnenie: Hoci nebola sezóna na figy, človek by si mohol myslieť, že figovník pri ceste, možno chránený pred najhoršími zimnými podmienkami, by už mohol mať nejaké figy. Kedykoľvek Ježiš príde, musíme byť pripravení. Ak vo svojom živote neprinášate dobré ovocie, príde súd.
Je čas: Fíkovníky zvyčajne nezačínali rodiť fíky skôr ako v štvrtom roku. Nie je špecifikované, či majiteľ čakal tri roky od času, keď bol fíkovník zasadený, alebo tri roky od času, keď mal prvýkrát priniesť fíky. Bez ohľadu na to však sluha požiadal pána, aby počkal do štvrtého roku. Keď Boh chce, aby sme niečo urobili, mali by sme byť pripravení. Ak nie, príležitosť môže prejsť.
Konkrétne uplatnenie: figovník symbolizoval židovský národ. Ježiš dostal znamenie, či ho židovský národ ako celok prijme, alebo nie, a odpoveď bola, že ho neprijme.
Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 240, The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 970, a The Tony Evans Bible Commentary, s. 989.
Otázka: Lk 13,12; Je každé telesné postihnutie dielom démonov?
Odpoveď: Vôbec nie. V Jánovi 9:1-5 bol človek, ktorý sa narodil slepý, a nemáme žiadny náznak, že by s tým mali niečo spoločné démoni.
Otázka: Mali by sme byť podľa Lk 13,13 rovnako ochotní spolupracovať v službe s ľuďmi s fyzickými chorobami, postihnutím alebo duchovnými problémami?
Odpoveď: Ak by sme neboli, vylúčili by sme Pavla, ktorý mal tŕň v tele, Timotea, ktorý trpel častými žalúdočnými ťažkosťami, Matúša, ktorý mal pochybné povolanie ako colník, alebo Petra, ktorý raz zaprel Ježiša. Bolo by naozaj veľmi smutné povedať, že títo ľudia sú dosť dobrí pre Boha, ale nie dosť dobrí pre nás, keďže sa nielen snažíme byť ich sudcami, ale snažíme sa byť prísnejšími sudcami než Boh. Plodná služba aj tak nezávisí od našej sily, či už fyzickej alebo inej, ale od Božieho Ducha.
Neexistuje absolútne žiadny dôvod, prečo by človek s postihnutím alebo fyzickým ochorením nemohol byť rovnako účinný a užitočný ako niekto, kto tým netrpí. V skutočnosti Boh niekedy môže ich situáciu využiť na svoju slávu. V skutočnosti by sa dalo argumentovať, že by ste si mali ako partnerov v službe vyhľadávať práve tých, ktorí majú ťažkosti alebo sú považovaní za menejcenných.
Pokiaľ ide o duchovné problémy, odpoveď znie: „Záleží na tom.“ Ak sa človek pokánil a zbavil sa hriechu, ktorý ho sužoval, úprimne priznal, aký bol vtedy a aký je teraz, a plne ho prijmite. Možno by ste ju nechceli opäť vystaviť situácii, ktorá pre ňu predstavuje pokušenie. Podobne, ak má človek slabosť v určitej oblasti, možno by ste ho nemali umiestňovať do prostredia, kde by mohol ľahko zlyhať. Niektorí kresťania, ako napríklad Martin Luther, trpia záchvatmi depresie. Ale skôr než ich odpíšete ako zlých vojakov Kristových, pozrite sa na všetko, čo Luther dokázal, a to aj napriek obrovskému odporu.
Otázka: Prečo v Lk 13,14 predstavený synagógy veril, že uzdravovať v sobotu je nesprávne?
Odpoveď: Farizeji mali 39 kategórií práce. Keďže akýkoľvek tvorivý čin alebo výrobnú činnosť považovali za prácu, uzdravenie niekoho by sa považovalo za oboje. Zrejme mali pre nich Boží zákon aj ich dodatočné vymyslené obmedzenia vyššiu prioritu ako samotný Boh. Ak Boh poskytoval uzdravenie v sobotu, kto boli oni, aby hovorili, že Boh nemôže uzdravovať? Dávajte si pozor, keď sa pokúšate povedať Bohu, že musí poslúchať vaše pravidlá, alebo dokonca že musí poslúchať pravidlá, ktoré nám dal On sám.
Otázka: Prečo v Lk 13,15–17 Ježiš takto odpovedal vodcom synagógy?
Odpoveď: Ježiš sa mohol odvolať na starozákonný zákon (ktorý tento muž interpretoval inak) alebo na to, že je Mesiášom (čo tento muž pravdepodobne neakceptoval). Namiesto toho Ježiš poukázal na mužovu vlastnú nekonzistentnosť a nedostatok súcitu.
Podľa diela The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 971, existuje mnoho príkladov rabínov, ktorí učili o pomoci zvieratám v núdzi počas šabatu. (V Kumráne však tvrdili, že zvieratám sa počas šabatu nesmie pomáhať vôbec, ani keby spadli do studne alebo rodili.) Pri rozhovore s inými je často dôležité začať od „spoločnej základne“ toho, čo obaja akceptujete. Až potom, ak poukážete na nekonzistentnosti druhej strany, by (možno) pochopili potrebu zvážiť iný pohľad na vec.
Mimochodom, tento spôsob argumentácie sa nazýva argumentácia od menšieho k väčšiemu. Bol to bežný spôsob, akým rabíni prezentovali svoje názory.
Ježiš odhalil, že hoci navonok vyzerali, že sa zaujímajú o náboženské veci, v skutočnosti nemali záujem o to, aby Boh pôsobil v ich životoch.
Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 240, The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 970, a Evangelical Commentary on the Bible, s. 824, 825.
Otázka: Ako vieme, okrem toho, čo hovorí Biblia, že synagógy existovali už v biblických časoch a nie sú neskorším vývinom? (Lk 13,15–17)
Odpoveď: Jedným z dôkazov, že existovali už vtedy, je nález Theodotovho nápisu na konci 19. storočia, ktorý pripomína helenistického Žida menom Theodotus, syn Vettenosa. Theodotus bol kňazom a predstaveným synagógy, synom a vnukom predstaveného synagógy. Tento nápis bol s veľkou pravdepodobnosťou napísaný pred rokom 70 n. l. Viac informácií nájdete v slovníku „Dictionary of New Testament Background“ na strane 534.
Q: Prečo je v Lk 13,18–21 Božie kráľovstvo prirovnané k horčičnému zrnku alebo kvasu?
Odpoveď: Obe rastú samy od seba. Horčičné zrnko je maličké, ale dospelá horčicová rastlina dosahuje výšku asi 10 stôp (3 metre). Možno Ježiš použil obe podobenstvá preto, lebo horčičné zrnko rastie navonok a kvas rastie zvnútra. Kvas nie je viditeľný, ale prináša výsledok, ktorý je viditeľný vo forme nadýchaného chleba zvonku.
Tento úryvok je dôležitý aj v tom, že kvas symbolizuje dobro, pretože vyvažuje iné úryvky, kde je kvas metaforou zlého učenia farizejov. Toto použitie kvasu ukazuje, že nemožno vziať prirovnanie s konkrétnym významom a priradiť tomuto slovu v celej Biblii identický význam bez ohľadu na kontext.
Na druhej strane, Believer's Bible Commentary, s. 1424, a The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 240–241, sa domnievajú, že kvas vždy symbolizuje zlo a skazu. Evangelical Commentary on the Bible, s. 824, uvádza, že v tomto prípade je to nesprávne.
Ďalšie informácie nájdete v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 8, s. 972, a v diele „Believer’s Bible Commentary“, s. 1424.
Otázka: Predstavujú vtáky v Lk 13,19 pohanov alebo skazených a falošných veriacich?
Odpoveď: Kresťania sa v tom nezhodujú. Ide o iné stvorenia, ktoré nie sú súčasťou veľkého kríka, ale majú podiel na jeho tieni alebo výhodách. Niektorí si myslia, že ide o požehnaných pohanov. Iní si myslia, že sú to falošní veriaci, ktorí nemajú čo robiť v cirkvi, ale aj tak v nej sú.
Podľa „Believer's Bible Commentary“ (str. 1424) ide o skazenosť. „Evangelical Commentary on the Bible“ (str. 824) však s tým nesúhlasí.
Otázka: Prečo je v Lk 13,23–27 spasených len niekoľko?
Odpoveď: Učeníci možno očakávali, že Ježišovo veľké učenie spolu so zázrakmi presvedčí takmer každého. Možno boli sklamaní, keď sa tak nestalo, a tak im Ježiš vysvetlil, že cesta k spáse je úzka. Neboli to tí, ktorí videli a počuli Ježiša, ktorí budú spasení. Bolo to ich rozhodnutie a reakcia na to, čo počuli. Nehovorí sa tam, že keď cestujete, prejdite úzkymi dverami, ani že máte čakať, kým sa úzke dvere objavia. Skôr sa tam doslovne hovorí, aby sme sa „usilovali“ vojsť cez úzke dvere.
Hoci Ježiš neodpovedal na ďalšiu otázku, prečo je spasených len málo, môžeme urobiť niekoľko pozorovaní a záverov.
1. Tí, ktorí zomrú po dosiahnutí veku zodpovednosti, si výslovne alebo implicitne zvolili svoj osud.
2. Boh „váha“ s vynesením rozsudku, lebo chce dať ľuďom príležitosť na pokánie (2. Petrov list 3:9).
3. Boh nie je povinný dávať príležitosti na pokánie navždy, ani pokračovať v ich poskytovaní, kým je človek ešte nažive. Tí, ktorí sa dopúšťajú rúhania proti Duchu Svätému, nie sú vždy zabití okamžite.
4. Nakoniec, Boh nemá žiadne výčitky svedomia z toho, že posiela ľudí na miesto určenia, ku ktorému ich zaviedla cesta, ktorú si zvolili.
Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 241, The Believer's Bible Commentary, s. 1424, a Evangelical Commentary on the Bible, s. 825.
Otázka: Kto presne v tomto podobenstve v Lk 13,25 klope?
Odpoveď: Hoci to podobenstvo priamo neuvádza, Ježiš jasne naznačuje, že židovský národ bude klopať a nebude vpustený, ak Ho odmietne.
Viac informácií nájdete v „Believer's Bible Commentary“ na s. 1424.
Otázka: Prečo v Lk 13,31 títo farizeji povedali Ježišovi, že Herodes Antipas (syn Herodesa Veľkého) plánuje ho zabiť?
Odpoveď: Mohlo to mať niekoľko dôvodov.
1. Možno títo konkrétni farizeji sympatizovali s Ježišom a želali si, aby bol v bezpečí.
2. Alebo možno len chceli, aby Ježiš odišiel. Možno týmto farizejom nešlo až tak o to, aby Ježiš zomrel; jednoducho ho chceli mať z cesty. Pozri si aj nasledujúcu otázku. Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (str. 241–242) sa prikláňa k tomuto pohľadu.
3. A napokon, keby mohli ľuďom povedať, že Ježiš utiekol, aby si zachránil život, keď počul tú hrozbu, podkopalo by to Ježišov status v očiach ľudu ako mocného Mesiáša.
Viac informácií o tom, ako mohli Ježišovi o tom povedať z rôznych dôvodov, nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1424, The Expositor’s Greek New Testament, zväzok 1, s. 569, Evangelical Commentary on the Bible, s. 825, a New International Bible Commentary, s. 1211.
Otázka: Dokazuje Lk 13,31, že Herodes Antipas plánoval zabiť Ježiša?
Odpoveď: Nie, tento verš to ani nepotvrdzuje, ani nevyvráca. Biblia zaznamenáva slová farizejov, ale neuvádza, či hovorili pravdu, alebo nie. Aj dnes sa ľuďom často stáva, že počujú hrozby a musia na ne reagovať, bez toho, aby vedeli, či sú pravdivé, alebo nie.
Otázka: Čo znamenala Ježišova odpoveď na túto hrozbu v Lk 13,31–33?
Odpoveď: Z tohto verša môžeme vyvodiť tri pozorovania.
1. Ježiš označil Herodesa Antipasa za prefíkanú líšku, čo nebolo lichotivé označenie. Líška bola vtedy považovaná za bezvýznamné zviera. Líška bola považovaná za prefíkanú, a to tak vtedy, ako aj dnes.
2. Ježiš sa ho nebál a nevadilo mu, že jeho odpoveď Herodesovi zopakovali.
3. Ježiš vedel, že zomrie na kríži, ale vedel tiež, že všetko sa stane v čase, ktorý určil Otec.
Viac informácií nájdete v Believer's Bible Commentary na str. 1424, v Evangelical Commentary on the Bible na str. 824 a v The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, na str. 974.
Otázka: Čo je významné na výroku „blahoslavený ten, kto prichádza v mene Pánovom“ v Lk 13,35?
Odpoveď: Ježiš mohol jednoducho povedať: „Musíte povedať: ‚Požehnaný je Ježiš, Mesiáš‘, alebo niečo podobné.“ Keďže však neprijali, že Ježiš je Mesiáš, Ježiš to milosrdne vyjadril spôsobom, ktorý mohli prijať. Do neba by sa nedostali, pokiaľ by neuznali pravého Mesiáša, ktorého meno pre nich nebolo známe.
Je zaujímavé porovnať, ako sa Ježiš a Pavol „vynašali“ vo svojich snahách o sprostredkovanie pravdy, so skutočnosťou, že nikdy nepoľavili, pokiaľ ide o obsah evanjelia.
Otázka: Prečo by v Lk 14,1 farizej v vedúcej pozícii dovolil Ježišovi učiť vo svojom dome?
Odpoveď: Nie všetci farizeji a vládcovia boli proti Ježišovi – stačí sa spýtať Jozefa z Arimatie a Nikodéma. V skutočnosti Skutky apoštolov 15:5 ukazujú, že po zmŕtvychvstaní verilo dosť farizejov na to, aby mali v cirkvi vlastnú skupinu. Ján 12:42 tiež hovorí, že mnohí farizeji verili Ježišovmu učeniu, ale tajne, lebo nechceli byť vylúčení zo synagógy.
Na druhej strane, komentár „Believer’s Bible Commentary“ (str. 1425) sa domnieva, že to nebolo z úprimnej priateľskosti, ale zo snahy nachytať Ježiša. Veď Lukáš 14,1 a nasl. hovorí, že Ježiša pozorne sledovali. Prečo by farizej pozval Ježiša aj muža, ktorý potreboval uzdravenie, ak by ten muž neprišiel nepozvaný?
Toto je však už štvrtýkrát, čo farizeji otvorili otázku soboty (Lukáš 6:1–5; Lukáš 6:11; Lukáš 13:10–17), takže Ježišovo učenie o sobote bolo pre nich veľkým kameňom úrazu. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 976, v The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 242, a v New International Bible Commentary, s. 1211.
Otázka: Čo je to vodnatie v Lk 14,2?
Odpoveď: Ide o zdravotný stav, pri ktorom dochádza k nahromadeniu tekutiny v tele. Príčiny sú rôzne, napríklad nesprávna činnosť ľavej komory srdca, problémy s pečeňou alebo lymfatickými uzlinami, lupus alebo toxické látky, ako je olej z argemone. Argemone je burina, ktorá často rastie na horčičných poliach a môže sa zberať spolu s horčičnými semenami. Ďalšie informácie nájdete v Believer's Bible Commentary na str. 1425 a v Evangelical Commentary on the Bible na str. 825.
Otázka: Prečo sa Ježiš v Lk 14,3–6 pýtal na nich?
Odpoveď: Snažili sa ho nachytať tým, že tam priviedli človeka trpiaceho vodnatosťou. Tú mohla spôsobiť porucha pečene, obličiek alebo rakovina. Ježiš prevzal iniciatívu a požiadal ich, aby sa vyjadrili, či je v sobotu dovolené konať dobro, alebo nie. Ak by odpovedali áno, znamenalo by to, že dobré skutky, ktoré nie sú v Tóre zakázané, by boli povolené. Ak by odpovedali nie, ukázalo by to, kde skutočne ležia ich srdcia: sú upriamené na ich pravidlá namiesto toho, aby konali dobro pre Boha. Viac informácií nájdete v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 242.
Otázka: Aký bol zmysel Ježišovho učenia o zaujatí najnižšieho miesta v Lk 14,7–11?
Odpoveď: V prvom rade na miestach na sedenie nezáleží, rovnako ako nezáleží ani na ľudskej cti. Skôr by sme mali byť pokorní a starať sa o to, aby sme sa páčili Bohu. To, že nás Boh ctí, je oveľa významnejšie, než akákoľvek ľudská česť.
Toto je dobrý úryvok, ktorý môžete použiť pri rozhovore s deťmi, keď sa hádajú o to, kto by mal sedieť na prednom sedadle v aute.
Otázka: Prečo v Lk 14,7–11 Ježiš dal farizejom poučenie o tom, aby si sadli na najnižšie miesto, hneď potom, čo sa ich pokúsil napraviť v súvislosti s uzdravovaním v sobotu?
Odpoveď: Môžeme uvažovať o niekoľkých dôvodoch.
1. Spoločným menovateľom učenia farizejov bola túžba byť ctení a získať česť. Naozaj si vymysleli všetky tieto pravidlá týkajúce sa soboty kvôli svojej láske k Bohu? Nie, chceli náboženskú česť. Ježiš naznačuje, že človek by nemal hľadať náboženskú česť; skôr by mal nechať, aby ho poctil Boh.
2. Ak farizeji nedokázali vyvrátiť, že Ježiš konal uzdravenia Božou mocou v sobotu, mali by byť pokorní a prestať sa Ježišovi protiviť.
Otázka: Čo chcel Ježiš povedať v Lk 14,12–15 o pozývaní chudobných, zmrzačených, chromých a slepých?
Odpoveď: Ich spoločnosť nepovažovala týchto ľudí za ideálnych hostí na hostinu. Neboli ideálni na prácu a zvyčajne nemali možnosť oplatiť láskavosť. Môžeme z toho vyvodiť tri ponaučenia:
1. Jedným z nich je, že Boh si často vyberá a používa tých, ktorých by sme považovali za menej než ideálnych.
2. Títo ľudia si často uvedomujú, že nie sú ideálni, a o to skôr sa spoliehajú na Boha a vzdávajú mu slávu.
3. Pravda však je, že nikto z nás nie je ideálny. Ak by sme Božie meradlo spravodlivosti porovnali s fyzickým zdravím, všetci by sme boli zmrzačení a slepí a bez bohatstva či akejkoľvek nádeje, ak by sme nemali Boha.
Viac informácií nájdete v knihe „Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia“ na stranách 117–118.
Otázka: Aký bol zmysel Ježišovho podobenstva o hostine v Lk 14,16–24, ktoré sa odohrávalo práve počas hostiny?
Odpoveď: Keď jeden z hostí vyslovil požehnanie nad všetkými prítomnými, ktorí budú jesť v kráľovstve, predpokladal, že všetci prítomní budú v kráľovstve jesť. Ježiš poukázal na to, že nie všetci prítomní budú v kráľovstve prítomní a budú tam jesť. Boli Ježišove slová láskavé? Ak sa nad tým zamyslíte, bolo by veľmi neláskavé, keby Ježiš mlčky súhlasil s tým, že všetci prítomní sú v poriadku a budú jesť v kráľovstve, keď to tak v skutočnosti nebolo. Takže áno, niekedy sú slová, ktoré znejú prísne, tou najláskavejšou vecou, akú môžete povedať.
Keďže Ježišovi poslucháči dobre chápali hostiny, ktoré usporadúvali ľudia, Ježiš im rozprával podobenstvo o Bohu a Jeho hostine. Bolo by úžasné jesť na Božej hostine; smutnou pravdou však je, že väčšina pozvanie odmietne. Rovnako ako pán hostiny môže pozvať ľudí a oni môžu pozvanie buď odmietnuť, alebo prijať, aj Boh úprimne pozýva všetkých, aby sa podieľali na Jeho milosti, a oni môžu buď prijať, alebo odmietnuť. Píše sa, že všetci odmietli druhé pozvanie. V tej dobe sa pozvánky rozosielali pomerne skoro a neskôr nasledovala druhá pozvánka, pripomienka. Mali rôzne výhovorky, niektoré dosť chabé, ale faktom je, že hostiteľ pozval ľudí, ktorí prísť nechceli. Ak by ho manželstvo nútilo odmietnuť účasť, prečo sa to nespomenulo už pri prvej pozvánke? Zdá sa neuveriteľné, že by niekto odmietol pozvánku na úžasnú pozemskú hostinu, ale stáva sa to.
Podobne sa pravdepodobne aj anjelom zdá neuveriteľné, že by niekto odmietol Božiu mimoriadne veľkorysú ponuku určenú každému človeku, ale aj to sa stáva.
Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 242; The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 978; The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 574–575; New International Bible Commentary, s. 1212; a Believer's Bible Commentary, s. 1426.
Otázka: Prečo je podobenstvo v Lk 14,16–24 podobné, ale nie identické s podobenstvom v Mt 22,1–10?
Odpoveď: Nezabúdajte, že Ježiš učil takmer tri roky, čo je oveľa dlhšie, ako by človeku trvalo prečítať evanjeliá. Ježiš pravdepodobne kázal sériu kázní v jednom meste, potom sa presunul do ďalšieho mesta a kázal podobnú sériu kázní. Tieto kázne sú podobné, ale nie úplne rovnaké; možno mal Ježiš trochu iné publikum a kázne trochu prispôsobil. Viac informácií nájdete v knihe The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 979.
Q: Keďže v Lk 14,23 pán núti ľudí, aby vošli, dokazuje to, že ľudia nemajú slobodnú vôľu prísť ku Kristovi?
Odpoveď: To to nedokazuje o nič viac, ako dokazuje, že tí, ktorí neboli pozvaní, nemali povinnosť nasledovať Boha.
Je zrejmé, že nikto v tomto podobenstve by si nemyslel, že pán posiela armádu, spútava ľudí reťazami a berie ich ako otrokov na svoju hostinu. V tomto podobenstve skôr „nútiť“ znamená silné presviedčanie.
Ak by sa niekto pokúsil použiť tento úryvok na dokázanie, že ľudia nemajú slobodnú vôľu, jeho pokus by sa obrátil proti nemu. Pôvodní hostia boli pozvaní, no neprišli. Pôvodné pozvanie bolo teda „stratenou vecou“. Navyše, ak by niekto na svete mal akúkoľvek túžbu prísť, ale nebol pozvaný, bolo by nesprávne mať takú túžbu? Existujú nekresťania, ktorí by radi išli do neba – aspoň podľa svojich vlastných podmienok, hoci nie podľa Božích podmienok.
Všimnite si, že pravidlo Granvillea Sharpa má výnimky: Lukáš 14:23 a Efezským 2:20. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 2064. Dodržiavanie pravidla Granvillea Sharpa v súvislosti s Títom 2:13 podporuje posttribulacionizmus.
Otázka: Prečo v Lukášovi 14:24 nedostal žiadny z odmietnutých hostí druhú šancu?
Odpoveď: Boh často dáva ľuďom viacero príležitostí, ale existuje určitá hranica. Hoci počet príležitostí nie je podstatou tohto podobenstva, Boh nie je povinný nikomu dávať viacero príležitostí.
Otázka: Čo nás učí Lk 14,25–35 o zvážení nákladov a o Pánovom panstve?
Odpoveď: Človek by mal byť vyzvaný, aby zvážil, čo to stojí, skôr než sa zaviaže nasledovať Krista. Na jednej strane Zachej nemal čas upratať si dom ani svoj život, než k nemu prišiel Ježiš a vyhlásil, že Zachej má spásu. Na druhej strane Lukáš 14,25–35 vyvracia tento mylný názor, že Ježiš by radšej mal polonastavenú vežu ako žiadnu. Ľudia nemajú silu upratať si svoj život sami, a tak prichádzame k Ježišovi ešte predtým, ako je náš život uprataný; musíme však prísť k Ježišovi so záväzkom, že mu dovolíme, aby náš život upratal. Viac informácií nájdete v Evangelickom komentári k Biblii na strane 826.
Otázka: Ako majú Ježišovi učeníci v Lk 14,26 „nenávidieť“ svojho otca, matku, manželku, deti a bratov?
Odpoveď: Kontext tohto úryvku aj ich kultúra, založená na Mojžišovom zákone, by to interpretovali ako „milovať menej“. Ježiš im nehovorí, aby neposlúchali Božie slovo, ktoré v Exoduse 20:12 hovorí, aby milovali svojich rodičov, a neskôr v Efezanom 5:25, aby milovali svoje manželky. Napríklad v Deuteronómiu 21:15, keď sa hovorí o mužovi, ktorý miluje jednu zo svojich manželiek viac ako druhú, je tu použité slovo „nenávidieť“. Podobné vyjadrenie sa používa v Genesis 29:31, kde Jakub miloval Ráchel viac ako Leu. Matúš 10:37 ukazuje, že Ježiš tým chce povedať, že nemáme milovať svojich rodičov viac ako milujeme Boha.
Viac informácií nájdete v publikáciách Ťažké výroky Biblie, s. 475–476, Kompletná kniha biblických odpovedí, s. 56–57, Biblický komentár veriaceho, s. 1427, a Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia, s. 116, 210.
Otázka: Ako súvisí Ježišovo učenie o rodičoch v Lk 14,26 so zákonom?
Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.
1. Všetci Ježišovi poslucháči poznali Mojžišov zákon týkajúci sa rodičov a Ježiš to vedel.
2. Ježiš kládol dôraz na rovnováhu. Milovať Boha je prvé prikázanie a milovať druhých je druhé, nie naopak.
3. Ak je vaša láska alebo vernosť k rodičom, deťom alebo komukoľvek inému väčšia ako vaša láska a vernosť k Bohu, musíte zmeniť svoje priority. Aj dobré veci sa môžu stať modlami.
Otázka: Ako by mali ľudia v Lk 14,28 zvážiť cenu nasledovania Ježiša a cenu toho, že ho nenásledujú?
Odpoveď: Polovičné nasledovanie Ježiša alebo snaha nasledovať Ho chvíľu a potom sa vrátiť späť neprináša vôbec žiadny úžitok. Jeden nekresťan, ktorý prišiel na biblické štúdium, sa ma raz spýtal: „Ak neurobím Ježiša Pánom svojho života, prinesie mi kresťanstvo nejaký úžitok?“ Odpovedal som, že s výnimkou niektorých menších, nepodstatných vecí v podstate nie. Je to buď všetko, alebo nič. Musíte odovzdať svoj život Ježišovi. Keď kážeme evanjelium, musíme kázať aj o zvážení ceny. Ježiš káže proti polovičatým nasledovníkom.
John Calvin povedal: „Vzdal som sa všetkého pre Krista a čo som našiel? V Kristovi som našiel všetko.“ Henry Drummond povedal: „Vstupné do kráľovstva nebeského je nič: ročné predplatné je všetko.“
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1428 a v New International Bible Commentary na str. 1213.
Otázka: Na čo sa vzťahuje tento boj v Lk 14,31–32?
Odpoveď: To by bolo na mysli poslucháčov, keďže existovala možnosť, že Herodes pôjde do vojny proti Aretasovi, svojmu svokrovi. Ježišovo podobenstvo však presahuje tento kontext a hovorí, že vo všeobecnosti nemá zmysel začínať to, čo nemôžete dokončiť. V skutočnosti môže byť začatie niečoho, čo nedokončíte, horšie, ako keby ste to vôbec nezačali. Možno by bolo lepšie vzdať sa vytúženého, potenciálneho víťazstva, ak by ste v skutočnosti aj tak nevyhrali.
Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Greek New Testament, zväzok 1, s. 567, a v diele The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 244.
Otázka: Čo mal Ježiš na mysli v Lk 14,34–35, keď povedal, že soľ, ktorá stratila svoju chuť, je dobrá len na hnojisko?
Odpoveď: Soľ vo všeobecnosti slúži na zabezpečenie životných potrieb, dochutenie a konzervovanie potravín. Soľ, ktorá stratila svoju chuť – či už zriedením nečistotami alebo z iných dôvodov – už nemá veľký úžitok. Soľ, ktorá zostala, ak sa vysype na hnojisko, spomalí rozklad, čo znamená menej intenzívny zápach. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Greek New Testament, zväzok 1, s. 577, a v diele The Tony Evans Bible Commentary, s. 992.
Otázka: Ako môžu niektorí dnešní kresťania „stratiť svoju slanosť“, ako sa píše v Lk 14,34–35?
Odpoveď: Z prírodného hľadiska bola kvalitná soľ drahá. V neskorších dobách sa v africkom meste Timbuktu hovorilo, že libra soli mala hodnotu libry zlata. Slanosť môže stratiť svoju hodnotu viacerými spôsobmi. Môže obsahovať malé množstvá nečistôt s nepríjemnou chuťou. Alebo môže byť zriedená inertným, bezchutným plnivom, takže hoci stále vyzerá rovnako, aj tá dobrá časť je bezcenná, pretože bola zriedená.
Z duchovného hľadiska môže niekto tvrdo pracovať v službe, ale aj len nepatrná nečestnosť, chamtivosť alebo žiadostivosť môžu zničiť jeho svedectvo. Prípadne môže byť človek ochotný slúžiť Bohu, keď má čas, ale kvôli náročnej práci, vysokým časovým nárokom vyplývajúcim z jeho životného štýlu, zábave alebo iným veciam sa správa tak, akoby mal na práci oveľa dôležitejšie veci než slúžiť Bohu.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1427–1428.
Otázka: Čo majú spoločné tri podobenstvá v Lk 15,1–32?
Odpoveď: Všetky tri podobenstvá sa týkajú stratenosti a radosti z nájdenia. Podobenstvo o 99 + 1 stratenej ovci ukazuje, že Boh hľadá stratených, a radosť z nájdenia tej jednej je väčšia ako z tých 99, ktoré už nie je potrebné hľadať. Podobenstvo o 9 + 1 stratenej minci ukazuje, že Boh hľadá veľmi dôkladne a teší sa z nájdenia strateného. Príbeh o márnotratnom synovi ukazuje, že Boh odpúšťa a prijíma späť tých, ktorí sa stratili a zblúdili. Samozrejme, keď hľadáme Božie srdce, chceme, aby naša láska a postoj voči druhým odrážali aj Božiu lásku a postoj.
V celej 15. kapitole Lukáša chce Boh, aby sme mali srdce pre stratených, tak ako On. V 16. kapitole Lukáša chce Boh, aby sme mali myseľ pre stratených.
Otázka: Čo je hlavnou myšlienkou v Lk 15,1–32: stratenosť, pokánie alebo radosť?
Odpoveď: Je hlavným posolstvom podobenstiev pokánie alebo radosť? V podobenstvách o stratenej ovci ani o stratenej minci sa nespomína, že by sa tieto postavy kajali, takže hlavným posolstvom týchto podobenstiev je radosť, nie pokánie. Farizeji napriek všetkému svojmu štúdiu nepochopili Božie srdce. Keď teda farizeji vo svojej sebaspravodlivosti kritizovali Ježiša za to, že sa stýka s hriešnikmi, Ježiš im v podstate odpovedal tým, že im rozprával tri podobenstvá o radosti.
Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary na str. 1213 a v The Tony Evans Bible Commentary na str. 994.
Otázka: Ako sa podľa Lk 15,1 môžeme stať „prístupnými“ pre hrubých hriešnikov tak, aby vedeli, že ich milujeme, hoci neschvaľujeme to, čo robia?
Odpoveď: Ukážte im, že ich rešpektujete, milujete, záleží vám na nich a ste ochotní venovať im čas, aby ste im pomohli. Hoci je dobré tráviť s nimi čas, nestrávte ho s nimi pri činnostiach, ktoré sú v rozpore s morálkou.
Je však niekoľko vecí, ktoré si musíme uvedomiť o sebe samých.
1) Niekedy máme sklon zdržiavať sa s tými 99 „spravodlivými ovcami“ namiesto toho, aby sme mali srdce hľadať stratenú ovcu.
2) Tvoj charakter môže byť kritizovaný za to, že sa zdržiavaš v spoločnosti hriešnikov.
3) Niekedy je pre vás najlepšie, ak sa s nimi nestretávate. Raz ateista súkromne navrhol kresťanskej dievčine sex. Dievča ho odmietlo, ale aj tak k nemu zostala priateľská. Záleží na situácii, či sa mu mala vyhýbať, alebo nie. Ak si myslel, že jej priateľskosť je pre neho stále pozvánkou, mala by sa mu vyhýbať.
4) Niekedy nás neveriaci môžu stiahnuť dole alebo nás zvádzať k bezbožným veciam. Hoci Biblia hovorí, aby sme odolávali zlu, nikdy nehovorí, aby sme odolávali pokušeniu; skôr máme pred pokušením utekať.
Viac informácií nájdete v Believer's Bible Commentary na str. 1428, v New International Bible Commentary na str. 1213, 1214 a v The Tony Evans Bible Commentary na str. 992.
Otázka: Kedy by veriaci mali dnes podľa Lk 15,2 jesť alebo nejesť s hriešnikmi?
Odpoveď: Starý zákon nehovorí, že by nemohli jesť s neveriacimi, ale Židia v Ježišovej dobe dodržiavali svoju vlastnú tradíciu, podľa ktorej s neveriacimi nejedli, ako ukazujú Skutky apoštolov 10:28 a List Galaťanom 2:12–14. List Galaťanom 2:12–14 však ukazuje, že máme jesť so všetkými ľuďmi, a jediné výnimky sú nasledujúce.
1. 2. Tesalonickým 3:10 sa uvádza, že ak sa niekto odmieta pracovať, nemal by jesť.
2. 2. Tesalonickým 3:14 hovorí, že nemáme mať nič spoločné s tými, ktorí sa síce vydávajú za veriacich, ale rozhodli sa neposlúchať to, čo napísal Pavol.
3. 2. Jánov list 7–11 hovorí, že toho, kto je podvodník, nemáme prijímať do našich domovov.
4. 1. Korinťanom 5:9–13 hovorí, že hoci sa môžeme stýkať s nemorálnymi, chamtivými, zlodejmi alebo modloslužobníkmi, nemali by sme jesť s nikým z nich, ak sa hlásia k kresťanstvu.
Otázka: Ako mohla žena v Lk 15,8–10 stratiť a nájsť takú mincu?
Odpoveď: Toto podobenstvo naznačuje, že desať strieborných mincí bolo všetko, čo mala. Strieborná minca tu pravdepodobne znamenala drachmu, čo zodpovedalo jednému denáru, čo bola denná mzda robotníka. Mince mohli byť súčasťou venca a žena mohla nosiť striebro ako ozdobu na hlave. Dnes je to do istej miery podobné v Indii, kde ženy môžu nosiť zlato, ktoré dostali ako veno.
Ak si žena myslela, že mincu stratila v dome, vynaložila by veľké úsilie na zametanie podlahy a minca by mohla o niečo cinknúť.
V diele „The Expositor’s Greek New Testament“, zväzok 1, s. 578, sa poukazuje na to, že žena neadresuje susedom formálne pozvanie na oslavu; skôr má istú nádej, že sa k nej pripoja.
Viac informácií nájdete v dielach The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 982, New International Bible Commentary, s. 1213, 1214, The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 244, a The Tony Evans Bible Commentary, s. 992–993.
Otázka: Prečo sa v Lk 15,12–13 niektoré deti, dokonca aj deti veriacich, stávajú márnotratnými?
Odpoveď: Môže to byť kombinácia najmenej ôsmich faktorov.
1) Pocit obmedzenia, nutnosť žiť podľa noriem, ktoré by si v tejto fáze svojho života možno nevybrali.
2) Lákavosť bujarého života.
3) Pocit, že „tráva je zelenšia na druhej strane plotu“.
4) Tlak rovesníkov alebo prenasledovanie: či už sociálne, alebo ešte horšie.
5) Duševné ochorenie
6) Sklamanie, ktoré zmarilo ich nádeje alebo očakávania.
7) Strach, že o niečo príde, a že musí konať, aby si hneď teraz v plnej miere splnil všetko, čo by v živote chcel; nemohol čakať, kým jeho otec zomrie.
8) Nezohľadnenie možných vysokých nákladov svojich hriešnych činov.
Viac informácií nájdete v Bibliickom komentári Tonyho Evansa na strane 993.
Otázka: Koho predstavujú dvaja synovia a otec v Lukášovi 15:17–18?
Odpoveď: Otec predstavuje Božie srdce. Otec privítal márnotratného syna, ale zároveň úprimne prosil staršieho syna.
Starší syn predstavuje farizejov podľa „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“, s. 245. Pre ľudí, ktorí kritizovali Ježiša za to, že jedol s hriešnikmi, by toto podobenstvo bolo bolestivé. Dá sa to však zovšeobecniť na akýchkoľvek náboženských ľudí, ktorí uprednostňujú svoje skutky a náboženstvo pred láskou k druhým.
Existuje niekoľko pohľadov na mladšieho syna. Komentár „Believer’s Bible Commentary: New Testament“ (s. 244) uvádza, že mladší syn v skutočnosti symbolizuje odpadlíkov od viery, pretože bol synom ešte predtým, ako požiadal o dedičstvo. Na druhej strane, spása tu nie je témou, ide len o otcovu lásku. Častejšie sa však predpokladá, že mladší syn predstavoval akúkoľvek stratenú dušu. Hoci mohol byť náboženský, bol stratený.
Otázka: V Lk 15,17–18, či sa márnotratný syn kajal, alebo bol len hladný?
Odpoveď: Lukáš 15,14 hovorí, že nastal hladomor. Počas hladomoru ho ľudia v cudzej krajine nechceli a nevážili si ho; zo súcitu mu síce dávali krmivo pre ošípané, ale možno mu dávali také chudobné jedlo práve preto, aby ho povzbudili k odchodu. Pre Žida by bolo ponižujúce, keby musel pracovať ako kŕmič ošípaných. Nebolo tam ani jedlo, ani láska, ani nádej na akúkoľvek zmenu. Hebrejský idióm „prišiel k rozumu“ naznačuje pokánie. Mohlo to byť oboje. Určite to bol hlad, ale hlad môže viesť aj k pokániu.
Viac informácií nájdete v dielach The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 984; The Expositor’s Greek New Testament, zväzok 1, s. 580–581; Evangelical Commentary on the Bible, s. 827; a The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 245.
Otázka: Prečo v Lk 15, 20–24 otec prijal späť márnotratného syna a mal tak urobiť?
Odpoveď: Otec uvidel syna ešte skôr, ako sa k nemu priblížil; z toho môžeme usúdiť, že ho často vyhľadával. Otec prijal márnotratného syna späť jednoducho zo súcitu, pretože ho miloval. Akékoľvek dobré skutky, ktoré syn vykonal, boli stratené. Syn ublížil otcovi a prejavil mu neúctu, ale otec svojmu synovi, ktorý sa vrátil, ochotne odpustil. Hostina mohla byť spôsobom, ako ukázať sluhom, susedom a ostatným, kto ten syn bol a že sa vrátil do otcovej náruče.
Istý západný kresťan raz čítal toto podobenstvo rôznym ľuďom na Blízkom východe, ktorí neboli kresťania a nepoznali toto podobenstvo, a spýtal sa ich, čo by sa stalo, keby syn požiadal o dedičstvo. Dostal odpovede typu: „To by sa nikdy nestalo“ a „Zbil by som svojho syna, keby to povedal.“ Ďalšia odpoveď bola od muža, ktorý povedal, že počul o takom prípade, a do roka otec zomrel so zlomeným srdcom.
Otec nemal žiadnu povinnosť prijať syna späť, takže nič nehovorí, že by to „mal“ urobiť. Otec však mal právo byť veľkorysý a milostivo prijal svojho syna späť.
Viac informácií nájdete v knihe The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 582.
Otázka: Mal starší brat v Lk 15,25.29–30 oprávnený argument?
Odpoveď: Záleží na tom, či človek považuje peniaze a majetok za dôležitejšie ako ľudí. Starší brat si myslel, že otec by ho mal milovať kvôli jeho práci. Starší brat získal späť brata, ktorého zrejme necenil toľko ako ešte jedno vykrmované teľa. Jeho obavy o spravodlivosť, dokonca až po jedno vykrmované teľa, prezradili nedostatok lásky. Všimnite si, že starší brat nepovedal „môj brat“, ale skôr „tento tvoj syn“.
Hovorí sa, že niektorí ľudia využívajú veci a milujú ľudí, zatiaľ čo iní milujú veci a využívajú ľudí. Keď skutočný kresťan začne milovať veci viac ako ľudí, jeho pohľad na svet je ďaleko od toho, čo si Boh želá. Medzi veci môžu patriť materiálny majetok, vedomosti, rituály a dokonca aj náboženstvo. Jediná vec, ktorú máme milovať viac ako ľudí, je Boh.
Viac informácií nájdete v publikáciách Hard Sayings of the Bible, s. 476–477, The Tony Evans Bible Commentary, s. 995, a The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 245.
Otázka: Čo chce Ježiš v Lk 15,28 povedať o reakcii staršieho brata?
Odpoveď: Majiteľ 99 oviec bol zámožný, zatiaľ čo žena s iba desiatimi mincami bola pomerne chudobná. Okrem toho sú však všetky tri podobenstvá pomerne podobné – až kým sa nedostaneme k Lukášovi 15:28. Tých 99 oviec a tých 9 mincí, ktoré sa nikdy nestratili, sa nesťažujú ani sa nehnevajú. Otec prijal márnotratného syna späť nie kvôli spravodlivosti, ale kvôli milosrdenstvu a láske. Otec používa doslovne výraz „moje dieťa“ (teknon), čo znie nežnejšie než „môj syn“. Aj dnes sa niektorí ľudia viac zaujímajú o spravodlivosť a trest ako o milosrdenstvo a lásku. Miesto je tu pre oboje, ale podľa Jakuba 2:13 milosrdenstvo víťazí nad súdom.
Zmenil nakoniec starší brat názor a oslavoval, alebo nie? Ježiš to nepovedal, a to zámerne. Ježiš sa v podstate pýtal farizejov, kde majú srdce. Zmeníte názor a budete zdieľať Božie srdce, alebo nie?
Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 984–985, v diele Evangelical Commentary on the Bible, s. 827, a v diele The Tony Evans Bible Commentary, s. 993.
Otázka: Je v Lk 16,1 bohatý muž / pán Ježiš, Boh Otec alebo niekto iný?
Odpoveď: Nič nenasvedčuje tomu, že by pán bol Ježiš alebo Otec. Ide jednoducho o bohatého muža a Ježiš využíva prirodzenú situáciu, aby z nej vyvodil niektoré životné ponaučenia. Viac informácií nájdete v „Evangelical Commentary on the Bible“ na s. 827.
Otázka: Ako presne bol správca v Lk 16,6–9 nečestný?
Odpoveď: Správca (alebo finančný manažér domácnosti) bol pred týmto podobenstvom pristihnutý pri „mrhaní“ majetkom svojho pána, takže bol nečestný alebo nedbanlivý ešte predtým, ako sa podobenstvo začalo. Možno sľúbil, že sa bude snažiť čo najlepšie spravovať pánove peniaze, ale v skutočnosti nemal na srdci pánove najlepšie záujmy. Správcova nečestnosť teda existovala ešte pred znížením účtov, hoci pán nemal o tomto znížení vopred žiadne vedomie.
Presný termín bol použitý v Kumránskych zvitkoch, kde znamenal „svetský“ alebo opisoval charakter tej doby, podľa The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 987.
Otázka: Prečo bol v Lk 16,6–8 pochválený nečestný správca?
Odpoveď: Na pochopenie odpovede je potrebné poznať určité kultúrne pozadie. Hoci Izraelitom bolo prikázané, aby si navzájom neúčtovali úroky z pôžičiek (Levitikus 25:35, Exodus 22:25), v skutočnosti to v tej dobe bežne robili. Navyše, účtovanie úrokov cudzincom bolo povolené (Deuteronómium 23:20).
Správca vrátil 50 z 100 džbánov olivového oleja a 20 z 100 nádob pšenice. Wycliffe Bible Dictionary na str. 1761 uvádza, že bežná úroková sadzba na obilie sa pohybovala od 25 % do 33 1/3 %. 80 nádob pšenice plus 25 % úroku by bolo 100 nádob. Počul som výklad, že úrok z olivového oleja bol 100 %, ale nepodarilo sa mi to potvrdiť, hoci aj New Geneva Study Bible na str. 1636 uvádza túto teóriu. V „Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 8, s. 988 sa uvádza, že 100 nádob pšenice bolo veľké množstvo: úroda z približne 100 akrov podľa knihy „Jeremias Parables of Jesus“ na s. 181. Podobne aj „Evangelical Commentary on the Bible“ na s. 828 uvádza, že sluha znižoval úroky, ktoré boli účtované, hoci starozákonný zákon stanovoval, že úroky sa nemali vôbec účtovať.
Tým, že poskytoval tieto „zľavy“, správca možno nepodvádzal svojho pána, ale skôr odpúšťal úroky, ktoré by svojmu izraelskému spoluobčanovi aj tak nemal účtovať. Dôležitým bodom je, že správca sa NESNAŽIL získať späť svoju prácu ; už vedel, že to nedokáže. Správca sa snažil získať si priazeň veriteľov, aby zvážili, či mu dajú prácu.
Pán buď o týchto zľavách vedel, alebo nevedel. Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ (str. 1430–1431) naznačuje, že pán o tom vedel, a (možno neochotne) pochválil správcu za jeho predvídavosť. Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 246) a „The Expositor's Bible Commentary“ (zväzok 8, s. 987) tiež uvádzajú, že bohatý muž o tom vedel a napriek tomu pochválil správcu za jeho bystrosť.
Niekedy, keď je firma alebo investor na pokraji bankrotu, banka svojvoľne mierne zníži výšku úveru. Je lepšie dostať o niečo menej peňazí a vyhnúť sa exekúcii, ako nedostávať žiadne peniaze a získať len záruku.
Otázka: Ako majú veriaci podľa Lk 16,9 získavať priateľov pomocou peňazí?
Odpoveď: Nečestný správca sa v tom čase javil ako štedrý, nie však z nezištného altruizmu, ale z chladného pragmatizmu. Keď si veriaci uvedomia dočasnú hodnotu pozemských bohatstiev, mali by byť o to ochotnejší vzdať sa bohatstva v záujme evanjelia. Ako napísal vo svojom denníku slávny kresťanský misionár a mučeník Jim Elliot: „Nie je blázon ten, kto dáva to, čo si nemôže ponechať, aby získal to, čo nemôže stratiť.“
Kniha Ťažké výroky Biblie, s. 477–478, dodáva: „‚Vidíte,‘ povedal Ježiš, ‚svetskí ľudia, ktorí nemajú myšlienky siahajúce za tento súčasný život, sa niekedy správajú rozumnejšie a predvídavejšie ako ľudia zameraní na druhý svet, ‚deti svetla‘. Používajú materiálne bohatstvo na prípravu na svoju pozemskú budúcnosť; prečo by ho deti svetla nemohli použiť na prípravu na svoju večnú budúcnosť?…“
Otázka: Ak v Lk 16,9 zistíte, že ste sa v Božích očiach už dopustili nespravodlivosti alebo nevernosti, čo by ste v tom momente mali urobiť, aby ste sa Bohu zapáčili?
Odpoveď: Uvedomenie si svojho hriechu a prosba Boha o odpustenie je skvelý začiatok, ale je tu ešte niečo viac. Možno by ste sa mali ospravedlniť aj ľuďom, ktorým ste ublížili. Okrem toho, ak je to možné, vynahráďte im to, čo ste im vzali – buď priamo vy, alebo nepriamo v dôsledku vašich činov.
Otázka: Predstavte si, ako by bolo pekné mať v Lk 16,9 zákazníkov, dodávateľov a obchodných partnerov, ktorí by sa k vám vždy správali spravodlivo, aj keď by ste si to neuvedomovali, a vždy by vám hovorili pravdu. Čo môžete urobiť, aby ste boli takým človekom?
Odpoveď: Je v poriadku vyjednávať dohodu a je v poriadku nehovoriť všetkým všetko, čo viete. Nemali by ste však klamať, ani keby to bola takzvaná „neškodná lož“. Je v poriadku tvrdo vyjednávať, aby ste dosiahli výhodnú dohodu, ale ak je osoba, s ktorou vyjednávate, zúfalá, existuje hranica, za ktorou už nejde len o dosiahnutie výhodnej dohody, ale o zneužitie jej zúfalstva. Čo chceš, aby ľudia robili tebe, to rob aj ty im. Si taký človek, pre ktorého by si chcel pracovať, ktorého by si chcel viesť alebo s ktorým by si chcel obchodovať?
Nie je žiadna záruka, že týmito vecami zbohatnete. Ale týmto konaním viac potešíte Boha.
Viac informácií nájdete v Bibliickom komentári Tonyho Evansa na str. 994.
Otázka: Ako si môžeme v Lk 16,9 lepšie uvedomiť, že sme správcami, a nie vlastníkmi toho, čím nás Boh požehnal?
Odpoveď: Najprv si uvedomte, aké dary alebo talenty máte viac ako ostatní, ktoré by ste si zaslúžili. Nemáte žiadne z nich. Potom si uvedomte, aký majetok alebo peniaze máte bez Božej milosti. Možno ste dosiahli nejaké výsledky a niečo ste dosiahli tvrdou prácou, ale kto vám umožnil mať schopnosti a situáciu, v ktorej sa vaša tvrdá práca vyplatila?
Po druhé, zamyslite sa nad tým, ako dlho budete mať pozemské požehnania, ktoré momentálne vlastníte. Niekto povedal, že za pohrebnými vozmi nejazdia žiadne nákladné autá. Všetko to zmizne, bude odovzdané iným, ktorí to možno múdro využijú, alebo aj nie, ako hovorí Kazateľ 2,18–19.
Nakoniec verte slovám z Prísloví 8,10–11, kde sa píše, že múdrosť je lepšia ako zlato či striebro. Venujte všetok svoj voľný čas a energiu hľadaniu Božej múdrosti a Jeho kráľovstva, nie zlata či striebra. Bohatstvo, ktoré máte, nie je cieľom; sú to nástroje, ktoré vám pomáhajú dosiahnuť váš cieľ – slúžiť Bohu a rozširovať Jeho kráľovstvo.
Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na stranách 994–995.
Otázka: Prečo by sa v Lk 16,14 farizeji, ktorí milovali peniaze, posmievali Ježišovi?
Odpoveď: Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 246) to výstižne vysvetľuje tým, že Ježiš bol chudobný človek, ktorého nasledovali iní chudobní ľudia, a snažil sa ich poučiť o peniazoch. Šestina všetkých veršov v evanjeliách sa zaoberá peniazmi. V Lukášovom evanjeliu sa 18 z 40 podobenstiev týka peňazí. Farizeji si mysleli, že je možné slúžiť zároveň peniazom aj Bohu.
Viac informácií nájdete v knihe „Evangelical Commentary on the Bible“ (Evanjelický komentár k Biblii), s. 828.
Otázka: Aké veci, ktoré svet vysoko cení, sú v Božích očiach ohavnosťou, ako sa uvádza v Lk 16,15 a nasl.?
Odpoveď: Svet si cení určitú nečestnosť a konanie založené na prefíkanosti. Vo filmoch zo série „Ocean’s XX“ sú „hrdinami“ gangstri, ktorí kradnú milióny z kasín. Vo filmoch o Minionoch sú „dobrí chlapci“ tí, ktorí okrádajú ostatných. Ľudia sú niekedy obdivovaní, ak urobia niečo finančne nesprávne alebo sporné a prejde im to bez trestu. Žalm 49:18 a nasl. hovorí, že ľudia ťa budú chváliť, ak sa ti darí. Zaujímavé však je, že tí istí ľudia sú odsudzovaní ako darebáci, ak urobia chybu alebo ich chytia. Je to takmer ako keby k nim nehľadeli s obdivom kvôli ich morálnemu charakteru, ale zo závisti. Zdá sa, že Kim Kardashianová sa stala slávnou po natočení sexuálnej scény. Tak koľko epizód televízneho seriálu o Kardashianovcoch ste videli? Ak je to viac ako nula, prečo ste to urobili?
Viac informácií nájdete v Bibličnom komentári Tonyho Evansa na str. 995 a v Bibličnom komentári veriacich na str. 1432.
Otázka: V Lk 16,16 a Mt 11,12, je „nebo“ v týchto veršoch aktívne, t. j. niečo robí, alebo pasívne, t. j. niečo sa deje s ním alebo proti nemu?
Odpoveď: Najprv trochu gramatiky, potom tri pohľady a nakoniec odpoveď.
V publikáciách „Hard Sayings of the Bible“ (s. 479–480) a „Evangelical Commentary on the Bible“ (s. 829) sa uvádza, že grécke sloveso je v tomto prípade nejednoznačné. Môže byť aktívne, napríklad „Kráľovstvo nebeské naliehavo pozýva každého, aby prišiel“, alebo pasívne, napríklad „ľudia sa usilujú vstúpiť do kráľovstva nebeského“, alebo „Kráľovstvo nebeské trpí násilím…“, či „ľudia sa násilím vtláčajú do kráľovstva nebeského“.
1) Aktívny tvar: „Nebeské kráľovstvo naliehavo pozýva všetkých, aby prišli.“ Tento názor zastáva preklad NET Bible a aj v knihe „Evangelický komentár k Biblii“ (str. 829) sa uvádza, že tento výklad je najviac odporúčaný.
2) Pasívny: Každý sa snaží dostať dovnútra. Komentár „Believer’s Bible Commentary“ (str. 1432) uprednostňuje tento názor.
3) Pasívny a násilný: Ľudia používajú svetské násilie, aby sa tam dostali. Tento názor zastáva „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 247) a väčšina prekladov.
Odpoveď: Matúš 11:12 používa slovo „násilie“ dvakrát a naznačuje, že ľudia sú aktívni a násilní. V kontexte farizejov ide o kritiku náboženských ľudí, ktorí sa snažia použiť násilné alebo svetské prostriedky, aby vošli do kráľovstva. Celá 16. kapitola Lukáša sa týka vernosti a chamtivosti a farizeji sú v nej spomenutí konkrétne, pretože všetky tieto veci sa týkajú aj ich.
Otázka: Ako sa v Lk 16,16 a nasl. a Mt 11,12 niektorí snažia násilím vstúpiť do Božieho kráľovstva/neba?
Odpoveď: Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ na strane 1432 poukazuje na to, že kontext okolo Lukáša 16:16 sa týka výlučne farizejov, ich chamtivosti a pokryteckej lakomosti. Platí to bez ohľadu na to, či sa ľudia snažili vstúpiť do Božieho kráľovstva, alebo zničiť kráľovstvo, ktoré hlásal Ján Krstiteľ. Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ na str. 1244 poukazuje na to, že kázanie Jána Krstiteľa vyvolalo búrlivú reakciu.
Je dôležité pochopiť, aké kráľovstvo sa tu myslí. To nutne neznamená, že všetci tí, ktorí sa tam vtláčajú, dosiahnu spásu, ale skôr si vynucujú miesto v Božom viditeľnom prejave Jeho kráľovstva na zemi.
Z toho vyplýva, že musíme zohľadňovať nielen cieľ, ale aj prostriedky. Niektorí chceli ísť do neba, čo je dobrá vec, ale snažili sa k tomu dostať pomocou svetských zbraní.
Viac informácií nájdete v knihe „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), s. 479–480, a v „Evangelical Commentary on the Bible“ (Evanjelický komentár k Biblii), s. 828.
Otázka: Keďže v Lk 16,17 sa píše, že ľahšie je, aby pominulo nebo a zem, než aby sa zrušila aj najmenšia časť zákona, prečo môžu kresťania jesť bravčové mäso, ťavie mäso a mäkkýše a prečo už nekonajú zvieracie obety?
Odpoveď: Ježiš tu nahradil starozákonný zákon.
Jedlo: Ježiš povedal, že človeka nepoškvrňuje to, čo do neho vstupuje, ale to, čo z neho vychádza (Matúš 15:10, 17–20 a Marek 7:14–15).
Marek 7:19 dodáva, že týmto Ježiš vyhlásil všetky potraviny za čisté.
Anjel Boží prikázal Petrovi zabiť a zjesť zvieratá, ktoré boli predtým nečisté, ako sa píše v Skutkoch apoštolov 10:12–16.
Moslimovia by sa mali vedieť stotožniť s týmto bodom, keďže ani Mohamed nedodržal zákon Starého zákona, keď jedol ťavie mäso.
Obetovanie: Izraeliti mali vykonávať obety; pre mnohých sa to však, žiaľ, stalo rituálom, ktorý stratil svoj zmysel. Obeta je pre kresťanov rovnako dôležitá, ba dokonca dôležitejšia ako pre Izraelitov, ako to ukazuje List Židom 7:23–10:26. Aj my potrebujeme obetu, a naša obeta bola vykonaná raz a navždy naším veľkňazom, Ježišom Kristom, ktorý sa obetoval na kríži.
Otázka: Prečo sa v Lk 16,19 bohatý muž často nazýva Dives?
Odpoveď: Keďže v tomto podobenstve je spomenutý Lazar, niektoré tradície nazývajú bohatého muža „Dives“. Dives je však len latinské slovo pre bohatého muža.
Lazar bol gréckou formou hebrejského mena Eleazar, čo znamená „Boh pomohol“. Hádes, v hebrejčine Šeol, je hrob. Toto slovo sa v Novom zákone používa desaťkrát. Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 992.
Q: Aké sú hlavné body tohto podobenstva v Lk 16,19–31?
Odpoveď: Ježiš rozprával podobenstvá o peniazoch a pokračuje ďalším. Mnohí Židia si mysleli, že materiálne bohatstvo je znakom Božej priazne. Bolo by šokujúce počuť, že bohatý Žid skončí v ohni.
Existujú tri hlavné body.
1) Konečnosť smrti a vedomie po nej.
2) Pre zbožných je to lepšie ako pre bezbožných, ktorí sa nestarajú o chudobných.
3) Ľudia majú v Písme dostatočný návod.
Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary na s. 1216 a v Believer's Bible Commentary na s. 1433.
Otázka: Aký je výklad Svedkov Jehovových o Lazarovi a bohatom mužovi v Lukášovi 16:19–31?
Odpoveď: Podľa „Believer’s Bible Commentary“ (str. 1433) toto podobenstvo vyvracia teóriu o spánku duše. Svedkovia Jehovovi však nesúhlasia. Toto mi ústne povedal jeden Svedok Jehovov a niektoré časti som videl aj v písomnej forme. Pripravte sa, lebo je to dosť zvláštne.
Bohatý muž predstavuje triedu farizejov (alebo duchovenstva/kňazov), ktorá sa cíti zahanbená triedou verných služobníkov (ktorí nasledujú Boha). Psy predstavujú falošných učiteľov, omrvinky znamenajú Božie učenie. „Celý život“ v Lukášovi 16:24 znamená, že žili pod systémom zákona. Smrť tu neznamená fyzickú smrť, ale zmenu postavenia. To, že anjelovia odniesli Lazára, zatiaľ čo bohatý muž bol pochovaný, znamená, že zmenili stav, čo sa stalo buď po tom, ako Ježišov duch vstal v duchovnom tele, alebo na Turíce. (V tomto bode si nie som celkom istý.) Mučenie tu nezahŕňa význam fyzického nepohodlia a obmedzenia, ako je to inde. Skôr to znamená duševnú úzkosť spôsobenú tým, že zbožní kazatelia o nich hovoria zlé veci. Keďže [údajne] ľudia, ktorí sú v ohni, netúžia po vode, tento oheň nie je doslovným ohňom. Veľká priepasť jednoducho znamená, že celá skupina nemôže prejsť na druhú stranu, hoci jednotlivci to môžu.
Ako sa píše v knihe When Cultists Ask na strane 149: „Pretože tento úryvok tak zreteľne podporuje myšlienku vedomej existencie po smrti – rovnako ako vedomého utrpenia bezbožných po smrti – Svedkovia Jehovovi vynakladajú veľké úsilie, aby ho preinterpretovali.“
Pozri si aj nasledujúcu otázku.
Otázka: Aká je odpoveď na výklad Svedkov Jehovových v Lk 16:19–31?
Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.
1. Raní kresťania, ktorí hovorili grécky, jednotne verili vo vedomé muky po smrti pre bezbožných. Okrem ranokresťanských spisov stačí prečítať si Matúš 13:40–42, 50, Zjavenie 20:10 a Zjavenie 14:9–11
2. To isté verili aj Židia. Dôkazom toho sú 1. Kniha Henochova 22:1–4, Vznesenie Mojžiša 10:10, 2. Kniha Ezdrášova 7:36, Kniha Judit 16:17 a Žalmy Šalamúnove 3:13. Skutočné citáty nájdete v diskusii k Lukášovi 23:43. Rabíni si predstavovali Šeol/Hádes ako miesto s dvoma oddeleniami, oddelenými múrom širokým ako dlaň alebo prst (pozri Weber, Lehre des Talmud, s. 326 a nasl.), podľa diela The Expositor's Greek Testament, s. 589.
3. Ježiš neurobil nič, aby tieto údajne falošné viery vyvrátil alebo opravil. V skutočnosti ich Ježiš potvrdil tým, že ich použil bez toho, aby ich opravil. Navyše výrazy, ktoré Ježiš použil: „lono Abraháma“ a „raj“, sú v skutočnosti výrazy používané v židovskom Talmude.
4. Buď ich Ježiš klamal tým, že podporil údajne falošnú vieru v vedomú existenciu po smrti, alebo Ježiš používal ako pravdu niečo, čo bolo všeobecne chápané.
Tento bod ilustruje príklad, ktorý som uviedol dvom misionárom Svedkov Jehovových.
Predstavme si, že by som si jedného dňa vzal do ruky výtlačok časopisu Svedkov Jehovových „Awake“ a v ňom by bol príbeh o dvoch chlapcoch. Jeden z nich vyrástol a nasledoval Boha, a po smrti sa mu stali dobré veci. Druhý chlapec vyrástol v odmietaní Boha a po smrti sa reinkarnoval ako hmyz. Potom som sa ich spýtal, či si myslia, že by som niekedy čítal niečo také v časopise „Awake“, a oni odpovedali, že určite nie, pretože reinkarnácia nie je biblická. Súhlasil som, ale potom som sa spýtal: „Nesnažili by ste sa aj tak použiť falošnú doktrínu, ako je reinkarnácia, na dokázanie pravdivého tvrdenia, že by ste mali nasledovať Boha?“ Dôrazne nesúhlasili a povedali, že by to bolo z ich strany zavádzajúce. Súhlasil som, ale povedal som, že ak je vedomie bezbožných po smrti falošnou doktrínou, nehovoria tým, že Ježiš urobil presne to isté?
Otázka: Čo nám hovorí Lk 16,19–31 o chudobných?
Odpoveď: Tento úryvok je silným pokarhaním pre mnohých (hoci nie všetkých) bohatých. Bohatý muž je pred svojou smrťou trikrát nazvaný „bohatým mužom“, ale on ani Lazar už po smrti nie sú nazývaní bohatým ani chudobným. Meno „Lazar“ znamená „pomáhaný Bohom“, napriek tomu bol taký zúbožený, že jeho rany lízali psy. Psie sliny majú silnejšie antiseptické účinky ako naše, takže aj túlavé psy pomohli Lazarovi viac ako ten bohatý muž. Chudobní, väzni a utláčaní môžu byť pre nás neviditeľní, ale pre Boha vôbec nie sú neviditeľní. Podobne niektorí ľudia, ktorých tento svet zbožňuje, môžu byť v Božích očiach nečestní. Nemali by sme obdivovať tých, ktorí vedú život, ktorý by Boh pohŕdal. Keby sme tak mohli vidieť ľudí a veci Božími očami!
Otázka: Čo nám Lk 16,19–31 hovorí o bohatých?
Odpoveď: Výslovne sa tam nehovorí, že bohatstvo je zlé, pretože sa tam spomína Abrahám v raji, a Abrahám bol podľa starovekých aj moderných meradiel mimoriadne bohatý človek. Mnohí bohatí však trpia tým, čo Darrell Bock nazýva „kómou bezcitnosti“, a nedokážu ani vidieť chudobného pred bránou svojho sídla. Chudobný Lazar bol pre bohatého muža takmer neviditeľný. Ak nebudete opatrní, bohatstvo vám môže poškodiť zrak a sluch, čím vás oslepí voči chudobným a ohluší voči volaniu utláčaných. Ale bez ohľadu na vaše bohatstvo, keby ste mohli vidieť a počuť o niečo lepšie, než vidíte a počujete teraz – duchovne povedané –, aký krok by ste mohli urobiť, aby ste pomohli chudobným, väzňom a utláčaným, aby vedeli, že na nich nezabúdame a že sa o nich niekto stará a chce im pomôcť?
Otázka: Ak je Lk 16,20–25 podobenstvom, prečo je to jediné podobenstvo, v ktorom sa spomína meno niektorej postavy?
Odpoveď: Hoci sa ľudia môžu dohadovať, či to úplne zodpovedá podobe alebo nie, meno Lazar slúžilo v tejto podobe dôležitému účelu. Nikomu v tejto podobe nie je uvedené meno okrem Lazara; Lazar sa možno zdal nedôležitý, ale Boh poznal jeho meno. Lazar znamená „pomáhaný Bohom“, no vidíme niekoho, kto v tomto živote nedostal veľa pomoci ani od Boha, ani od bohatého muža, ani od nikoho iného. Ani sa nám nehovorí, že Lazar dostal dôstojný pohreb, no napriek tomu mu bolo poskytnuté oveľa väčšie pomoc tým, že odišiel do raja, kde bol Abrahám. Bohatý muž pozná Lazarovo meno v Lukášovi 16:24, takže si aspoň matne uvedomoval, že Lazar existoval hneď za bránou jeho pohodlného sídla. Ale ľudia, ktorí sa môžu zdať neviditeľní pre bohatých (a bohužiaľ možno aj pre nás), sú Bohu známi a dôležití. Každý je stvorený na Boží obraz a mali by sme rešpektovať všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či sú v tomto svete ctení, alebo nie.
Lazar a jeho grécka podoba Eleazar boli bežné mená a v Písme sa neuvádza žiadny dôvod, prečo má tento žobrák rovnaké meno ako brat Márie a Marty. Mohlo by to však byť predzvesťou. Keď bol Lazar neskôr vzkriesený z mŕtvych, niekto si mohol spomenúť na toto podobenstvo a na prosbu bohatého muža, aby mu poslali Lazara späť z mŕtvych.
Otázka: Aký význam má v Lk 16,25 spôsob, akým sa Abrahám obrátil na bohatého muža?
Odpoveď: Grécke slovo, ktoré sa tu používa, je teknon, teda „dieťa“, nie „môj syn“. Je to jemné, nežné slovo, ale neznamená to, že by Abrahám tvrdil, že bohatý muž je jeho dieťa alebo potomok, aj keby bol Žid.
Otázka: Čo je v Lk 16,26 tou veľkou priepasťou medzi mukami a rajom?
Odpoveď: Je to priepasť, ktorú Boh vytvoril medzi nebom (rajom) a peklom (väzením). Toto je jediné miesto v Novom zákone, kde sa používa toto grécke slovo „chasma“, a musíme si uvedomiť, že mnohí ľudia, s ktorými sa každý deň stretávame, budú po smrti na druhej strane tejto veľkej priepasti. C. S. Lewis vo svojom románe o nebi a pekle s názvom Veľký rozvod špekuluje, že ľudia v pekle by mohli cestovať do neba, ale len málokto by sa pre to rozhodol. Lukáš 16:26 však tejto špekulácii C. S. Lewisa protirečí. Aj Júd 7 a Matúš 25:46 hovoria, že ich trest je večný.
Zaujímavé je, že bohatý muž nikdy nepožiadal o to, aby ho pustili von, prosil len o úľavu. Potom požiadal, alebo skôr prikázal, Abrahámovi, aby poslal Lazára varovať jeho bratov, pričom v podstate povedal: „Nemal som dosť dôkazov; pošli dôkazy mojim bratom.“
Ako vedľajšia poznámka, slovo „raj“ sa v Novom zákone používa len trikrát. Ak by niekto z pekla mohol poslať správu, čo by povedal? Po prvé, bohatý muž chcel zmierniť svoje muky. Po druhé, bohatý muž chcel poslať správu, aby sa jeho bratia vyhli miestu, kde sa nachádzal. Aj táto osoba v pekle chcela, aby niekto zvestoval evanjelium ostatným. Všimnite si tiež, že bohatý muž videl Abraháma a Lazára, ale nie je tam uvedené, že by Lazár videl bohatého muža.
Viac informácií nájdete v knihe „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), str. 480–482.
Otázka: Čo mal Ježiš na mysli v Lk 16,31, keď povedal, že by aj tak neuverili, keby niekto vstal z mŕtvych?
Odpoveď: Bolo to jednak konštatovanie ich súčasného postoja a jednak predpoveď ich reakcie na Ježišovo vzkriesenie. Je zaujímavé, že Abrahám stále oslovoval bohatého muža ako „synu“. Samozrejme, krátko na to to Ježiš dokonca dokázal vzkriesením Lazára, brata Márie a Marty, v Jánovi 11:45–53 a 12:10–11.
Otázka: Bol v Lukášovi 16:31 Abrahám v nebi, ako uvádza skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible na strane 985?
Odpoveď: Nie, Biblia neuvádza, kde sa Abrahám nachádzal. Hoci boli Abrahám a Lazar na príjemnom mieste, mnohí kresťania učia, že ešte neboli v nebi, ale v „prechodnom mieste“, kam, ako povedal Ježiš zlodejovi po svojej pravici, sa ten zlodej ešte toho dňa dostane, a ktoré Ježiš nazval rajom. Raj je časť posmrtného života, kam chodili tí, ktorí nasledovali Boha, až kým Ježiš nevstal z mŕtvych.
Otázka: Dokazujú zázraky v Lk 16,31 Ježišovo poslanie?
Odpoveď: Zázraky boli svedectvom podporujúcim Ježišovo poslanie podľa Listu Židom 2:4, ale zázrak sám osebe nič „nedokazuje“, keďže môžu existovať falošné zázraky. Avšak aj napriek dôkazom o zmŕtvychvstaní a iných zázrakoch, všetkým naplneným proroctvám a svedectvu prvých kresťanov stále nemáme „absolútny dôkaz“, keďže o historickej udalosti nemôžete mať nikdy absolútny dôkaz.
Napriek tomu, hoci Ježiš poskytol presvedčivé dôkazy, poskytnutie presvedčivých dôkazov je jedna vec, ale to, či poslucháč tieto dôkazy prijme, je niečo iné. Dokonca aj v moderných časoch môžete nájsť niekoľko ľudí, ktorí veria, že Zem je plochá, myslia si, že holokaust sa nikdy neudial, alebo že zabíjanie určitých ľudí a pitie ich krvi poskytuje ochranu proti AIDS. Ale skutočnosť, že niekoľko ľudí verí každej z týchto troch nepravd, a to aj napriek presvedčivým dôkazom o opaku, neznamená, že dôkazy proti týmto šialeným veciam nie sú presvedčivé.
Doplňujúcu odpoveď nájdete v knihe When Critics Ask, s. 392–393.
Otázka: Prečo je v Lk 17,1–2 také závažné previnenie, keď niekto iného privádza k hriechu?
Odpoveď: Dôsledky sú vážne, keď sa človek stane nástrojom Satana, ktorý odvracia niekoho od večného života v radosti s Bohom.
Otázka: Kto sú tí „malí“ v Lk 17,2?
Odpoveď: Pozrime sa na tri možnosti.
a) Mohli by to byť deti, ale v tomto učení sa na deti nijak inak neodkazuje, ako je to v iných učeních. Ježiš a Biblia považujú deti za rovnako cenné ako dospelých, ale nepovažujú ich za cenné viac.
b) Mohli by to byť noví veriaci, deti vo viere a tí, ktorých viera sa ešte formuje, či už sú to fyzicky deti alebo starší ľudia.
c) Mohli by to byť „malí“, t. j. chudobní ľudia tohto sveta. Avšak okrem podobnosti s podobenstvom o Lazarovi a bohatcovi nič iné tento výklad nepodporuje.
Odpoveď: Keďže kontext sa týka urazenia alebo spôsobenia zakopnutia niekomu, kto by sa mohol uraziť alebo zakopnúť, odpoveďou by bolo b). Môžu existovať materiálne chudobní ľudia, ktorí sú bohatí vo viere a nepodliehajú riziku zakopnutia.
Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 994, tiež uvádza, že to rozhodne nemôže byť a), a Believer's Bible Commentary, s. 1434, The Tony Evans Bible Commentary, s. 996, a New International Bible Commentary, s. 1216, uvádzajú, že je to b).
Otázka: Prečo je v Lk 17,3–4 pre veriaceho také urážlivé, ak neodpustí druhým?
Odpoveď: Možno tu pomôže analógia. Prečo je tak dôležité, aby naša krv dodávala kyslík a živiny do buniek v našom tele a odvádzala oxid uhličitý a odpadové látky? Rovnako ako sú tieto fyzické veci znakom života, tak aj láska a odpustenie sú znakom nášho duchovného života. Všetko, čo bráni fungovaniu krvi, je vážnym problémom.
Tak ako naše telá potrebujú živiny a kyslík, tak aj my neustále potrebujeme Božiu milosť a lásku. Tak ako sa naše telá musia zbaviť oxidu uhličitého a odpadových látok, tak aj my potrebujeme Božie odpustenie a očistenie. Môžeme ľahko odpúšťať druhým, pretože Boh nám, ktorí sme v Kristovi, odpustil tak veľa. Ak niekto nedokáže odpustiť, buď si dostatočne neuvedomil, ako veľmi mu Boh odpustil, alebo možno nebol spasený.
Otázka: Čo tu Ježiš v Lk 17,5–6 učí o viere?
Odpoveď: Viera nie je niečo, čo vám je dané, a to, čo máte, je všetko, čo kedy budete mať. Nejde teda o to, aby ste získali viac „kúskov“ viery, ale skôr o to, aby ste rozvíjali to, čo ste už mali, keď ste po prvýkrát uverili v Krista. Živá viera je skôr ako semienko – má život a rastie. Aj keby ste mali len malé množstvo živej viery, stále môže vyrásť na veľkú vieru, pokiaľ sa od nej odstránia buriny a škodcovia a ak sa o ňu staráte a zalievate ju. Nepotrebujete teda „veľkú vieru“; potrebujete len úprimnú vieru, pretože tá môže vyrásť do veľkej viery. Ak ste úprimný kresťan, ako pestujete svoju vieru?
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1435 a v The Tony Evans Bible Commentary na str. 996–997.
Otázka: Čo vieme o morušiach v Lk 17,6?
Odpoveď: Hoci existuje 12 druhov moruší, v Izraeli a v Stredozemí sa zvyčajne pestovala moruša čierna, nazývaná aj sykamína. Pestovali sa kvôli ich plodom a na chov priadiek sa na západe začali používať až oveľa neskôr po Ježišovej dobe.
Moruše majú plytké koreňové systémy a silný vietor môže strom prevrátiť a odfúknuť. Metaforicky povedané, možno si predstaviť silný vietor (Ducha Svätého), ktorý unáša morušu k moru – výsledok, ktorý sa zdá nemožný, ale nepochybne sa už stal.
Iná odpoveď: V publikáciách „The New International Bible Commentary“ (str. 1217) a „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (str. 248) sa uvádza, že figovník má veľmi silné korene. Napriek tomu sa v publikácii „https://homeguides.sfgate.com/potting-soil-and-cactus-mix-13768053.html“ uvádza, že morušovníky majú vo všeobecnosti širší a plytší koreňový systém ako mnohé iné druhy stromov, čo im pomáha lepšie prijímať živiny. V sypkej pôde a pri silnom vetre by to však mohlo spôsobiť, že strom sa ľahšie vyvráti.
Otázka: Čo Ježiš v Lk 17,7–10 učí o službe, keď hovorí o sluhovi, ktorý prichádza z poľa a pripravuje jedlo?
Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.
Pýcha z našej poslušnosti je pošetilá. Poslušnosť je len našou povinnosťou. Naša poslušnosť by mala byť prejavom našej vďačnosti voči Bohu.
Chválenie sa: Nemali by sme Bohu hovoriť, akí sme skvelí a poslušní. Ježiš uviedol príklad v modlitbe farizeja v porovnaní s publikánom (výbercom daní) v Lukášovi 18:9–14.
Osobitné zaobchádzanie: Nemali by sme si myslieť, že si zaslúžime osobitné zaobchádzanie kvôli našej poslušnosti. Žiadna miera duchovnosti ani minulá poslušnosť nás neoslobodzuje od toho, aby sme v budúcnosti počúvali Boha a boli mu poslušní. Nemali by sme mať pocit, že máme na niečo nárok, a nemali by sme tento pocit dávať ani iným, ako ukazuje Jakub 2:1-9.
Otázka: Prečo sa v Lk 17,11–19 Ježiš urazil na tých deväť malomocných?
Odpoveď: Všetci boli uzdravení, ale len jeden prejavil vďačnosť tým, že sa vrátil k Ježišovi, aby mu poďakoval. A ten žobrák nebol z Judey a pravdepodobne nemal príležitosť spoznať Starý zákon tak, ako ostatní. Môže to byť urážlivé voči ostatným aj voči Bohu, keď myslíte toľko na seba, že nedokážete prejaviť vďačnosť. Všetkých desať bolo uzdravených z malomocenstva, ale len ten, kto sa vrátil, dostal od Ježiša osobitné požehnanie. To zdôrazňuje, že posolstvo evanjelia je určené rovnako tým, ktorí nemajú židovský pôvod, ako aj tým, ktorí ho majú.
Potom, čo Ježiš uzdravil všetkých desať, poslal ich k kňazom, aby splnili pokyny z Levitiku 14:2–32. Kňaz mal danú osobu preskúmať a ak bola malomocenstvo vyliečené, mal ju vyhlásiť za čistú, a až potom sa mohla opäť začleniť do spoločnosti. Bolo by to zároveň svedectvom pre kňazov. Nevieme, či kňazi hovorili s malomocnými prísne, keď sa dozvedeli, že ich Ježiš uzdravil, a nevieme ani to, či im dali nejaké varovania. Bez ohľadu na akýkoľvek odpor by sa však mali vrátiť, aby Ježišovi prejavili vďačnosť.
Ale skôr než budete príliš prísni na tých deväť malomocných, uvedomte si, že mnohí ľudia sú dnes takí istí. Sú veľmi priateľskí, keď prosia o pomoc, ale akonáhle dostanú všetku pomoc, ktorú potrebujú, neprejavujú žiadnu vďačnosť, pretože vnímajú druhého len ako prostriedok na dosiahnutie cieľa, na ktorý sa cítili mať nárok. Ako veriaci sa musíme uistiť, že sa voči druhým nesprávame nevďačne. Ježiš sa urazil, keď tých deväť malomocných neprejavilo žiadnu vďačnosť, ale brali Ho len ako samozrejmosť. Cíti sa Boh urazený, keď Mu neprejavujeme vďačnosť a berieme Ho ako samozrejmosť ? Dúfam, že si každý deň „počítaš svoje požehnania“ a v modlitbe neustále ďakuješ Bohu.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1436 a v Evangelical Commentary on the Bible na str. 829.
Otázka: Prečo Ježiš v Lk 17,19 často hovoril ľuďom: „Tvoja viera ťa uzdravila“?
Odpoveď: Po prvé, Ježiš chcel pochváliť ich vieru a my by sme mali robiť to isté. Dnes nestačí, aby kresťania len tolerovali a akceptovali veriacich v iných bohabojných službách. Mali by sme sa za nich modliť, chváliť Boha za nich a verejne ich chváliť za ich vieru a prácu pre Pána.
Otázka: Boli títo farizeji v Lk 17,20 úprimní, keď sa Ježiša pýtali, kedy príde kráľovstvo, alebo sa z neho vysmievali, alebo sa ho len snažili nachytať?
Odpoveď: Na základe kontextu nemôžeme povedať, o čo išlo, ani či to bola čiastočne úprimnosť a čiastočne skepticizmus. Niekto, kto túto otázku vtedy počul, by to možno tiež nevedel posúdiť. Ale na tom nezáleží. Keď sa nám položí otázka, ktorá môže byť úprimná, nemusíme strácať čas snahou posudzovať niečí úmysly; stačí na ňu odpovedať.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1436.
Otázka: Keďže v Lk 17,21 sa píše, že Božie kráľovstvo je vo veriacich, znamená to, že ľudské kráľovstvá sú nereálne, ako to učí sekta Kresťanská veda?
Odpoveď: Nie. Človek by musel veriť v nereálnu definíciu reality, aby to mohol tvrdiť. Samozrejme, všetko na zemi, nielen kráľovstvá, nie je také skutočné ako nebo. Avšak pozemské kráľovstvá, ktoré „skutočne“ mučili a umučenili kresťanov, a pozemské kráľovstvá a filozofie, ktoré „skutočne“ vedú ľudí k zlu, sa nemajú zľahčovať ako číra fantázia.
Inú, ale dopĺňajúcu odpoveď nájdete v knihe When Cultists Ask na strane 150.
Otázka: Keďže v Lk 17,21 sa píše, že Božie kráľovstvo je vo veriacich, znamená to, že ľudia sú božskí, ako to učí kult kresťanskej vedy?
Odpoveď: Nie. Môžeme si byť istí, že apoštol Pavol poznal odpoveď na túto otázku. V Skutkoch 14,11–18 Pavol a Barnabáš neboli ochotní dovoliť, aby ich lykaonský dav uctieval. To, že máte Božie kráľovstvo vo svojom vnútri, svedčí o tom, že ste Božie dieťa, ale nerobí vás to božskými ani Bohom. Je zaujímavé, že v odpovedi farizejom Ježiš povedal, aby hľadali to, čo už je tu, zatiaľ čo hneď nato, keď hovoril k učeníkom, povedal, aby sledovali budúcnosť. Viac informácií nájdete v knihe „When Cultists Ask“ na s. 150–151 a v „Believer's Bible Commentary“ na s. 1436.
Otázka: Čo hovorí Ježiš v Lk 17,31–33 o spomienke na Lotovu ženu?
Odpoveď: Môžeme si z toho vziať aspoň dve ponaučenia.
Lotova žena bola náhle zahubená práve vtedy, keď sa cítila v bezpečí po tom, čo ju anjeli zachránili. Boh jej zachránil život, no napriek tomu zahynula kvôli svojej vlastnej neposlušnosti. Problémom bolo, ako sa píše v „Believer’s Bible Commentary“ na s. 1437: „Ona bola vonku zo Sodomy, ale Sodoma nebola vonku z nej.“
Vo všeobecnosti sa kresťania môžu zamýšľať nad tým, koľko rokov uplynie, kým budú môcť poľaviť v ostražitosti voči pokušeniam a hriechu, vrátane materializmu, žiadostivosti, pýchy a sklamania. Kedy budú duchovne natoľko zrelí, že budú môcť zabudnúť na to, že musia odolať týmto zlom? Odpoveďou je, že na tejto strane neba nemôžete nikdy poľaviť v ostražitosti. Biblia nás znova a znova varuje, že musíme vytrvalo pokračovať. Niektoré spôsoby sú:
Dôkladne sledovať náš život a učenie. 2. Timoteovi 1:14; Kolosanom 1:23; Príslovia 22:5
Nesledovať múdrosť tohto sveta. Kolosanom 2:8-9; Jakub 3:15; 1. Korinťanom 1:17-27; 2:6,8,14; 2. Korinťanom 1:12
Všeobecná vytrvalosť. Hebrejom 10:23,36; 12:1,12-13; 1. Jánova 2:24; 1. Korinťanom 13:7; Rímskym 5:3-4; Jakub 1:3-4,12; 5:11; 2. Petrov 1:8-10
Veriaci musia vytrvať v utrpení. Rímskym 8:17-18; 2 Korinťanom 1:8-9; 4:8-12; 6; 2 Timoteovi 2:3; 4:5
Otázka: Čo sa v Lk 17:34–36 hovorí o dni a noci na zemi?
Odpoveď: Ukazuje to na skutočnosť, že pre niektorých ľudí môže byť v verši 34 noc, zatiaľ čo pre iných v 17:35-36 môže byť zároveň deň. Viac informácií nájdete v Believer's Bible Commentary na strane 1437.
Otázka: Čo mal Ježiš na mysli v Lk 17,37, keď povedal: „Kde je mŕtve telo, tam sa zhromaždia supy“?
Odpoveď: Bez ohľadu na to, či ide o orla z radu mrchožrútov alebo o bežného supu, Ježiš používa metaforu veľkých mrchožrútnych vtákov ako symbol série blížiacich sa súdov. Samozrejme, keď existujú určité veci, ako napríklad mŕtve telá, zvyčajne z toho vyplývajú určité dôsledky, ako napríklad príchod mrchožrútnych vtákov. To však nie je v tomto prípade hlavným bodom, keďže Ježiš mohol použiť množstvo iných metafor, ak by chcel iba povedať, že veci majú svoje dôsledky.
Všeobecné uplatnenie pre akúkoľvek dobu: V knihe „Hard Sayings of the Bible“ (Tvrdé výroky Biblie), s. 482–483, sa uvádza, že niektorí to chápu tak, že „tam, kde je situácia zrelá na súd, tam aj súd dopadne“.
Uplatnenie v čase konca sveta: Ježiš rozpráva podobenstvo o jednom dôsledku bezbožnosti pred svojím príchodom. Bezbožní budú zabití a mrchožravé vtáky budú mať dostatok potravy. Toto je podrobnejšie vysvetlené v Zjavení 19:17–21.
Význam pre rok 70 n. l.: Niektorí považujú „orlov“ v tomto texte aj za odkaz na symbol rímskych orlov, ktoré boli na zástavách niesťých jednotlivými divíziami. Rímska armáda prišla a zničila Jeruzalem v roku 70 n. l. V publikáciách „Evangelical Commentary on the Bible“ (s. 830), „The Tony Evans Bible Commentary“ (s. 998) a „ Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 249) sa to chápe len ako supy.
Ďalšie informácie nájdete aj v „Believer's Bible Commentary“ (s. 1437).
Otázka: Ak je v Lk 18,1–8 Boh podobný nespravodlivému sudcovi z podobenstva, znamená to, že sa Boh niekedy javí ako nespravodlivý?
Odpoveď: Boh nie je nespravodlivý, ale vo svojej prozreteľnosti sa môže na určitý čas javiť ako nespravodlivý – stačí sa spýtať Jóba. Účelom tohto podobenstva je ukázať, že keď sú obete vytrvalé aj pred nespravodlivým sudcom, o to viac by mali byť vytrvalé Božie deti voči svojmu nebeskému Otcovi, ktorý je spravodlivý. Ježiš chcel prostredníctvom nespravodlivého sudcu ilustrovať konkrétny bod, podobne ako chcel ukázať konkrétny bod prostredníctvom bohatého muža, ktorý prepustil prefíkaného správcu v Lukášovi 16:1–9. Na zemi sú veci často nespravodlivé, ale Boh môže všetko napraviť pri konečnom súde. Viac informácií nájdete v publikáciách New International Bible Commentary, s. 1217–1218, The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 249–250, The Tony Evans Bible Commentary, s. 999, a The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 596.
Otázka: Čo nás Ježiš v Lk 18,4–6 učí o potrebe vytrvalosti v modlitbe?
Odpoveď: Ak by mal človek byť vytrvalý voči sudcovi, ktorému nezáleží na spravodlivosti, o to viac by sme mali byť vytrvalí voči Bohu. To sa môže týkať modlitby vo všeobecnosti, ale podľa Believer’s Bible Commentary, s. 1437, jej umiestnenie hneď po Lukášovi 17 naznačuje, že toto podobenstvo sa osobitne vzťahuje na dlhodobú modlitbu za Kristov návrat.
1. Tesalonickým 5:17 nám prikazuje modliť sa neprestajne. Grécky výraz „vyčerpáva ma“ je v skutočnosti ťažké preložiť. Doslovne znamená „spôsobiť mi modrinu pod okom“, čo môže znamenať ako „zbiť ma“, tak aj „znevážiť ma“.
Viac o tom, ako to znamená „poškodiť moju povesť“, nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 1000. Avšak dielo Evangelical Commentary on the Bible na s. 830 uvádza, že sudca sa NEZÁUJÍMAL o to, čo si ľudia mysleli, ale bol jednoducho unavený z toho, že ho tá žena neustále obťažovala.
Otázka: Ako sa v Lk 18,4–5 vyrovnať so situáciou, keď si niekto myslí, že ste príliš bezvýznamní na to, aby pre vás urobil to, čo by mal?
Odpoveď: Poučenie z tohto podobenstva je, že treba naliehať, kým to nedosiahnete. Sú situácie, keď musíme byť vytrvalí. Nie hrubí ani bez trpezlivosti, ale milo vytrvalí bez ustania.
Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na s. 998–999 a v „Evangelical Commentary on the Bible“ na s. 830.
Otázka: Čo mal Ježiš na mysli v Lk 18,8 a nasl., keď sa pýtal, či nájde vieru na zemi?
Odpoveď: Ježiš na zemi nenašiel veľa viery, ako ukazuje Ján 1:10–12. Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 249–250) uvádza, že Ježiš nehovoril z nevedomosti ( ), ani sa nepýtal na vytrhnutie (Rapture), ale skôr ich nabádal, aby si zachovali vieru prostredníctvom modlitby a väčšej služby. Ďalšiu odpoveď nájdete v knihe „Hard Sayings of the Bible“ (s. 483–484).
Otázka: Je v poriadku, ak sa v niektorých veciach spoliehame na seba samých, ako sa uvádza v Lk 18,9?
Odpoveď: Máme niesť zodpovednosť za svoje vlastné činy a máme mať istotu, že s Božou pomocou dokážeme urobiť to, čo od nás Boh očakáva.
Bez Boha, nášho Stvoriteľa a Udržovateľa, by sme však ani nemohli naďalej existovať. Navyše bez Boha nemôžeme urobiť ani jedinú dobrú vec, ktorá by mala večný význam. Nemáme teda žiadny dôvod spoliehať sa na svoju vlastnú dobrotu, silu alebo schopnosti bez Boha.
Otázka: Sme podľa Lk 18,9–14 povinní platiť desiatok?
Odpoveď: Desiatok, čiže desatina, je časť vášho príjmu venovaná na Pánovo dielo. Levitikus 27:30–33 hovorí, že patrila Bohu, a v Starom zákone bola určená pre kňazov a Levitov (Numeri 18:21–32, Genesis 14:20; 28:22; 2. Kronická 31:5 a Malachiáš 3:7–12).
V Novom zákone, od Ježišovho vzkriesenia, už nie sme pod zákonom Starého zákona (vrátane desiatku), ale pod milosťou. Môžeme dávať viac! Desiatok však stále môžeme považovať za štandard pre štedré dávanie. Nový zákon spomína desiatok v Lukášovi 18:9–14; 1. Korinťanom 16:1 a 2. Korinťanom 8.
Otázka: Je možné, že v Lk 18,9–14 bol tým colníkom Zachej? Mohlo by to vysvetľovať, prečo ho Pán v nasledujúcej kapitole, Lk 19,1–10, zavolal dolu?
Odpoveď: Hoci by Zachej do tejto situácie zapadal, väčšina komentátorov považuje Lukáša 18,9–14 za podobenstvo, ktoré sa nevzťahuje na žiadneho konkrétneho colníka ani farizeja.
Otázka: Mali by sme v Lk 18,11 niekedy ďakovať Bohu za to, že sme morálne lepší ako niekto iný?
Odpoveď: Toto podobenstvo naznačuje, že by sme nemali. Nemáme nič dobré, čo by nám nebolo dané od Boha. Je arogantné tvrdiť, dokonca aj pred Bohom, že sme lepší alebo dôležitejší ako niekto iný. List Filipským 2,3 hovorí, že máme považovať druhých za dôležitejších ako seba samých.
Ako sa uvádza v diele „New International Bible Commentary“ na strane 1218, farizej „pozerá na Boha, ale zamýšľa sa nad sebou samým“. Naopak, colník sa nemohol vystáť, keď hľadel na Božiu svätosť.
Viac informácií nájdete v diele Evangelical Commentary on the Bible na s. 830 a v The Bible Knowledge Commentary: New Testament na s. 250.
Otázka: Kedy Židia v Lk 18,12 pôstili dvakrát týždenne?
Odpoveď: Židia, ktorí sa postili, zvyčajne postili v pondelok a vo štvrtok.
Otázka: Môže modlitba v Lk 18,14 ospravedlniť človeka?
Odpoveď: Nie. Je zaujímavé, že keď sa toto podobenstvo začína, mnohí by predpokladali, že hrdinom bude spravodlivý farizej a colník bude zloduchom. Je to Boh, kto sa rozhoduje, či niekoho ospravedlní, alebo nie. Modlitba ani žiadne naše činy „nenútia“ Všemohúceho Boha, aby niekoho ospravedlnil. Ježiš však v tomto úryvku poukazuje na to, že Boh sa rozhodol ospravedlniť kajúcneho colníka namiesto pyšného farizeja. Viac informácií nájdete v knihe The Tony Evans Bible Commentary na strane 999.
Otázka: Prečo v Lk 18,16 učeníci uvažovali o tom, že pokarhajú deti?
Odpoveď: Ježiš bol zaneprázdnený človek, o ktorom si mysleli, že „samozrejme“ nemá čas stretnúť sa so všetkými, ktorí Ho chcú vidieť. Učeníci sa snažili chrániť Ježišov drahocenný čas pred tým, čo považovali za jeho plytvanie. Snažili sa „pomôcť Bohu“ tým, že odstránili tých, ktorých považovali za menej dôležitých ľudí. Všimnite si, že Ježiš nikdy nežiadal o takúto pomoc.
Dnes by sme mali byť opatrní vždy, keď si myslíme, že Boh potrebuje, aby sme mu „pomohli“, najmä tým, že robíme veci, ktoré nám nikdy nenariadil.
Na rozdiel od pohľadu učeníkov na deti povedal zbožný evanjelista D. L. Moody raz svojmu priateľovi, že „dnes boli spasení dvaja a pol ľudia“. Priateľ sa spýtal: „Myslel si tým dvoch dospelých a jedno dieťa?“ Moody odpovedal: „Nie, dve malé deti a jedného staršieho dospelého.“ V podstate mali deti pred sebou celý život, aby slúžili Bohu. Bolo skvelé, že ten starší dospelý mohol ísť do neba a slúžiť Bohu už teraz, ale zostávalo mu menej ako polovica života na to, aby slúžil Bohu na zemi.
Viac informácií nájdete v diele Evangelical Commentary on the Bible, s. 830–831.
Otázka: Ako je v Lk 18,16 a nasl. Božie kráľovstvo pre takých, ako sú deti?
Odpoveď: Jedným zo spôsobov je, že si deti uvedomujú, že sú deťmi. Často sú pokornejšie ako dospelí, keďže si uvedomujú, že nemajú vedomosti, silu ani schopnosti na to, aby dokázali veľa vecí. To im však nevadí, ak sú pri nich rodičia, ktorí im pomáhajú. Malé deti do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom neprinášajú nič iné ako svoju vlastnú slabosť, potrebu, závislosť a lásku. Hoci si uvedomujú svoju závislosť, majú očakávania a sú plné nadšenia. Podobne by sme mali byť ako deti, keď vstupujeme do Božieho kráľovstva.
Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na strane 999 a v knihe „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na strane 250.
Otázka: Prečo v Lk 18,18–23 Ježiš kládol dôraz na zákon voči bohatému mladému vládcovi?
Odpoveď: Stalo sa to hneď po situácii s malými deťmi a ukazuje to na človeka, ktorý NEPREJME kráľovstvo ako malé dieťa. Bohatý mladý vládca sa nepovažoval za strateného, potrebujúceho odpustenie ani milosť na spasenie. Ježiš sa znížil na jeho úroveň a spomenul päť z Desatora, hoci zatiaľ nie „nežiadaj si majetok cudzieho“. Ježišov príkaz by sa dal považovať aj za implicitnú otázku: „ “ – „ako dôležité sú pre teba tvoje peniaze?“ Namiesto toho, aby mladému vládcovi jednoducho povedal, aby v Neho uveril, chcel mu Ježiš najprv ukázať, že jeho skutky a srdce nestačia na to, aby sa do neba dostal sám. Ježiš neobvinil bohatého mladého vládcu z akejkoľvek pokrytectva; skôr mu chcel poskytnúť hlbšie pochopenie jeho vlastného srdca.
Hoci k Ježišovi prišli aj bohatý mladý vládca, aj slepec – slepec dokonca aj potom, čo mu bolo povedané, aby to už skúšal – Ježiš pozval len veľmi málo ľudí, aby zanechali všetko a nasledovali Ho. Napriek tomu sa mladý muž odvrátil. Keby ste mohli byť kýmkoľvek v histórii, nebolo by skvelé byť týmto bohatým mladým vládcom a keď by vás Ježiš požiadal, aby ste Ho nasledovali ako učeník, s radosťou by ste sa vzdali všetkého a urobili by ste to!
Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask, s. 151–152, v Believer’s Bible Commentary, s. 1438–1439, a v Evangelical Commentary on the Bible, s. 831.
Otázka: Musíme podľa Lk 18,18–23 a Mt 19,21 rozdať všetko, čo máme, chudobným, tak ako to Ježiš žiadal od toho bohatého mladého vládcu?
Odpoveď: Písmo to nikde nehovorí a Abrahám bol v skutočnosti veľmi bohatý muž. Pavol si ponechal súkromný majetok, svoj plášť (2. Timoteovi 4:13). Namiesto toho, aby sme hovorili, že bohatí musia robiť to či ono, pozrime sa jednoducho na to, čo Pavol povedal o bohatých v 1. Timoteovi 6:17–19.
„Nariaď tým, ktorí sú bohatí v tomto svete, aby neboli pyšní, ani nedúfali v neisté bohatstvo, ale v živého Boha, ktorý nám hojne dáva všetko, aby sme sa z toho tešili. Nech konajú dobro, nech sú bohatí na dobré skutky, ochotní dávať, ochotní sa deliť, a nech si tak vytvárajú dobrý základ pre budúci čas, aby dosiahli večný život.“ (NKJV)
Všimnite si, že ten bohatý mladý vládca pravdepodobne dodržiaval zákon lepšie ako Zachej, no obaja reagovali veľmi odlišne.
Mimochodom, v gréčtine existujú aspoň dve slová pre „dobrý“. Grécke slovo kalos znamená „krásny“ alebo „dobrý plod“, zatiaľ čo agathos znamená „v podstate dobrý“. Tu je použité druhé slovo.
Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask na str. 502 a v The Bible Knowledge Commentary: New Testament na str. 251.
Otázka: Keďže Kristus v Lk 18,31 v podstate povedal: „Ideme do Jeruzalema a všetko, čo napísali proroci o Synovi človeka, sa naplní,“ prečo sa proroctvá o druhom príchode ešte nenaplnili?
Odpoveď: Každé proroctvo sa naplní. Napriek vopred známemu odmietnutiu Krista Židmi sa tieto proroctvá aj tak naplnia. Ak by však Kristovo večné panovanie na zemi začalo skôr, než bol odmietnutý, a keby Ježiš nikdy nebol odmietnutý, potom by proroctvá v Izaiášovi 53 boli nepravdivé.
To ilustruje dôležitý aspekt o Bohu. Boh má svoj časový plán pre svoje dielo a niekedy musíme byť trpezliví a čakať na Boží čas, ako nám pripomína prvé podobenstvo v Lukášovi 18.
Otázka: Prečo im Ježiš v Lk 18,34 hovoril veci, ktorým nerozumeli?
Odpoveď: Ježiš im to povedal jasne, ale oni si to nezapamätali a jasne tomu nerozumeli. Ide o tretí prípad v prvých troch evanjeliách, keď im Ježiš povedal, že bude zabitý. Niekedy, keď niekoho učíte a on má ťažkosti pochopiť, ako sa to môže stať, musíte to trpezlivo vysvetľovať viackrát. Ježiš im však zakaždým povedal viac podrobností. Učeníci tomu neskôr jasne porozumeli. Viac informácií nájdete v diskusii k Lukášovi 9:45, v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament na strane 251 a v knihe Evangelical Commentary on the Bible na strane 831.
Otázka: Čo nám v Lk 18,40–41 hovorí tento úryvok o Ježišovi?
Odpoveď: Ježiš by pre slepého žobráka zastavil všetko. Ako sa píše v „Believer’s Bible Commentary“ na s. 1440: zatiaľ čo Jozua videl, ako slnko zastalo na nebi, Pán slnka sa zastavil pre jedného slepého žobráka. Potom, čo je zvláštne, sa Ježiš spýtal slepca, čo chce. Nebolo to tak, že by Ježiš nevedel zistiť to, čo bolo zrejmé, ale skôr chcel, aby ten slepec vyjadril svoju potrebu slovami.
Ďalšie informácie nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na stranách 1000–1001.
Otázka: Čo konkrétne v príbehu o Zachejovi v Lk 19,1–9 nám dáva nádej?
Odpoveď: Text začína tým, že tento zlý človek hľadal Ježiša, ale v skutočnosti to bol Ježiš, kto hľadal Zacheja už od začiatku. Ježiš nepožiadal, aby mohol zostať v Zachejovom dome; Ježiš povedal Zachejovi, že musí zostať v jeho dome, akoby Zachej nemal na výber. Zachej nemusel najprv upratať svoj dom, ani to od neho Ježiš neočakával. Zachej nemal šancu najprv napraviť svoj život, a ani to od neho Ježiš neočakával.
Dalo by sa predpokladať, že po tom, ako spravodlivý bohatý muž odmietol vzdať sa svojho majetku, aby nasledoval Ježiša, by mal skorumpovaný bohatý muž takmer nulovú šancu, že sa vzdá svojich peňazí a bude chcieť nasledovať Pána. To len dokazuje, že by sme sa nemali pokúšať predpovedať, kto prijme Krista a kto nie. Len kázať, a Boh sa postará o reakciu.
Ľudia vedeli, kto je Zachej, a hoci by to vyzeralo nedôstojne, keby Zachej vyliezol na strom, v očiach ostatných by vyzeralo ešte horšie, že Ježiš Zacheja prijal. Ale Ježišovi to bolo jedno. Ľudia sa možno posmievali Zachejovi za to, že si myslel, že Ježiš ho bude chcieť, ale Zachejovi to bolo jedno. Keď žijeme pred mnohými divákmi, hľadáme potlesk toho Jediného?
Zachej sa zmenil, a to zvnútra von. Ježiš nepovedal Zachejovi, aby vrátil peniaze, ktoré vzal chudobným a iným. Zachejovo nové srdce mu samo povedalo, že to musí urobiť.
Otázka: Čo je na verši Lk 19,2 nezvyčajné?
Odpoveď: V Lk 19,2 sa grécky výraz „hlavný výberca daní“ nepoužíva nikde inde v celej gréckej literatúre, vrátane Biblie. Pravdepodobne ide o titul pre výbercu daní, ktorý dohliadal na ostatných výbercov daní. Viac informácií nájdete v diele The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 603, v Evangelical Commentary on the Bible, s. 831, a v New International Bible Commentary, s. 1219.
Otázka: Prečo v Lk 19,8 Zachej rozdal polovicu svojho majetku chudobným?
Odpoveď: Písmo to neuvádza, ale jedným z faktorov bola jeho nová starostlivosť o chudobných. Ďalším dôvodom mohlo byť to, že keby vrátil všetko, o čo podviedol druhých, možno by mu nezostala ani polovica. Podľa diela „Believer's Bible Commentary“, s. 1441, by sa grécke slovo nemalo prekladať ako „ak“, ale skôr ako „keďže“. Všimnite si, že zatiaľ čo bohatý mladý vládca sa nechcel vzdať svojho majetku, Zachej sa chystal rozdať jeho väčšinu. Ďalšie informácie nájdete v diele „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na strane 252.
Otázka: Prečo Ježiš v Lk 19,13a spomína v podobenstve o talentoch desať sluhov?
Odpoveď: Ježiš rozprával aj iné podobenstvá o peniazoch a rozprával aj iné podobenstvá o moci. Toto podobenstvo je nezvyčajné tým, že spája peniaze aj moc. Ježiš v Lukášovi 19:15–26 hovoril len o výsledkoch troch sluhov; preto si mnohí ľudia mylne pamätajú, že v podobenstve boli len traja sluhovia. Ježiš spomína, že peniaze dostalo desať sluhov, ale o tom, čo s nimi urobilo tých ostatných sedem, mlčí. Je to takmer ako keby Ježiš toto podobenstvo celkom nedokončil; tých ostatných sedem sluhov sme my, Jeho cirkev, a my toto podobenstvo dokončujeme tým, čo urobíme s našimi minami.
To pripomína záver Knihy Jonáša, kde zostáva otvorená otázka, či sa Jonáš kajal zo svojho hrozného postoja voči strateným, alebo nie.
Otázka: Prečo Ježiš v Lk 19,14 spomína, že poddaní poslali delegáciu so slovami: „Nechceme, aby tento človek bol naším kráľom“?
Odpoveď: Ježišovi poslucháči sa s týmto opisom mohli veľmi dobre stotožniť, keďže okolo roku 4 pred n. l. sa delegácia Herodesa Veľkého a jeho syna Herodesa Archelausa vydala z Jericha do Ríma práve z tohto dôvodu. Ľudia z Judey však poslali rímskemu cisárovi správu, že nechcú, aby bol Archelaus ich kráľom. Ako poznámka na okraj, Rím nakoniec Herodesa Archelausa zosadil kvôli neustálym žiadostiam jeho poddaných. Pozri The NIV Study Bible, s. 1577, The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 603, Believer's Bible Commentary, s. 1441, New International Bible Commentary, s. 1219, ktoré čerpajú z diel Jozefa Flavia Vojny Židov 2.6.1 a Staroveké dejiny Židov 17.9.3 (napísané okolo rokov 93–94 n. l.) – pre viac informácií.
Otázka: Prečo v Lk 19,16–26 pán zveril tieto peniaze svojim sluhom?
Odpoveď: Mina predstavovala približne trojmesačný plat robotníka podľa diel The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 252, a Evangelical Commentary on the Bible, s. 832. Podľa diela The Tony Evans Bible Commentary, s. 1001, to bolo približne 100 dní. Hoci by pán možno uvítal ešte zopár strieborných min, niekto, kto má vládnuť nad mestami, by mal pravdepodobne oveľa závažnejší dôvod. Hľadal správcov miest, nad ktorými mal vládnuť, a chcel vedieť, kto bude verný a kto nie. Sluha, ktorý z jednej miny zarobil desať min, musel na to použiť vynaliezavosť. Podobne, keď sme verní v tom, čo nám Boh dal, nejde len o to, že Boh má o niečo viac príspevkov, ale skúša nás, či nám môže zveriť veľa. Viac informácií nájdete v knihe The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 606.
Otázka: Čo v Lk 19,20 znamená grécke slovo pre „iný“?
Odpoveď: V niektorých ohľadoch je gréčtina presnejšia ako iné jazyky a má tri rôzne slová pre „iný“/„ďalší“. Slovo použité v tomto texte je eteros (Strongovo číslo 2087), z ktorého pochádza naša predpona hetero, a znamená „iný, odlišného druhu“. Toto slovo sa používa aj v 1. Korinťanom 3:4, Hebrejom 7:15 a Skutkoch apoštolov 1:20. Iné slovo, allos (Strongov č. 243), znamená „ďalší toho istého druhu“. Allos sa používa v Matúšovi 4:21; 6:15; 20:3; 21:23; 27:42 a v Skutkoch apoštolov 19:32.
Otázka: V Lukášovi 19:20 sa tretí sluha nechcel zaoberať zodpovednosťou za správu majetku. Ako môžu byť kresťania (bohužiaľ) dnes podobní tomuto sluhovi?
Odpoveď: Nič nenasvedčuje tomu, že by sluha bol nečestný. Prinajmenšom ten sluha nestratil to, čo mu bolo zverené. Sluha však nemal záujem starať sa o kráľove záležitosti počas kráľovej neprítomnosti. Podobne ako ten sluha môžu kresťania nechať svoje dary a schopnosti nevyužité alebo ich nepoužívať pre Boha. Ak nevyužívame svoje príležitosti, môžu nám byť odobraté. Potom, keď sa nič nedeje, môžu niektorí, podobne ako ten sluha, mať sklon obviňovať pána.
Jedným druhom lenivosti je nerobiť to, čo by ste mali robiť. Ďalším druhom lenivosti je nechcieť plánovať alebo premýšľať o tom, čo by ste mali robiť. Žiadnemu zo sluhov nebolo povedané, do čoho majú investovať. Prví dvaja sluhovia museli byť vynaliezaví a využiť vlastnú iniciatívu pri hľadaní spôsobov, ako zarobiť peniaze. Naša iniciatíva by mala byť pod Kristovým vedením; keď sa nám nejaký smer zdá dobrý, ale Boh chce, aby sme išli inou cestou, mali by sme ísť Božou cestou. Mali by sme však aj naďalej prejavovať iniciatívu a vynaliezavosť pri snahe využívať svoje talenty pre Boha. Nevieme, či bol tretí sluha lenivý v tom, čo robil, lenivý v tom, že nechcel plánovať, alebo či konal tak, ako konal, kvôli svojmu postoju voči pánovi. Je pravdepodobné, že to mohlo byť všetko tri, pričom oba druhy lenivosti vyplývali z jeho postoja.
Keď tretí sluha vykopal jamu, aby v nej ukryl svoju minu, v istom zmysle si vykopal jamu pre seba samého. Žiaden zo sluhov si nemohol byť istý, či bude úspešný . Avšak z nadmernej opatrnosti urobil tretí sluha to najhoršie, čo mohol urobiť z pohľadu svojho pána. Niekedy ľudia zo strachu alebo keď sa cítia ohrození, robia hlúpe veci. Keď anjeli povedali pastierom: „Nebojte sa“, mohlo to znamenať dve rôzne, ale súvisiace veci. Prvá je: „Necíťte strach“, a druhá je: „Nejednajte zo strachu.“
Nakoniec, keď nám Boh dá dar alebo talent a my sa rozhodneme, že ho buď nebudeme používať, alebo ho nebudeme používať pre Boha, nie sme vtedy rovnako zlí ako ten tretí sluha? Najzreteľnejším prirodzeným darom, na ktorý ľudia myslia, je bohatstvo a kariéra, ale možno ešte dôležitejším prirodzeným darom je čas. Keď proste „nemôžete“ slúžiť Bohu viac, pretože každý deň trávite príliš veľa hodín sledovaním televízie alebo filmov, nevykopávate si náhodou jamu, do ktorej hodíte svoje talenty? Ako raz povedal jeden televízny kazateľ, pre niektorých je prvým krokom k službe Bohu zdvihnúť ukazovák priamo hore, potom otočiť ruku tak, aby ukazoval preč od vás, a potom stlačiť tlačidlo na vypnutie televízie. Takže nesúďte toho tretieho sluhu príliš prísne, lebo sa to môže obrátiť proti vám. Pokánajte sa za spôsoby, akými ste možno neúmyselne kopali jamu, aby ste premrhali svoje dary a talenty, ktoré by ste mohli využiť pre Boha.
Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na str. 1002, v „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na str. 252–253 a v „Believer’s Bible Commentary“ na str. 1442.
Otázka: Prečo v Lk 19,38 a nasl. nehovorili „mier na zemi“, ako to bolo pri Ježišovom narodení?
Odpoveď: Lukáš 19,38 cituje Žalm 118,26a a Žalm 148,1; hoci mohli zopakovať slová anjelov pri Ježišovom narodení, neurobili tak. Hovorili pod vplyvom Ducha Svätého a v nebi mal čoskoro zavládnuť mier, avšak vodcovia a mnohí Židia Ježiša odmietli, a tak mier na zemi musel počkať. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1443.
Otázka: Prečo v Lk 19,39 farizeji povedali Ježišovi, aby pokarhal svojich učeníkov?
Odpoveď: „Hosanna“ znamená chvála a oni videli, že učeníci chvália Ježiša, pričom chváliť by sa mal iba Boh. V jednej veci mali pravdu: takto by sa mal chváliť iba Boh.
Otázka: Čo znamená v Lk 19,40, že kamene budú volať?
Odpoveď: Farizeji boli nespokojní, lebo Ježiš sa správal, akoby chrám a mesto patrili jemu. Ak by ľudia Ježiša neuctievali, oslavovali by ho samotné kamene. Židia boli s touto obrazovou rečou oboznámení, lebo v Habakukovi 2:11 sa hovorí, že aj kamene budú volať. Habakuk 2:11 však ukazuje, že pre tých, ktorí odmietajú Krista, to nebude dobré, lebo kamene budú volať v súde. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1443.
Otázka: Prečo sa Ježiš v Lk 19,41–44 rozplakal?
Odpoveď: NIE je to kvôli tomu, čo ho čaká; skôr kvôli tomu, čo sa stane s Jeruzalemom. Neskôr, v Getsemanskej záhrade, sa Ježiš spýtal, či je nejaká možnosť, aby tento kalich prešiel, takže Ježiš vedel, čo sa s ním stane. Tu sa však Ježiš zameriava na smútok nad budúcim utrpením Jeruzalema. Viac informácií nájdete v diele Evangelical Commentary on the Bible, s. 832, The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 253–254, a The Tony Evans Bible Commentary, s. 1002–1003.
Otázka: Prečo Ježiš v Lk 19,44 prorokoval, že židovské deti budú rozdrvené na kúsky?
Odpoveď: Ježiš to nehovoril s radosťou ani to nenariadil, ale skôr to len predpovedal s veľkým smútkom a plačom. Boh dovolí, aby sa tieto veci stali, ale niektoré veci zarmucujú Božie srdce.
Otázka: Prečo sa vodcovia v Lk 20,2 pýtali Ježiša, odkiaľ má svoju autoritu?
Odpoveď: Je tu táto otázka a potom otázka, ktorá sa za ňou skrýva. Vyjadrená otázka sa pýtala iba na to, prečo si Ježiš myslel, že má autoritu na to, aby ho davy chválili a aby vyháňal meničov peňazí z cudzieho chrámu. Na prvý pohľad to znie, ako keby boli len zvedaví, kde získal svoj diplom, vysvätenie alebo rabínsky certifikát.
Skutočná otázka však znela skôr takto: „Ako si sa mohol odvážiť robiť tieto veci, keď na to nemáš žiadnu autoritu?“ Rabín môže mať nasledovníkov, ale obyčajný rabín by nemal byť takto oslavovaný, pokiaľ by tento rabín nebol skutočne Mesiášom alebo niečím viac. Aj Ježiš, aj všetci vodcovia už vedeli, že žiadny náboženský či politický vodca, ani nikto iný na zemi, nedal Ježišovi túto autoritu. A predsa, hoci to muselo mocných veľkňazov a ostatných rozzúriť, bolo zrejmé, že Ježišovi to bolo jedno. Ježiš bol Boh a Jeho autorita pochádzala od Otca.
Ježiš im neodpovedal priamo, ale položil im vlastnú otázku. Na prvý pohľad znela táto otázka takto: „Zaujímalo by ma tiež, či si myslíte, že autorita Jána Krstiteľa bola legitímna, alebo nie.“ Za touto otázkou však Ježiš obviňoval týchto ľudí z pokrytectva. Ak bola odpoveď pre nich jasná, prečo by ju najprv museli prerokovať medzi sebou? Keby sa Ježiš opýtal na Jeremiáša, okamžite by odpovedali: „Áno, bol od Boha.“ Prečo to váhanie v prípade Jána Krstiteľa? Nedokázali odpovedať ani na jednoduchú otázku, buď preto, že sa báli, že ich ľudia ukameňujú, alebo preto, že pochopili, kam táto otázka smeruje. Ak ani Ján Krstiteľ nemal ľudskú autoritu, ale autoritu od Boha, prečo ma potom spochybňujete, keď ste sami uznali, že Ján bol od Boha, a napriek tomu neposlúchate Božiu autoritu?
Viac informácií nájdete v Evangelical Commentary on the Bible, s. 832, The Tony Evans Bible Commentary, s. 1003, Believer's Bible Commentary, s. 1444, New International Bible Commentary, s. 1220, The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 254–255, a The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 611.
Otázka: Prečo v Lk 20,8 Ježiš odmietol odpovedať na ich otázku?
Odpoveď: Predtým, než odpovieme, všimnite si, že sa medzi sebou nepýtali: „Aká je správna odpoveď?“ alebo „Čo by chcel Boh, aby sme povedali?“, ale skôr, akú odpoveď by si mohli vymyslieť, aby znela najlepšie. V tomto prípade ich nezaujímalo, či odpovedajú pravdivo, alebo nie.
Odpoveď: Najvyšší kňazi a zákonníci vedeli, že v Jánovi Krstiteľovi mali svetlo Božieho učenia, napriek tomu odmietli prijať svetlo, ktoré mali. Ježiš im odmietol dať viac svetla, keď odmietli svetlo, ktoré už mali. Viac informácií nájdete v diele The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 1013.
Otázka: V Lk 20,9–14, v čom sa veľkňazi a saduceovia podobali nájomcom vinice v podobenstve?
Odpoveď: V tej dobe boli v Palestíne bežní neprítomní vlastníci pôdy, takže prostredie tohto podobenstva im muselo byť známe. Izaiáš 5,1–7 obsahuje podobnú alegóriu, v ktorej je Boh vlastníkom vinice a Izrael je tou vinicou, ktorá produkovala bezcenné hrozno.
Existujú štyri podobnosti. Aj nájomníci, aj veľkňazi a saduceovia obývali a živili sa z toho, čo patrilo niekomu inému, čo bolo v poriadku. Obidve skupiny však odmietli uznať autoritu Pána. Obidve skupiny začali nadobúdať presvedčenie, že to v skutočnosti patrí im, a nie oprávnenému vlastníkovi. Obidve skupiny boli ochotné siahnuť až k vražde, aby získali to, čo považovali za svoje oprávnené vlastníctvo.
Vždy, keď si skupina pri moci myslí, že uctievanie Boha právom patrí do jej sféry pôsobnosti, vznikajú problémy. Viac informácií nájdete v diele The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 1014, v Believer's Bible Commentary, s. 1444, a v Evangelical Commentary on the Bible, s. 833.
Otázka: Čo hovorí Ježiš v Lk 20,18 o kameni, ktorý je pod nohami a zároveň padá na niekoho?
Odpoveď: Je tu len jeden kameň. Kameň, ktorý prekáža pod nohami, symbolizuje náboženských vodcov, ktorých znepokojil Ježišov prvý príchod. Ale ten istý kameň, ktorý neskôr spadne z neba a niektorých rozdrví, sa objaví pri Ježišovom druhom príchode. Niet úniku; nemôžete tento kameň odmietnuť a vyjsť z toho bez úhony. Viac informácií nájdete v knihe „The Tony Evans Bible Commentary“ na strane 1004 a v knihe „Believer's Bible Commentary“ na stranách 1444–1445.
Otázka: Prečo sa v Lk 20,19–22 veľkňazi a zákonníci pýtali Ježiša na dane?
Odpoveď: Táto otázka sa netýkala len daní, ale aj peňazí, náboženstva a politiky. Vnímali Ježiša ako hrozbu pre svoju moc nad náboženským systémom. Snažili sa Ježiša nachytať, čo znamenalo, že ak by Ježiš odpovedal jedným spôsobom, mnohí z jeho nasledovníkov by mohli byť ním sklamaní, keďže by im povedal, aby naďalej platili dane. Ak by však Ježiš odpovedal opačne, teda odmietol platiť dane, bolo by to ešte lepšie. Mohli by bežať za Pilátom alebo Herodesom a povedať im, že tento človek verejne vyzýva k odmietaniu platenia daní, a ak sú lojálni voči Rímu, dostanú Ježiša.
Mnohí Židia mali s platením daní tri problémy. Nechceli dávať peniaze cudziemu systému, ktorý prispieval k utláčaniu židovského národa. Podľa The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 1015, boli zdanení až do výšky jednej tretiny svojho príjmu. Po druhé, na rímskych minciach bol zvyčajne vyobrazený cisár a oni sa domnievali, že tento rytý obraz porušuje druhé prikázanie. Po tretie, v tej dobe sa cisári vyhlasovali za bohov, a tak rímska minca s cisárovým obrazom predstavovala rúhavý obraz modly.
Ježiš im však neodpovedal priamo a nespadol do ich pasce. Po prvé, Ježiš v Lukášovi 20:23 poukázal na to, že ide o pascu alebo skúšku. Po druhé, Ježiš položil jednoduchú otázku, aby našiel spoločnú reč, a po tretie, Ježiš vrátil loptu späť na ich stranu. Ježiš povedal, aby sa platilo cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie. Ježiš však nešpecifikoval, koľko by malo patriť cisárovi. Odkiaľ však Ježiš tú mincu vzal? Mal ju pri sebe jeden zo Židov. Ak bol ten obraz rúhavým modlárskym symbolom, prečo ju potom ten Žid nosil pri sebe?
Viac informácií nájdete v dielach Evangelical Commentary on the Bible, s. 833, The Tony Evans Bible Commentary, s. 1004, New International Bible Commentary, s. 1220, The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 255, a Believer's Bible Commentary, s. 1445.
Otázka: Prečo v Lk 20,27–38 saduceovia v tejto veci skúšali Ježiša?
Odpoveď: Ide o iný druh skúšky. Sadúceovia si mysleli, že majú neprekonateľný argument, ktorý by vyvrátil nielen Ježiša, ale aj farizejov. Deuteronómium 25:5–10 hovorí, že pozostalý brat zosnulého manžela sa má oženiť s vdovou. Ak by sa predpokladalo, že manželské vzťahy sú v nebi rovnaké ako na zemi, mohli by mať pravdu. Ježiš im však ukázal, že ich predpoklad bol v tomto prípade nesprávny. Viac informácií nájdete v dielach The Tony Evans Bible Commentary, s. 1004–1005, New International Bible Commentary, s. 1220–1221, a The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 1016.
Otázka: Ako sú v Lk 20,35 niektorí „považovaní za hodných“?
Odpoveď: Vo všeobecnosti je človek hoden (zaslúži si) niečoho dobrého z jedného z dvoch dôvodov.
1. Sama za to zaplatila, zaslúžila si to alebo to vlastnila.
2. Niekto iný za to zaplatil, zaslúžil si to v jej mene alebo jej to dal.
Ježiš mal na mysli druhý význam, nie prvý, pretože nehovorí, že sme hodní, ale že sme považovaní za hodných.
V očiach ľudí, anjelov a démonov sme skutočne považovaní za hodných podielu na večnom živote, pretože Ježiš zaplatil cenu za naše hriechy tým, že nám dal tento vzácny dar. Ľudia, ktorí sa snažia zaslúžiť si cestu do neba, aj skutoční kresťania sa zhodujú v tom, že veriaci sú spasení na základe zásluh. Bodom nezhody je, či ide o zásluhy Ježiša, alebo o ich vlastné zásluhy.
Otázka: Čo chcel Ježiš povedať v Lk 20,41–44?
Odpoveď: Tieto dve časti – že Mesiáš bol potomkom Dávida a zároveň Dávidovým Pánom – sa nachádzajú v tom istom verši v Žalme 110:1, takže musia byť tou istou osobou. Kde je v ich teológii miesto pre jedinú bytosť, ktorá je zároveň ľudským potomkom Dávida a Pánom kráľa Dávida? Ak v ich teológii nie je miesto pre toto starozákonné Božie slovo, potom sa musia vrátiť a prepracovať svoju teológiu.
Otázka: Prečo bol Ježiš v Lk 20,44–47 konkrétne proti zákonníkom?
Odpoveď: Uvádzajú sa tri dôvody. Po prvé, milovali dlhé rúcha, tituly a pozdravy, ako aj najlepšie miesta. Po druhé, peniaze na svoju okázalosť brali od chudobných vdov. Po tretie, prednášali dlhé modlitby len preto, aby to znelo dobre. Zneužívali svoju náboženskú autoritu pre vlastnú pýchu a finančný zisk. Bohužiaľ, od tej doby sa mnohí náboženskí vodcovia v dlhých rúchach správali podobne. Lukáš 20:47 a nasl. hovorí, že náboženskí vodcovia, ktorí sa tak správajú, budú mať prísnejší súd. Viac informácií nájdete v dielach The Tony Evans Bible Commentary, s. 1005, The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 256, New International Bible Commentary, s. 1221, a The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 1018.
Otázka: Prečo Ježiš v Lk 21,1–4 pochválil vdovu?
Odpoveď: Tieto dve mince sa nazývali lepta a mali hodnotu približne jednej osminy penny. Bola to mimoriadne malá suma, ale bolo to všetko, čo mala.
Ježiš pochválil vdovu z viacerých dôvodov. V Lukášovi 20:47 práve hovoril o tých, ktorí pohltili domy vdov. Teraz Ježiš vytvára kontrast tým, že sa na veci pozerá z perspektívy vdovy. Kým iní dávali malé percento zo svojho hojného majetku, ona dala všetko, čo mala, zo svojej chudoby. Kým iní možno prejavovali malú závislosť na Bohu, jej obeta svedčila o závislosti na Ňom. Vdovy mali v staroveku ťažké časy s uživením sa, pokiaľ nemali synov a dcéry. Niektorí by možno očakávali, že vdova bude v chráme žobrať, ona však bola v chráme a dávala peniaze.
Pozri Evangelický komentár k Biblii, s. 834, Biblický komentár Tonyho Evansa, s. 1005, Komentár k Biblii: Nový zákon, s. 256, Komentár k Biblii pre veriacich, s. 1446, Expozitórsky grécky Nový zákon, zväzok 1, s. 618, Nový medzinárodný biblický komentár, s. 1221, a Expozitórsky biblický komentár, zväzok 8, s. 1018.
Otázka: V Lk 21,5–6, v čom sa to, čo my považujeme za veľkolepé, líši od toho, čo za veľkolepé považuje Boh?
Odpoveď: Herodes Veľký začal s prestavbou chrámu v rokoch 20/19 pred n. l., a v Ježišovej dobe ešte nebola dokončená. Dokončená bola až v roku 63 n. l. Ježiš venoval väčšiu pozornosť vdove ako honosným budovám, ktoré postavil Herodes Veľký.
Ďalšie informácie nájdete v publikácii „Evangelical Commentary on the Bible“ na strane 834 a v „The Tony Evans Bible Commentary“ na strane 1005.
Otázka: Malo by sa podľa Lk 21,5–6 kostoly a náboženské budovy nákladne zdobiť?
Odpoveď: Ježiš tu hovoril o tom, ako bude všetko toto zničené, čo sa aj stalo v roku 70 n. l. Vo všeobecnosti sa niektorí ľudia viac zaujímajú o darovanie drahých vecí Bohu, ako o odovzdanie svojho života Bohu.
Dva biblické pojmy svedčia o tom, že pekné vyzdobenie kostola je v poriadku.
V Starom zákone bol Stánok zmluvy a neskôr Chrám prejavom úcty k Bohu prepracovane vyzdobený.
Hriešna žena, ktorá pomazala Ježiša olejom v hodnote ročného zárobku, uctievala Ježiša správne. Preto je stále v poriadku vynaložiť nejaké peniaze na veci, ktoré oslavujú Boha, okrem darovania peňazí chudobným (čo tiež oslavuje Boha).
Otázka: Prečo sa učeníci v Lk 21,7 tak veľmi zaujímali o to, kedy bude chrám zničený?
Odpoveď: Na jednej strane boli ohromení tým, že taká mohutná stavba bude tak úplne zničená, že nezostane kameň na kameni. Na druhej strane si mylne mysleli, že keď sa stane niečo tak významné, hneď na to príde Mesiášovo kráľovstvo.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1446 a v The Tony Evans Bible Commentary na str. 1005–1006.
Otázka: Odpovedal Ježiš v Lk 21,8–28 presne na ich otázku?
Odpoveď: Áno, Ježiš odpovedal na to, na čo sa pýtali, ale odpovedal aj na to, čo si pravdepodobne mysleli. Výslovne sa pýtali, kedy bude chrám zničený. Ježiš najprv hovoril o znameniach, ako sú falošní Kristovia, vojny a zvesti o vojnách atď. Čo však nevedeli, bolo to, že niektoré z týchto udalostí sa stanú veľmi skoro, ešte predtým, ako bol chrám zničený v roku 70 n. l., avšak konečné naplnenie príde v posledných časoch, keď bude zničený znovu vybudovaný chrám.
Mimochodom, keď sa Židia vzbúrili proti Rimanom a porazili dve légie, Rimania sa okolo roku 67 n. l. vrátili s piatimi légiami. Potom, čo Jeruzalem obkľúčili rímske légie (Lukáš 21:20–21), na krátky čas sa stiahli, než sa vrátili. Človek by mohol mať sklon zostať v bezpečí vnútri mestských hradieb. Kresťania však vedeli, že musia konkrétne utiecť z Jeruzalema a odísť niekam inam, napríklad do Pelly, ktorá leží východne od rieky Jordán a južne od Galilejského mora, na území dnešného Jordánska. Jeruzalem bol v roku 70 n. l. dobytý a jeho obyvatelia zabití alebo zotročení.
Zaujímavé je, že v snahe vyvrátiť pravdivosť kresťanstva vydal rímsky cisár Julian Odpadlík v roku 362 n. l. dva dekréty: jeden nariaďoval Židom obnoviť Jeruzalem a druhý konkrétne obnoviť chrám. Julian zomrel v roku 363 n. l. v boji proti Peržanom. Pár dní po začatí stavby vypukol nejaký požiar a stavba bola opustená.
Viac informácií nájdete v Believer's Bible Commentary, s. 1447, The Tony Evans Bible Commentary, s. 1006, The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 620 a v Believer's Bible Commentary, s. 1446.
Otázka: Ako sa v Lk 21,8–28 zhoduje dejiny až do roku 70 n. l. s týmito proroctvami?
Odpoveď: Nachádza sa tu viacero proroctiev, takže si ich preberme jedno po druhom.
1 (áno, ale len 3 až 6) Falošní proroci a Kristovia (Lukáš 21:8): V Skutkoch apoštolov 5:34–37 slávny židovský rabín Gamaliel rozpráva o Theudovi (okolo roku 44 n. l.) a Judášovi z Galileje, ktorí sa spolu so svojimi nasledovníkmi vzbúrili, aby zachránili Izrael od rímskeho jarma. V Skutkoch apoštolov 8:9–24 Peter pokarhá falošného náboženského vodcu menom Šimon, neskôr známeho ako Šimon Mág. Cirkevné dejiny nám hovoria, že Šimon Mág následne založil svoje vlastné náboženstvo, údajne založené na Kristovi, a stal sa falošným Mesiášom. 1. Jánov list bol pravdepodobne napísaný po roku 70 n. l., ale v 1. Jánovom liste 4:3 sa spomína, že vyšlo mnoho falošných prorokov s Duchom Antikrista. Spisy rannej cirkvi hovoria o Menandrovi, Cerinthovi a Karpokratovi, nie je však jasné, či pôsobili pred rokom 70 n. l., alebo nie.
2 (áno, 19 vojen) Vojny (Lukáš 21:9–10): Hoci v tomto období prebiehalo veľa bojov v Číne a niektoré aj v Indii, zameriame sa len na Rímsku a Parthskú ríšu.
35–42 n. l. Parthský generál Vardanes potlačil povstanie v meste Seleucia.
Rok 37 n. l. Herodes Antipas porazil nabatejského kráľa Aretasa.
40 n. l. Druhé povstanie proti Rímu v Mauretánii
48 n. l. Rimania opäť podmanili Frízov, ktorí sa búrili 20 rokov.
43–51 n. l. Rimania pod vedením Aulusa Plautiusa vtrhli do Anglicka a obsadili Kent a hrad Maiden Castle.
44 n. l. Rimania opäť podmanili Mauretániu.
44 n. l. Rimania dobývajú Panóniu (Srbsko)
44 n. l. Theudas povstáva proti Rímu v Palestíne.
46 n. l. Rímsky Plínius Starší vedie ťaženie v Germánii.
47–77 n. l. Silúri kladú odpor Rimanom v Anglicku.
47/49 n. l. Parthský Vardanes vládne v Babylone, kým nie je zavraždený.
51 n. l. Parthovia porazili a zabili parthského uchádzača o trón Meherdata.
54 n. l. Skutky apoštolov 21:38 spomínajú Žida, ktorý viedol 4 000 vrahov do púšte. História nám hovorí, že sa volal Ben Stada.
60/61 n. l. Britská kráľovná Boudicca vedie masívne povstanie proti Rimanom. Zomrelo približne 80 000 ľudí.
66–71 n. l. Židia povstali proti Rímu a porazili dve légie. Rimania sa vrátili s ďalšími piatimi légiami.
Rok 68 n. l. Batavci a Frízovia povstali proti rímskemu cisárovi Nerovi.
69 n. l. Roxoláni vtrhli do Moesie a zničili rímsku légiu III. Gallica
69–70 n. l. Vespasián porazil svojich súperov v boji o rímsky trón.
69–70 n. l. Rímsky Vespasián potláča batavské povstanie pod vedením Julia Civilisa
3 (áno, ale len 3) zemetrasenia na rôznych miestach (Lukáš 21:11):
33 n. l. Zemetrasenie v Bithýnii a Nicei podľa svetského spisovateľa Flegona.
60 n. l. Laodicea bola zničená zemetrasením. Laodicejčania ju znovu vybudovali z vlastných prostriedkov, bez akejkoľvek rímskej pomoci.
62 n. l. Zemetrasenie na sopke Vezuv v Taliansku. (Pompeje boli zničené erupciou až v roku 79 n. l.)
4 (žiadne) hladomory (Lukáš 21:11): V Rímskej a Parthijskej ríši neboli zaznamenané žiadne.
5 (žiadne) Morové epidémie (Lukáš 21:11): V Rímskej a Parthijskej ríši neboli zaznamenané žiadne.
6 (nie) Desivé zjavy a veľké znamenia z neba (Lukáš 21:11) Nikto nezaznamenal, že by sa niečo také stalo.
7 (áno, ale len 2) Prenasledovania (Lukáš 21:11):
54 n. l. Prvé miestne rímske prenasledovanie kresťanov za vlády cisára Nera.
Rok 64 n. l. Prvé všeobecné (celoríšiové) prenasledovanie kresťanov za vlády rímskeho cisára Nera.
Úprimne povedané, po roku 70 n. l. bolo prenasledovaní oveľa viac.
8 (žiadni) kresťania zradení blízkymi príbuznými (Lukáš 21:16): Nie je zaznamenané nič konkrétne.
9 (nie) Kresťania nenávidení všetkými pre Kristovo meno (Lukáš 21:17): Nie celkom, s výnimkou prenasledovania za čias Nera, pričom ľudia nenávideli skôr Nera ako kresťanov.
10 (určite áno) Obyvatelia Jeruzalema zabití mečom a odvlečení do zajatia (Lukáš 21:24) K tomu došlo. Všetky podrobnosti si môžete prečítať u Jozefa Flavia.
11 (áno, hoci je nezvyčajné nazývať to „pošliapaním“) Jeruzalem pošliapaný pohanmi (Lukáš 21:24 a nasl.) Rimania obsadili mesto a zničili chrám.
12 (nie) Znamenia na slnku, mesiaci a hviezdach (Lukáš 21:25): Žiadne nie sú zaznamenané.
13 (nie) Úzkosť národov a rev morských vĺn (Lukáš 21:25): Menšia než občianske vojny medzi Rimanmi a Parthmi v iných obdobiach. Oveľa menšia než v prípade Hunov, pomalého úpadku Rímskej ríše a vyplienenia Ríma.
14 (nie) Príchod Ježiša s veľkou mocou a slávou (Lukáš 21:27): Kresťania o tom v roku 70 n. l. nevedeli nič.
Iba šesť zo štrnástich častí (43 %) možno považovať za naplnené do roku 70 n. l.
Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 256–257, a The Expositor's Greek New Testament, zväzok 1, s. 619.
Otázka: Ako sa Lukáš 21:8–28 zhoduje so Zjavením?
Odpoveď: 1 (áno, ale len body 3 až 6) Falošní proroci a kristi (Lukáš 21:8): V Skutkoch apoštolov 5:34–37 slávny židovský rabín Gamaliel rozpráva o Theudovi (okolo roku 44 n. l.) a Judášovi z Galileje, ktorí sa spolu so svojimi nasledovníkmi vzbúrili, aby zachránili Izrael z rímskeho jarma. V Skutkoch 8:9-24 Peter pokarhá falošného náboženského vodcu menom Šimon, neskôr známeho ako Šimon Mág. Cirkevné dejiny nám hovoria, že Šimon Mág následne založil svoje vlastné náboženstvo, údajne založené na Kristovi, a stal sa falošným Mesiášom. 1. Jánov list bol pravdepodobne napísaný po roku 70 n. l., ale v 1. Jánovom liste 4:3 sa spomína, že mnohí falošní proroci s Duchom Antikrista vyšli von. Spisy rannej cirkvi hovoria o Menandrovi, Cerinthovi a Karpokratovi, nie je však jasné, či pôsobili pred rokom 70 n. l., alebo nie.
2 (áno, 19 vojen) Vojny (Lukáš 21:9–10): Zjavenie 6:2–3, 12; 13:7
3 (áno) Zemetrasenia na rôznych miestach (Lukáš 21:11): Zjavenie 6:12; 11:13
4 (áno) Hladomory (Lukáš 21:11): Zjavenie 6:6,12
5 (áno) Morové epidémie (Lukáš 21:11): Zjavenie 11:6.
6 (áno) Desivé zjavy a veľké znamenia z neba (Lukáš 21:11) Zjavenie 6:12–13.
7 (áno) Prenasledovania (Lukáš 21:11): Zjavenie 12:17
8 (nie) Kresťania zradení blízkymi príbuznými (Lukáš 21:16): V Zjavení sa o tom nič nehovorí, len v Matúšovi 24 a Markovi 13.
9 (áno, tak trochu) Kresťania nenávidení všetkými pre Kristovo meno (Lukáš 21:17): Zjavenie 11:9-10, radosť zo smrti zbožných.
10 (nie) Obyvatelia Jeruzalema zabití mečom a odvlečení do zajatia (Lukáš 21:24)
11 (áno) Jeruzalem pošliapaný pohanmi (Lukáš 21:24 a nasl.) Zjavenie 11:2 a nasl.
12 (áno) Znamenia na slnku, mesiaci a hviezdach (Lukáš 21:25): Zjavenie 6:12-13.
13 (áno) Úzkosť národov a rev morských vĺn (Lukáš 21:25): Zjavenie 6:15-17, 13:1
14 (áno) Ježiš prichádzajúci s veľkou mocou a slávou (Lukáš 21:27): Zjavenie 19:11-16
Takže 12 z 14 udalostí (86 %) v Lukášovi sa spomína aj v Zjavení. Samozrejme, kniha Zjavenie obsahuje mnoho udalostí, ktoré sa v Lukášovi 21 nespomínajú.
Otázka: Kto je v Lk 21:23 „toto pokolenie“?
Odpoveď: Medzi slovom „generácia“ a slovom „rod“ je rozdiel iba v jednom písmene, takže by to mohla byť jedna generácia od času, keď sa objavia prvé znamenia, alebo by to mohol byť rod židovského národa, ktorý bude existovať, kým sa tieto znamenia nenastanú. Generácia sa považovala za obdobie približne 40 lunárnych rokov alebo približne 39,5 solárnych rokov. Keďže proroctvo má dvojité naplnenie, generácia, ktorá videla prvé z týchto znamení, uvidí aj jeho naplnenie. Rok 70 n. l. je len o pár rokov menej ako jedna generácia po roku 33 n. l. Keďže prvé znamenia sa objavujú v posledných časoch, všetko sa stane v priebehu jednej generácie od prvých znamení. Takže sa hodí aj „rasa“, aj „generácia“.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1448, a v The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 1022.
Otázka: Čo znamená v Lk 21,24 a nasl. „šliapanie po svätom meste pohanmi“?
Odpoveď: Zjavenie 11:2 hovorí, že v posledných časoch budú pohania šliapať po Svätom meste 42 mesiacov.
Otázka: Prečo Ježiš v Lk 21,29–31 porovnáva toto s figovníkom?
Odpoveď: Ježiš neučí nič nové o stromoch; to už bolo každému jasné. Ježiš použil metaforu niečoho, čo všetci poznali, aby vysvetlil, že tieto znamenia nebudú nejaké subtílne, ale budú zrejmé pre každého. Fíkovník v Písme často predstavuje Izrael a určite by sa to týkalo Izraela. Ježiš však hovorí o fíkovníku „alebo akomkoľvek strome“, takže tu nejde len o Izrael.
Viac informácií nájdete v dielach The Tony Evans Bible Commentary, s. 1006, The Evangelical Commentary on the Bible, s. 835, The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 1022 a The Expositor’s Greek New Testament, zväzok 1, s. 622.
Otázka: Ako sa v Lk 21,34–36 veriaci nechajú zaťažiť alebo zapliesť záležitosťami tohto sveta?
Odpoveď: Veriaci nemusia nič odmietať ani výslovne popierať, aby ochladli vo viere. Môžu postupne znižovať prioritu Božích vecí a zvyšovať prioritu vecí tohto sveta. Čo sú v súčasnosti najdôležitejšie veci vo vašom živote? Ak medzi ne nepatrí oslavovanie Boha, zvestovanie evanjelia druhým, pomoc druhým, posilňovanie iných kresťanov a obrana stáda, zvážte, či nie sú vaše priority úplne popletené.
Satan a démoni nás môžu pokúšať „ohnivými šípmi“. Ohnivý šíp sa síce môže odraziť od Božej zbroje, ale teplo z neho stále cítite. Niekedy sa ohnivý šíp môže dostať cez štrbinu v zbroji a ako veriaci potrebujeme uzdravenie od Ježiša, Veľkého Lekára.
V istom zmysle je bitka vyhratá, keď prvýkrát prídeme ku Kristovi. Ale v inom zmysle táto bitka – bitka o posvätenie – práve začala. Uistite sa, že skutočne bojujete a že sa len tak nevzdávate svetu. Prikázanie v Liste Rímskym 12:2, aby sme sa premenili, nie je prikázaním pre nebo, ale skôr prikázaním pre náš súčasný život. Hoci by to mohlo byť ľahšie, keby sme neboli v tomto svete, Boh chce, aby sme naďalej zostali vo svete; nemáme však byť z neho, ako hovorí Ján 17:14–16.
Niekedy sa musíme rozhodnúť postaviť sa proti nepriateľovi, ktorý nás okráda o radosť, ktorú môžeme mať v Bohu. Nemám tu na mysli Satana, démonov ani iných ľudí. Jedným z kľúčových nepriateľov, s ktorým musíme bojovať a ktorého musíme poraziť, je naše prirodzené ja.
Otázka: Ako môže veriaci podľa Lk 21,34–36 zistiť, že sa stáva zaťaženým alebo zapleteným?
Odpoveď: Niekedy to spoznáte jednoducho podľa svojho srdca. Čo vás ráno dostane z postele? Čo vás nadchne a čo sa vám naopak zdá nudné? Keď máte „ “ – nič, nad čím by ste naozaj museli premýšľať – na čo myslíte? Sú to veci Božie alebo menej dôležité veci?
Otázka: O čom presne máme bdieť a modliť sa v Lk 21,36?
Odpoveď: Celú kapitolu možno zhrnúť ako dôvody, prečo musíme brať vážne príkaz bdieť a modliť sa. Bdieť nad týmito vecami a modliť sa za to, čo Boh určil, že sa stane, má len sekundárny význam. Primárnym významom je bdieť nad svojím životom a modliť sa, aby vás Boh uznal za hodných uniknúť týmto veciam.
Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1448.
Otázka: Ako a prečo v Lukášovi 22:3 a Jánovi 13:2, 27 vstúpil Satan do Judáša?
Odpoveď: Hoci by sa to mohlo týkať posadnutia Judáša démonom, nemusí to nutne znamenať práve to. Posadnutie démonom sa často prejavuje tak, že osoba stratí kontrolu alebo nevie, čo robí. Neexistuje žiadny náznak, že by Judáš stratil kontrolu alebo nemal plnú kontrolu nad tým, čo robil. „Spolupráca s démonom“ teda nie je vždy „posadnutie démonom“.
A odkiaľ pochádzali peniaze, ktoré kňazi zaplatili Judášovi v Lukášovi 22:5? Pochádzali z chrámovej pokladnice; inými slovami, peniaze, ktoré boli úprimne obetované Bohu, boli zneužité na zaplatenie za zradu Ježiša. Satan nie je stvoriteľ; on tie peniaze nevytvoril. Ani nepresvedčil ľudí, aby obetovali svoje vlastné peniaze na zradu Ježiša. Satan musel len dosiahnuť, aby veľkňaz skreslil účel obety tak, aby slúžila Satanovým zámerom.
Otázka: Mohol by byť kresťan v Lukášovi 22:3 a Jánovi 13:2,27 ovplyvnený démonmi?
Odpoveď: Bohužiaľ, áno. Hoci kresťan nie je posadnutý démonom, stále môže byť démonmi ovplyvnený, ak to sám dovolí. Ak sa kresťan rozhodne uveriť tomu, čím ho démon pokúša, obráti sa k temným veciam pre potešenie alebo dovolí démonom, aby ovládali určitú oblasť jeho života, potom môže byť, aspoň čiastočne, podriadený démonovej vôli.
Otázka: Čo je v Lk 22,10 trochu nezvyčajné?
Odpoveď: Nie je to náhoda, že Ježiš dokázal predpovedať, kto prinesie vodu, a potom aj to, že pán domu dostane pokyn, aby pripravil izbu pre hosťa, a že to s radosťou urobí. Mnohí sa v skutočnosti domnievajú, že pán domu bol pravdepodobne už Ježišovým nasledovníkom.
Po druhé, v tej dobe mnohí muži pracovali ako nádenníci a ženy často nosili vodu. Muž, ktorý nosí vodu, by síce nebol ojedinelý, ale stále by to bolo menej bežné. Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ na str. 1449 tiež uvádza, že učeníci požiadali o izbu pre hostí, ale hostiteľ im dal viac, než o čo požiadali – veľkú, zariadenú izbu na poschodí. Ten muž pravdepodobne vedel, kto je Ježiš. Okrem toho ľudia v tomto období, keď na Veľkú noc prichádzalo veľké množstvo návštevníkov, pravdepodobne mali izby na prenájom. Ďalšie informácie nájdete v „ “ (Evanjelický komentár k Biblii), s. 835, v „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (Komentár k Biblii: Nový zákon), s. 259, a v „The Tony Evans Bible Commentary“ (Biblický komentár Tonyho Evansa), s. 1007.
Otázka: V Lk 22,19–21 Ježiš už predtým jedol s učeníkmi mnoho jedál, aký bol teda osobitný význam tejto večere?
Odpoveď: Namiesto špekulácií sa pozrime, čo o tom povedal sám Ježiš.
Všeobecný význam
V Lukášovi 22:15 Ježiš povedal, že „túžil“ (doslovne túžil s túžbou) po tom, aby mal toto posledné jedlo so svojimi učeníkmi.
V Lukášovi 22:16, 18, Matúšovi 26:29 a Markovi 14:25 Ježiš povedal, že už nebude jesť chlieb ani piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo, takže to malo význam pre posledné časy.
Osobitný význam
V Jánovi 13:14–15 Ježiš povedal, že im dal príklad tým, že umyl nohy svojim učeníkom.
V Jánovi 13:18 Ježiš výslovne jedol s Judášom, čím sa naplnil Žalm 41:9.
V Lukášovi 22:19 Ježiš lámal chlieb a povedal, aby to robili na jeho pamiatku.
Samozrejme, Ježiš slávil Veľkú noc tak, ako to mali robiť veriaci Židia, a naučil to aj svojich učeníkov.
Viac informácií nájdete v Believer's Bible Commentary na str. 1450 a v Evangelical Commentary on the Bible na str. 836.
Otázka: Prečo v Lukášovi 22:19 chlieb a víno nie sú fyzickým telom Krista?
Odpoveď: Z dvoch dôvodov môžeme usúdiť, že Ježiš mal na mysli, že chlieb a víno sú symbolicky Jeho telom.
Po prvé, neexistuje ani najmenší dôkaz, že by sa ľudia klaňali chlebu a vínu, ani v Biblii, ani v rannej cirkvi. Nemáme uctievať nič ani nikoho okrem Boha. Uctievame Ježiša, ale ak chlieb a víno nie sú Ježišom, nemáme uctievať chlieb a víno.
Po druhé, ak by niekto chápal túto metaforu tak, že chlieb a víno boli alebo sa stali Ježišom, potom by sme z dôvodu konzistentnosti museli považovať aj iné metafory o Ježišovom tele za samotného Ježiša, ako napríklad v 1. Korinťanom 12:27. My (cirkev) sme Kristovým telom. Myslíte si, že by ľudia mali uctievať vás alebo zbor, do ktorého chodíte? Ak ani jedno, prečo by ste potom nemali uctievať kresťana, stvoreného na Boží obraz, viac ako chlieb a víno, ktoré nie sú stvorené na Boží obraz?
Samozrejme, nemáme uctievať kresťanov. Ale bolo by uctievanie iných ľudí a ospravedlňovanie toho Kristovou metaforou horšie ako uctievanie chleba a vína a ospravedlňovanie toho Kristovou metaforou?
Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask, s. 393–394.
Otázka: Aké sú tri zrady v kapitole Lk 22,24–30?
Odpoveď: Prvým a najväčším bolo to, že Judáš prijal peniaze za zradu Ježiša. Druhým je to, že aj po tom, čo strávili s Ježišom viac ako tri roky, boli učeníci stále naplnení sebeckými ambíciami. Tretím je Petrov strach o svoj život, ktorý prevládol nad jeho láskou k Ježišovi. Ako kresťania, aj keby sme nepodľahli prvému pokušeniu, musíme si dávať pozor, aby sme nepodľahli tým posledným dvom.
Otázka: Ako v Lk 22,31 Satan preosieva človeka ako pšenicu?
Odpoveď: Písmo to priamo nehovorí, ale naznačuje, že Satan podlomí ich odpor a duchovnú silu, ako aj súdržnosť ich života, a zanechá ich ako plastelínu v Satanových rukách, neschopných poslúchať Boha. Grécke slovo pre „ty“ je tu v množnom čísle, nie v jednotnom. Na jednej strane teda Satan chcel preosiať všetkých učeníkov ako pšenicu. Na druhej strane sa však Ježiš obracal iba na Petra, na toho, kto mal udržať skupinu pohromade. Viac informácií nájdete v knihe The Tony Evans Bible Commentary, s. 1008.
Otázka: Bola Ježišova modlitba v Lk 22,32, aby viera Šimona Petra nezlyhala, vyslyšaná kladne alebo záporne?
Odpoveď: Grécky text sa dá preložiť ako „zlyhať“ alebo „zhasnúť“. Ježišova modlitba bola čoskoro vyslyšaná negatívne, keďže Petrova viera na chvíľu zlyhala, keď Peter trikrát zaprel Ježiša. V inom zmysle však bola Ježišova modlitba nakoniec vyslyšaná kladne, keďže sa Peter vrátil. Niekedy sa veriaci úplne odvráti od Pána, ale neskôr sa vráti. V Lk 22,32 Ježiš nepovedal Petrovi, čo má robiť, AK sa vráti, ale keďže vedel, čo vedel, povedal mu, KEDY sa vráti. Peter bol v tomto prípade príliš sebavedomý, pretože mal nesprávny pohľad na svoju vlastnú krehkosť. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 1028–1029 a v diele The Tony Evans Bible Commentary, s. 1008.
Otázka: Prečo sa Ježiš v Lk 22,38 chcel uistiť, že majú dva meče?
Odpoveď: Existuje najmenej päť rôznych interpretácií toho, čo Ježiš chcel povedať svojim učeníkom.
Požiadavka splnená: Ježiš chcel, aby si vzali dva meče. Vedel, že budú potrebovať meč, keďže mal ešte vykonať zázrak – uzdraviť ucho otroka, ktoré malo byť odrezané.
Pokarhanie: „To stačí“ znamenalo, že Ježiš hovoril o mečoch symbolicky, zatiaľ čo učeníci brali slová „s mečom“ doslovne. Ježiš povedal, že už stačilo toľko rečí na túto tému. Takýto výklad uvádza New Geneva Study Bible na str. 1649 a Believer’s Bible Commentary na str. 1452.
Nezáujem: Ježiš ich ani nekarhal, ani nepochválil. Ježiš jednoducho povedal, že dva meče stačia, a aby sa tým už viac nezaoberali.
Naplnené proroctvo: Ježiš chcel, aby mali dva meče, aby sa naplnilo proroctvo, že budú zaradení medzi zločincov. Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 260) rozoberá tri ďalšie názory, ale uprednostňuje tento pohľad.
Kniha „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), s. 486–488, dodáva, že to ukazuje, akí veľmi sa líšili od skupiny revolucionárov zo skupiny zelótov. Vojenská skupina by bola na boj oveľa lepšie vybavená.
Otázka: Čo nám to v Lk 22,40 hovorí o pokušení?
Odpoveď: V tejto konkrétnej situácii Ježiš im povedal, aby sa modlitbou vyhli pokušeniu. Je to však dobrá rada vo všeobecnosti. Keď sme pokúšaní, modlime sa; a ešte lepšie, modlime sa spolu s niekým iným.
Otázka: Čo presne bol ten „kalich“, o ktorého odstránenie, ak je to možné, prosil Ježiš v Lk 22,42?
Odpoveď: Najprv to, čo nie je odpoveďou, a potom odpoveď.
Čo nie je odpoveď: Niektorí si mysleli, že Ježiš sa modlil, aby neutiekol alebo nezavolal anjelov, aby ho zachránili, a nezlyhal tak vo svojej misii zomrieť na kríži. Iní špekulovali, že Ježiš prosil, aby nezomrel na vyčerpanie skôr, ako sa dostane na kríž.
Odpoveď: Keďže si Ježiš uvedomoval nielen blížiacu sa fyzickú bolesť, ale aj, čo je ešte horšie, blížiace sa odlúčenie od Otca, pýtal sa, či neexistuje nejaká iná cesta, ktorou by mohli ísť a ktorá by splnila požiadavky na spásu. Bolo v poriadku, že sa Ježiš pýtal, ale príchod strážcov, kým sa ešte modlil, naznačuje, že Otec odpovedal na Ježišovu prosbu „nie“.
Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 1032.
Otázka: Čo je v Lk 22,50–52 významné na chrámových strážcoch?
Odpoveď: Ide o židovskú chrámovú „políciu“, ktorá zatkla Ježiša, nie o rímskych strážcov. Chrámoví strážcovia mali povinnosť udržiavať poriadok v Božom chráme, ale v tomto prípade sa vydali ďaleko za hranice chrámového areálu, aby ich Satan mohol využiť na udržiavanie poriadku. Niekedy Satan nikomu nebráni v tom, aby vykonával svoju prácu; naopak, títo ľudia pokračujú vo svojej práci, pričom sú zneužití v prospech Satana a démonov.
Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Greek New Testament, zväzok 1, s. 623–624.
Otázka: Čo vidíme v Lk 22,54–60 o Petrovom zaprení?
Odpoveď: Peter je jediný spomenutý učeník, ktorý mal vôbec odvahu nasledovať Ježiša. Peter bol odvážny, ale jeho odvaha sa vytratila, keď ho slúžka prekvapila otázkou, či je Ježišovým nasledovníkom. Peter nezaprel Ježiša preto, že by stratil lásku k nemu; skôr bol v tej chvíli jeho strach o vlastný život a pochybnosti o Božej ochrane väčšie ako jeho láska. Ak bol Ježiš vydaný kňazom namiesto toho, aby bol chránený, Peter sa mohol zamýšľať nad tým, aká ochrana by ho čakala. Zdá sa však, že Peter si túto lekciu dobre osvojil. V Skutkoch apoštolov 4:3–21 a tiež v Skutkoch apoštolov 5:18–33 sa Peter neobával života bez Božej ochrany. Viac informácií nájdete v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 8, s. 1035, v „New International Bible Commentary“, s. 1224, v „The Expositor’s Greek New Testament“, zväzok 1, s. 628 a v „The Tony Evans Bible Commentary“, s. 1008–1009.
Otázka: Čo je na Petrovom zaprení v Lk 22,57–60 také nemotorné?
Odpoveď: Peter sa nezaprel len ako učeník; Peter poprel, že by vôbec vedel, kto je Ježiš. Vzhľadom na to, že Ježiš učil v Galilei a Judei približne tri roky, že do Jeruzalema vstúpil triumfálnym vstupom, že v chráme učil takmer týždeň a že vyhnal meničov peňazí, kladiem si otázku, aké percento Židov v Jeruzaleme s galilejským prízvukom by mohlo povedať, že nikdy nepočuli o svojom krajanovi z Galilee, Ježišovi? Peter nielenže zaprel Ježiša, ale ani to neurobil veľmi dobre!
Otázka: V Lk 22,64 zaviazali Ježišovi oči, alebo nie?
Odpoveď: Ježišovi zaviazali oči počas časti času, keď sa s ním zahrávali. Nie je tam uvedené, že mal zaviazané oči po celý čas. S rímskymi vojakmi ste sa určite nechceli zahrávať.
Otázka: Čo mal Ježiš na mysli, keď v Lk 22,70; 23,3 povedal: „Ty hovoríš, že som“?
Odpoveď: Bol to výraz silného potvrdenia toho, čo bolo povedané. Preklad NIV to správne prekladá ako: „Máš pravdu, keď hovoríš, že som.“
Svitky od Mŕtveho mora vrhajú ďalšie svetlo na túto otázku položenú Ježišovi. Jednou z vier sekty v Kumráne bolo, že Mesiáš bude konať zázraky a uzdravovať, ale osobne zabije rímskeho cisára. Trvalo by roky, kým by sa pochovali všetci mŕtvi z Mesiášových vojenských víťazstiev. Ako teda uvádza Christian News (23. 11. 1998): „Teraz už vieme, že keď Kaifáš viedol súdny proces s Ježišom, stačilo mu len prinútiť Ježiša, aby priznal, že je Mesiáš. Keďže Ježiš, ktorý vykonal predpovedané zázraky, toto priznal, bol považovaný za vinného z vlastizrady proti cisárovi.“
Otázka: Keďže v Lk 23,2 bol hlavným zmyslom procesu pred Sanhedrinom nájsť obvinenia, ktoré by sa predložili Pilátovi, aké boli obvinenia proti Ježišovi a aký význam mali?
Odpoveď: Židovská rada nemala právomoc nikoho popraviť, a tak Ježiša odovzdali najvyššej rímskej autorite v krajine: Pontskému Pilátovi. Keď Sanhedrin odovzdal Ježiša Pilátovi spolu s obvineniami, išlo o oficiálne zavrhnutie Ježiša zo strany židovských autorít. Boli to tri obvinenia.
Podvracanie židovského národa by v Pilátových očiach pravdepodobne nebolo príliš závažné, hoci by sa mohol tváriť, že mu na tom záleží.
Zákaz platenia rímskych daní by bol závažný a táto nelojalita by si zaslúžila trest smrti. Židovské autority by vedeli, že toto obvinenie je lož.
Tvrdenie, že je Mesiášom, kráľom. To je zložitejšie. Pilátovi by bolo jedno, keby sa niekto nazýval nejakým neznámym náboženským pojmom, ale židovskí starší dodali, že to znamená „kráľa“. Samozrejme, nazývať sa kráľom by bolo veľmi závažné; guvernér nemohol v žiadnom prípade prehliadnuť možnú vzburu zo strany samozvaného kráľa. Pilát sa teda začal zaoberať práve týmto posledným obvinením.
Ďalšie informácie nájdete v publikáciách: „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 8, s. 1039–1040; „Evangelical Commentary on the Bible“, s. 837; „New International Bible Commentary“, s. 1224; „Believer’s Bible Commentary“, s. 1453–1454; „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“, s. 262; a „The Tony Evans Bible Commentary“, s. 1010.
Otázka: Prečo bol Pilát v Lk 23,4 ochotný prepustiť Ježiša, keď Ježiš povedal, že je kráľ?
Odpoveď: Musíme si uvedomiť, že evanjeliá sa nikdy netvária, že sú doslovným záznamom celého rozhovoru. Hoci to Lukáš nespomína, po tom, čo to prebrali – ako ukazuje Ján 18:33–38a –, Pilát vedel, že Ježiš sa nehlásil za politického kráľa tohto sveta a že Ježiš by nechcel, aby jeho nasledovníci bojovali. Pilát teda v tom momente nemal s Ježišom žiadny problém. Nezabúdajme, že Pilát mal skúsenosti s opravdovými vzbúrencami, ale vedel, že Ježiš medzi nich nepatril. Ako však uvidíme o niekoľko veršov ďalej, správne vyhlásenie človeka za nevinného alebo vinného nebolo Pilátovou hlavnou starosťou. Viac sa zameriaval na udržiavanie poriadku než na spravodlivosť.
Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 1040, v diele The Tony Evans Bible Commentary, s. 1011, a v diele Believer’s Bible Commentary, s. 1454.
Otázka: Prečo presne v Lk 23,6–8 poslal Pontský Pilát Ježiša k Herodesovi Antipasovi?
Odpoveď: Zjavným dôvodom bolo, že Ježiš žil v Herodovej jurisdikcii. Pilát to však mohol ignorovať. Skutočným dôvodom bola jedna alebo viaceré z týchto troch vecí.
Pilát sa nechcel zaoberať Ježišom. Keďže mal výhovorku, aby ho odovzdal Herodesovi, nechal to na Herodesa. Alebo možno Pilát videl šancu rozložiť zodpovednosť za čokoľvek, čo by sa mohlo stať.
Pilát chcel zistiť viac: Keďže Herodes poznal židovské zvyky oveľa lepšie ako Pilát, Pilát chcel počuť od odborníka na túto oblasť, aké vážne je toto tvrdenie o Mesiášovi.
Pilát chcel urobiť Herodesovi láskavosť. Pilát a Herodes nemali dobré vzťahy a možno si Pilát myslel, že ak sa v tejto bezvýznamnej veci podriadi Herodesovi a uspokojí jeho zvedavosť, mohlo by to pomôcť ich vzťahu.
Pilát však v Lukášovi 23:4 nenašiel na Ježišovi žiadnu vinu a ani Herodes Antipas, ani Pilát nenašli na Ježišovi žiadnu vinu v Lukášovi 23:14–15.
Viac informácií nájdete v Evangelickom komentári k Biblii na strane 837.
Otázka: Prečo v Lk 23,16 Pilát povedal, že Ježiša potrestá/bičuje, a potom ho prepustil, ak si myslel, že Ježiš je nevinný?
Odpoveď: V prvom rade je grécke slovo pre „potrestať/bičovať“ v tomto texte, paideusas, iné slovo ako slovo pre skutočné bičovanie, phragellosas, ktorému bol Ježiš neskôr podrobený v Matúšovi 27:26 a Markovi 15:15.
Pilátov zámerom bolo prepustiť Ježiša po tom, čo ho mierne potrestá. Pilát možno chcel Ježiša varovať, aby „zachoval pokoj“, aby židovskí vodcovia videli, že Ježiš predsa len nejaký trest dostal. Okrem toho Pilát možno nebol nadšený z toho, že sa Ježiš správal takým spôsobom, ktorý židovských vodcov vôbec tak rozhneval. Napokon, Matúš 27:19 spomína, že Pilátova manželka ho varovala, aby Ježišovi nič nerobil, lebo kvôli tomu vo sne veľmi trpela. Pilát teda videl, ako by mohol v celej tejto situácii nájsť „zlatú strednú cestu“. Pilátov zámer sa však nenaplnil. Ako to vyjadril Helmut Gollwitzer: „Pilát má moc, ale nemá slobodu“.
Viac informácií nájdete v dielach The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 1040–1041, Believer’s Bible Commentary, s. 1454, New International Bible Commentary, s. 1225, Evangelical Commentary on the Bible, s. 837, a The Tony Evans Bible Commentary, s. 1010.
Otázka: Čo mal Ježiš na mysli v Lk 23,31 v súvislosti s figovníkom, keď povedal: „Lebo ak ľudia robia takéto veci, keď je strom zelený, čo sa stane, keď bude suchý?“
Odpoveď: Zelené drevo sa dobre nehorí a nevinní ľudia by nemali byť popravovaní. Ale ak sa (nevinné) zelené drevo spáli, obrazne povedané, čo sa stane so suchým drevom a vinnými ľuďmi? Ak ľudia robia takéto veci, keď je Ježiš prítomný, a to aj po tom, čo videli Jeho zázraky, o to viac budú odmietať Boha, keď Ježiš nebude fyzicky pri nich a oni neuvidia zázraky? Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary na str. 1225 a v Believer's Bible Commentary na str. 1455.
Otázka: V Lk 23,33, volalo sa miesto Ježišovho ukrižovania Kalvária, alebo to bola Golgota, ako hovorí Mt 27,33?
Odpoveď: Oboje, keďže ľudia hovorili viacerými jazykmi. Názov Kalvária pochádza z latinského rímskeho výrazu pre lebku a Golgota z aramejčiny. To isté uvádza aj New International Bible Commentary, s. 1225, a Asimov’s Guide to the Bible, s. 893.
Otázka: Čo je zaujímavé na veršoch v Lk 23,33–49?
Odpoveď: Ľudia mali na túto jednu udalosť veľmi rozličné reakcie. Vojaci boli príliš zaneprázdnení hazardom, aby venovali Ježišovi veľkú pozornosť. Ženy plakali, Ježiš umieral v mukách a väčšina židovských vodcov sa tešila. Jeden zločinec na kríži sa Ježišovi posmieval, druhý v neho uveril. Centurión, ktorý bol predtým voči Ježišovi apatický, sa zmenil a teraz je v úžase. Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary, s. 1225, a v Evangelical Commentary on the Bible, s. 837–838.
Otázka: Môžu ľudia, ktorí celý život odmietali Boha a prijali Ježiša až v poslednom výdychu, podľa Lk 23,40–43 aj tak ísť do neba?
Odpoveď: Áno aj nie.
Áno: Ak niekto dospeje k pravej viere v Krista v okamihu smrti, potom, podobne ako zlodej na kríži v Lukášovi 23:40–43, pôjde do neba. Možno nebude mať všetky odmeny, ktoré Pavol spomína v 1. Korinťanom 3:11–15, ale určite bude v nebi.
Nie: Ak niekto len vysloví slová, akoby to bola poistka proti požiaru, bez toho, aby skutočne zveril svoju dušu Kristovi, potom, ako spomína R. C. Sproul v knihe Now That’s a Good Question na s. 113–115, len „vyznáva vieru“ a „nemá vieru“.
Otázka: Čo je paradoxné na zlodejovi po Ježišovej pravici v Lk 23,40–43?
Odpoveď: Hoci niektorí videli, ako Ježiš vzkriesil mŕtvych, stále neverili. Zlodej videl, ako Ježiša popravujú, a napriek tomu verí. Potom, čo Ježiš vzkriesil Lazára, reakciou veľrady bolo sprisahanie, ako Ježiša zabiť. Aj dnes, keby ste dokázali urobiť toľko zázrakov, koľko urobil Ježiš, u niektorých by to len posilnilo ich odpor voči evanjeliu.
Otázka: Čo nám zlodej na kríži v Lk 23,40–43 hovorí o krste vodou?
Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.
1. Jeden kresťan z Cirkvi Kristovej mi povedal, že keďže sa učí, že človek musí byť pokrstený vodou, aby bol spasený, príbeh o zlodejovi na kríži, ktorý bol s Ježišom v raji, ho dlho trápil. Nakoniec však dospel k záveru, že keďže zlodej nemal možnosť nechať sa pokrstiť, Boh určite chápe situáciu ľudí.
Jeho záver je absolútne správny. Boh nie je obmedzený v tom, aby spasil niekoho, kto nie je pokrstený vodou. Hoci krst vodou je niečo, čo každý poslušný kresťan vykoná, ak a keď je to možné, Boh nie je obmedzený našimi okolnosťami.
2. Druhý názor, ktorý mi bol verejne prednesený počas debaty s členom Cirkvi Kristovej, je, že zlodej po pravici musel byť už predtým nasledovníkom Ježiša alebo Jána Krstiteľa a bol pokrstený ešte predtým, ako sa ocitol na kríži.
3. Tretí názor Cirkvi Kristovej je, že zlodej na kríži zomrel pred Kristovým vzkriesením a krst je nevyhnutný až po vzkriesení. Samozrejme, v tom prípade sa verš z Ján 3:5 – „ak sa človek nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ – vyučoval ako pravdivý aj pred vzkriesením.
Toto je názor, ktorý obmedzuje Božiu moc. Predstavte si, že by odsúdený zločinec vo väzení v nekresťanskej krajine dospel k pravej viere v Krista a strážcovia by mu pred popravou nedovolili prijať krst vodou. Mohlo by konanie strážcov „zablokovať“ schopnosť Všemohúceho Boha priviesť do neba človeka, ktorý skutočne verí v Krista?
Okrem toho sa okolo roku 400 n. l., v čase Ambróza, Augustína a Prospera z Akvitánie, stal bežným názor, že pokrstené deti, ktoré zomrú, idú do neba, a nepokrstené deti, ktoré zomrú, idú do pekla. „Náhodou“ sa krst detí stal veľmi populárnym. Počas väčšiny dejín, až do čias anabaptistov počas reformácie, kresťania takmer bez výnimky praktizovali krst detí. Ide každý jeden kresťan od roku 400 n. l. do približne roku 1514 n. l. do pekla kvôli Božej neschopnosti alebo neochote zachrániť ich?
Otázka: Ako mohol Ježiš v Lk 23,43 povedať zlodejovi po svojej pravici, že ešte dnes bude v raji, keď Ježiš vstal z mŕtvych až na tretí deň?
Odpoveď: Ježiš odišiel do raja a kázal duchom vo väzení bezprostredne po svojej smrti a pred svojím vzkriesením. Je zaujímavé, že Ježiš zlodejovi nepovedal: „Dnes budeš so mnou v nebi“, ale: „Dnes budeš so mnou v raji.“
Otázka: Hovorí verš v Lk 23:43 „Veru, hovorím ti dnes“, ako tvrdia Svedkovia Jehovovi, alebo „Veru, hovorím ti, dnes“?
Odpoveď: Nie. Neexistuje žiadny dôkaz, že grécky hovoriaci kresťania chápali, že „dnes“ sa vzťahovalo na okamih, keď Ježiš hovoril, a nie na čas, keď sa tieto slová naplnia. V knihe When Cultists Ask na strane 152 sa uvádza, že zo 74 výskytov výrazu „veru, hovorím ti“ by toto bolo jediné miesto, kde by sa slovo „dnes“ spojilo s touto frázou. Keď nejaká súčasná skupina ľudí príde s novým výkladom starogréckej gramatiky, mali by existovať nejaké dôkazy, že to aspoň niektorí raní kresťania tak chápali.
Otázka: Čo presne je raj v Lk 23,43?
Odpoveď: Keďže zlodej po Ježišovej pravici mal byť v ten deň s Ježišom v raji, raj je miesto, kam Ježiš v ten deň odišiel. Ešte pred Ježišovým narodením Židia chápali, že hrob, Šeol, bol rozdelený na dve časti: „väzenie“ pre nespravodlivých a „raj“ pre spravodlivých. Keďže Ježiš použil tento termín bez akéhokoľvek spresnenia, v podstate túto doktrínu nijako neopravil. Pavol navštívil tretie nebo, raj, v 2. Korinťanom 12:2,4.
Židovský odkaz na dve časti Šeolu sa nachádza v 1. knihe Henochovej 22:1–4. Po súde budú nespravodliví navždy trpieť bolesťou a morom. Ďalšie židovské odkazy na večný trest pre bezbožných sú:
Zvestovanie Mojžiša 10:10
2. Ezdráš 7:36, keď synovia Makabejských boli upálení na smrť, povedali: „My budeme horieť len chvíľu, ale vy budete horieť po celú večnosť.“
Judita 16:17: „Oheň a červy dá ich telu; budú navždy plakať od bolesti.“
Žalmy Šalamúnove 3:13. 4. Makabejská kniha v LXX používa tento výraz pre hebrejské slová ako „asam“ na označenie náhrady za vinu. V Septuaginte sa používa v 1. Samuelovej 6:3, f. 8, 17 , ako obeť za vinu. Prekladá sa ako hanba, potupa v Ezechielovi 16:52, 42; 32:24, 30 a ako príčinu hriechu a nešťastia v Ezechielovi 3:20 a 7:19. Ezechiel 16:52, 52 a 32:24, 40 ukazujú Božie tresty. Múdrosť 3:1 hovorí, že spravodliví nie sú dotknutí žiadnym basanos.
V 2. knihe Makabejcov 7:13 a často aj v 4. knihe Makabejcov sa podstatné meno a sloveso používajú v súvislosti s mučením židovských mučeníkov. Používa sa v súvislosti s mučením kresťanských mučeníkov v 1. Klementovi 6:1,15, 2. Klementovi 17:7, Eusebiovej Cirkevnej histórii 5, 1, 20 a 24 a v Mučeníctve Polykarpa 2,3.
Ďalšie informácie nájdete v dielach Encyklopédia biblických ťažkostí, s. 367–368, a Ťažké výroky Biblie, s. 488–489.
Otázka: Kedy bola v Lk 23,44 šiesta hodina?
Odpoveď: Židovský deň začínal okolo 6:00 ráno, takže šiesta hodina by bola približne na poludnie. To isté uvádzajú aj Študijná Biblia NIV, s. 1587, Biblia NET, Nová ženevská študijná Biblia, s. 1652, a Komentár k biblickým znalostiam: Nový zákon, s. 262. Nemohlo ísť o slnečné zatmenie, pretože podľa diela The Expositor's Greek Testament, zväzok 1, s. 641, sa Veľká noc slávila počas splnu.
Otázka: Prečo Lukáš v Lk 24,4 nazval týchto dvoch mužov „mužmi“ namiesto „anjelmi“?
Odpoveď: Lukáš opisuje veci tak, ako sa javili, a oni sa javili ako ľudia. Lukáš však sám chápal, že to boli anjeli, keďže ich tak nazýva v Lukášovi 24:23. Navyše aj v Lukášovi 24:4 mali títo muži žiarivé rúcha (t. j. odevy, nie brnenie), čo by bolo anjelské oblečenie. Viac informácií nájdete v diele The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 1048 a v diele The Expositor's Greek Testament, zväzok 1, s. 643–644.
Otázka: Ako dnes ľudia hľadajú živých medzi mŕtvymi, ako je to opísané v Lk 24,5 a nasl.?
Odpoveď: Tak ako ženy hľadali vzkrieseného Spasiteľa na nesprávnom mieste, aj ľudia dnes môžu hľadať život v mŕtvych veciach. Na jednej strane môžu doslova praktizovať okultné veci, ako napríklad chodiť na seansy alebo prosiť médiá, aby kontaktovali mŕtvych, hoci veriaci by to nemali robiť. V prenesenom zmysle môžu hľadať život v mŕtvych inštitúciách, liberálnych cirkvách a falošných náboženstvách. Môžu hľadať život vo svojej organizácii, tradíciách, zosnulých svätých či hrdinoch alebo v zákonoch. Život však prichádza iba skrze Ježiša. Viac informácií nájdete v knihe The Tony Evans Bible Commentary, s. 1013.
Otázka: Kde sa nachádzala dedina Emaus, o ktorej sa píše v Lk 24,13?
Odpoveď: Emaus bol malý mestečko a nevieme to presne. Lukáš uvádza, že to bolo šesťdesiat stadií, čo je približne sedem míľ. Keďže to však bolo len kúsok od Jeruzalema, existujú tri možnosti. Abu-Ghosh je vzdialený asi deväť míľ, El-Qubeibeh asi sedem míľ. Motza-Illit je vzdialená len tri a pol míle, ale cesta tam a späť by bola sedem míľ. Josephus ju spomína ako Emaus ( ) a Talmud ju spomína ako Motza. Semitské slovo Ha-Motza je podobné slovu Emaus. Neskôr tam stál byzantský kostol.
Existuje ešte jedno miesto, Imwas, nazývané aj Nicopolis, ktoré v tej dobe existovalo, ale bolo vzdialené 160 stadií, čo je približne 15 míľ. Sinaiticus a niektoré ďalšie rukopisy uvádzajú 160 stadií.
Viac informácií nájdete v knihe The Expositor's Bible Commentary, zväzok 8, s. 1055.
Otázka: Ako sa na nás dnes vzťahuje príbeh z Lk 24,13–35?
Odpoveď: Títo veriaci nespoznali Ježiša, hoci kráčal priamo vedľa nich. Dnes sa možno nachádzate na svojej vlastnej ceste do Emauz. Ježiša ešte nevidíte, hoci kráča priamo vedľa vás. Niekedy je to, čo od vás Boh chce, na očiach, lenže vy to nevidíte.
Hoci je možné, že Boh nadprirodzeným spôsobom zabránil tomu, aby Ježiša spoznali, je pravdepodobnejšie, že ho nespoznali z oveľa prozaickejších dôvodov. Okrem toho, že mal možno iné šaty, videli, že Ježiš bol mŕtvy; neočakávali, že Ježiš bude nažive, a nevideli to, čo nehľadali. Vedeli, čo im povedali ženy a ostatní, a ich srdcia horeli, keď kráčali s Tým, ktorého milovali, ale nemali vieru a boli príliš pomalí uveriť, že Boh môže vzkriesiť Ježiša. Keď máme poznanie a máme lásku, veci sa stále nemusia zosúladiť s našou cestou s Pánom, ak nemáme vieru.
Otázka: Ako v Lk 24,16 bolo učeníkom zabránené, aby spoznali Ježiša?
Odpoveď: Nadprirodzeným spôsobom im Boh mohol ľahko zabrániť, aby Ho spoznali, rovnako ako muži pred Lotovými dverami nedokázali nájsť obyčajné dvere v knihe Genesis 19:11. Z prirodzeného hľadiska, ak by niekto mal na sebe niečo podobné beduínskemu rúchu, aby sa chránil pred slnkom a prachom, mali by len malú šancu vidieť jeho tvár. Mohli byť tiež príliš pohltení smútkom na to, aby ľudí skutočne pozorovali tak pozorne. Neverili, že Ježiš premôže smrť, takže aj keby si mysleli, že ten muž vyzerá ako Ježiš, túto myšlienku by odmietli kvôli svojej nevere. Nakoniec, určite nehľadali Ježiša, keďže vedeli, že Ježiš bol zabitý. V diele „The Expositor’s Greek Testament“, zväzok 1, s. 646 sa neuvádza žiadny nadprirodzený dôvod, prečo Ježiša nespoznali. Viac informácií nájdete v „The Tony Evans Bible Commentary“, s. 1013, 1014.
Otázka: V Lk 24,19–21 dvaja učeníci rozprávali, ako vložili všetku svoju nádej do Ježiša a ako sa všetky ich nádeje a sny rozplynuli. Ako ste reagovali, alebo ako by ste reagovali, keby Boh dopustil, aby sa vaše nádeje a sny rozplynuli?
Odpoveď: Naším cieľom je potešiť Boha, nie naplniť naše vlastné ambície. Mali by sme mať zásadný záujem o to, čo Boh robí, a o to, ako sa na tom môžeme podieľať. Na druhej strane by sme mali mať skôr „slabý záujem“ o veci, na ktorých sa Boh nepodieľa. Niekedy môže byť bolestivé vzdať sa toho, čo vyzerá, že uspokojí vašu ambíciu, ale mali by sme si uvedomiť, že Boh má niečo lepšie. Kresťania by, ak to správne chápeme, mali byť veľmi ambiciózni. Mali by sme však byť ambiciózni s Jeho ambíciou, pre Jeho kráľovstvo, a nie s našou vlastnou ambíciou.
Otázka: V Lk 24,30–31 sa hosť, Ježiš, stal hostiteľom. Ako sa môže Ježiš v našom živote premeniť z hosťa na hostiteľa?
Odpoveď: Mnohí ľudia sú naklonení kresťanstvu a Ježišovi. Iní chcú počúvať, čo učil, a možno niektoré veci nasledovať, zatiaľ čo iné odmietajú. Ale dovolíte Ježišovi, aby bol Pánom vášho života, odvrátite sa od vecí, ktoré sa zdajú sľubné alebo príjemné, pretože On to hovorí – či už v Božom písanom slove, alebo po modlitbe – a budete nasledovať to, čo On chce?
Viac informácií nájdete v Believer's Bible Commentary na str. 1458 a v New International Bible Commentary na str. 1226–1227.
Otázka: Ako sa v Lk 24,39 líšilo Ježišovo telo a krv pred a po zmŕtvychvstaní?
Odpoveď: Písmo to neuvádza, ale môžeme urobiť niekoľko domnienok. Po zmŕtvychvstaní už Ježiš nepodliehal bolesti, smrti ani žiadnej možnosti poškodenia svojho tela. Nepochybne mohol so svojím osláveným telom robiť viac vecí, než keď bolo jeho telo obyčajným ľudským telom. Ježiš vo svojom tele mohol prechádzať dverami a stenami, ale zároveň mohol byť hmotný, aby ho bolo možné jesť a dotýkať sa ho. Podrobnejšie rozoberanie tejto témy nájdete v publikáciách When Cultists Ask, s. 154–157, a When Critics Ask, s. 395–399.
Otázka: Čo znamená Lk 24,39–43 pre Svedkov Jehovových a členov Cirkvi zjednotenia reverenda Moona?
Odpoveď: S týmto veršom majú skutočné problémy, pretože obe skupiny učia, že Ježiš bol „duchovne vzkriesený“, čo znamená, že Jeho fyzické telo bolo stále v hrobe. Buď
1. Ježiš klamal a nemal tu fyzické telo.
2. Keďže učeníci boli pomalí v uverení, Ježiš dočasne stvoril fyzické telo a vydával ho za svoje (túto teóriu som počul od Svedka Jehovovho). Inými slovami, Ježiš sa pred svojimi učeníkmi vydával za niekoho iného. Ak to niekto prijme, nemal by brať príliš vážne tvrdenie, že kresťania nesprávne predstavujú Ježiša ako fyzicky vzkrieseného z mŕtvych, keďže aj Ježiš to tak nesprávne predstavil.
3. Ježiš hovoril pravdu. Ježiš to povedal, lebo naozaj fyzicky vstal z mŕtvych.
Pokiaľ ide o mňa, verím, že Ježiš hovoril pravdu. Pozri knihu When Cultists Ask, s. 152–154, kde nájdeš odlišnú, ale dopĺňajúcu odpoveď.
Otázka: Čo znamená Lk 24,39–43 pre falošné náboženstvo kresťanskej vedy?
Odpoveď: Prívrženci kresťanskej vedy veria, že Ježiš fyzicky nevstal z mŕtvych. Podľa knihy When Cultists Ask, s. 157–158, Mary Baker Eddyová, zakladateľka kresťanskej vedy, hovorí, že Ježiš „sa jednoducho prispôsoboval nezrelým predstavám svojich učeníkov (Eddy, 593)“.
Eddy tým tvrdí, že Ježiš otvorene oklamal učeníkov. Keďže učeníci učili, že Ježiš fyzicky vstal z mŕtvych, potom Ježišovo údajné klamstvo oklamalo západný svet takmer 2 000 rokov. Navyše, ak sa Ježiš jednoducho prispôsoboval nezrelým predstavám, ako je možné, že keď Tomáš neveril, že Ježiš fyzicky vstal z mŕtvych, Ježiš údajne oklamal Tomáša, aby zmenil svoj názor z „osvieteného“ na „nezrelý“?
Otázka: Je podľa Lk 24,41–43 a Sk 10,10–16 v poriadku, ak je kresťan vegetariánom?
Odpoveď: Áno, je to v poriadku. Nie je však kresťanské tvrdiť, že jedenie mäsa je morálne nesprávne. Ježiš jedol rybu v Lk 24,41–43 a Petrovi bolo v Sk 10,10–16 prikázané zabiť a zjesť zviera. Samozrejme, jedenie ryby svedčí o tom, že Ježiš mohol jesť, a teda mal fyzické, oslávené telo. Viac informácií nájdete v knihe The Tony Evans Bible Commentary na strane 1018.
Otázka: Ako v Lukášovi 24:44 písma Mojžiša hovoria o Ježišovi?
Odpoveď: Pozrime sa najprv na hlavné zásady, potom na konkrétne proroctvá a nakoniec na symboliku v Tóre, prvých piatich knihách Biblie.
Kľúčové princípy: Nikto nemôže čítať Tóru bez toho, aby ho neupútala častosť a dôležitosť obetí. Boh ich nechal praktizovať tento koncept 1 400 rokov, až kým sa nestal takou bežnou súčasťou ich kultúry, že keď Ján nazval Ježiša „Baránkom Božím“, každý vedel, na čo Ján narážal.
Konkrétne proroctvá:
Genesis 3:15 hovorí, že potomok (v jednotnom čísle) ženy rozdrví hlavu Satana.
V knihe Genesis 49:10 sa píše, že žezlo neopustí Júdu, kým nepríde „Šilo“. To znamená, že nestratia právo na vykonávanie trestu, kým nepríde Kristus. Pozrite si diskusiu o Genesis 49:10, kde nájdete podklady pre toto tvrdenie.
V Deuteronómiu 18:15–19 sa píše, že po Mojžišovi príde niekto spomedzi Židov a oni mu musia poslúchať.
Symbolika: Existuje množstvo pasáží, ktoré obsahujú symboliku a predznamenávajú Kristov príchod, nie sú však konkrétnymi proroctvami.
Bronzový had (Ján 3:14; Numeri 21:8,9)
Otázka: Kde v Starom zákone sa v Lukášovi 24:46 píše, že Mesiáš musí trpieť, zomrieť a na tretí deň vstať z mŕtvych?
Odpoveď: Niektoré verše, ktoré hovoria, že Mesiáš bude trpieť a zomrie, sú Daniel 9:26; Izaiáš 53:1–12 a Zachariáš 12:10 (smútok nad tým, ktorého prebodli). Predtým Ježiš v Matúšovi 12:40–41 učil, že Jonáš v bruchu ryby bol predobrazom neho samého.
Otázka: V Lukášovi 24:50–51, vystúpil Ježiš z Betánie, alebo z Olivovej hory, ako hovorí Skutky apoštolov 1:9–11?
Odpoveď: Oboje. Betánia ležala na juhovýchodnom svahu Olivovej hory, asi míľu od jej vrcholu. Kniha When Critics Ask, s. 401, tiež naznačuje, že učeníci mohli stáť s Ježišom na vrchole hory a Ježiš vystúpil smerom na východ (preč od Jeruzalema) nad Betániou. Ďalšie informácie nájdete aj v publikáciách „Bible Difficulties & Seeming Contradictions“ (s. 200), „The Expositor’s Greek Testament“ (zväzok 1, s. 651) a „Evangelical Commentary on the Bible“ (s. 839).
Otázka: Mal by sa na koniec Lukášovho evanjelia pridať úryvok Jn 7:53–8:11?
Odpoveď: Nie. Jediný rukopis, o ktorom Aland a kol. (3. vydanie) uvádzajú, že to obsahoval, bol rukopis č. 1333, ktorý bol napísaný v jedenástom storočí. Navyše bol do tohto rukopisu pridaný ako oprava, zrejme inou rukou.
Otázka: Prečo by malo byť Lukášovo evanjelium súčasťou Biblie?
Odpoveď: Existujú dva dôvody a tretí dôvod, ktorý spôsobuje, že prvé dva dôvody vyzerajú menej dôležité.
1. Lukáš je považovaný za jedného z najpresnejších starovekých historikov.
2. Keďže Lukáš zaznamenáva presný popis Ježišových slov, chceli by sme čítať výroky a činy Mesiáša.
3. Pavol a autori rannej cirkvi ho uznali za Božie slovo. Ako poukazuje kniha The Complete Book of Bible Answers na s. 27–28, v 1. liste Timoteovi 5:18 Pavol citoval z kníh Deuteronómium [Dt 25:4] a Lukáša [Lk 10:7], pričom obe nazval Písmom. 1. list Timoteovi bol napísaný v roku 63 n. l., len tri roky po Lukášovi, a napriek tomu je Lukáš stále nazývaný Písmom na rovnakej úrovni ako Deuteronómium.
Otázka: Aké dôkazy existujú v Lukášovom evanjeliu, že Lukáš napísal evanjelium, ktoré nesie jeho meno?
Odpoveď: Raná cirkev všeobecne uznávala Lukáša, Pavlovho spoločníka, za autora Lukášovho evanjelia.
Irenej v diele Proti herézam, s. 439, kapitola 14, v. 1, 3 (napísané v rokoch 182–188 n. l.) cituje Lukáša 1:2 a spomína, že je to dielo Lukáša.
Tertulián (198–220 n. l.) v diele Proti Marcionovi, kniha 4, kapitola 2, hovorí, že „evanjelický Zákona má za svojich autorov apoštolov“. V tej istej kapitole Tertulián uznáva, že Lukáš nebol „apoštolom“, ale „apoštolským mužom“, pretože bol s Pavlom. Pokiaľ ide o spoľahlivosť Lukášovho evanjelia vo všeobecnosti, pozri nasledujúce tri otázky.
Cyprián, biskup Kartága (cca 246–258 n. l.), cituje Lukáša ako autora v Traktáte 12, tretia kniha, 116.
Otázka: Kedy bolo napísané Lukášovo evanjelium?
Odpoveď: Vieme s istotou, že bolo napísané po roku 33 n. l., pred Skutkami apoštolov a pravdepodobne pred rokom 70 n. l.
Názory rôznych autorov
V NIV Study Bible na s. 1533 sa uvádza, že dva najčastejšie navrhované obdobia sú roky 59–63 n. l. a 70. alebo 80. roky.
V publikácii „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (Komentár k biblickým znalostiam: Nový zákon), s. 199, sa uvádza, že keďže Skutky apoštolov boli napísané ešte za života Pavla a Lukášovo evanjelium vzniklo ešte skôr, mohlo byť napísané pred rokom 64 n. l. Navrhuje sa obdobie rokov 58–60 n. l.
V publikácii „New Geneva Study Bible“ na strane 1599 sa uvádza, že Lukášovo evanjelium a Skutky apoštolov mohli byť napísané okolo roku 63 n. l.
Komentár „Believer’s Bible Commentary“ na s. 1367–1368 uvádza, že najpravdepodobnejším dátumom je začiatok 60. rokov. „Hoci niektorí datujú Lukášovo evanjelium do obdobia medzi rokmi 75–85 (alebo dokonca do 2. storočia), je to zvyčajne aspoň čiastočne spôsobené odmietaním predpokladu, že Kristus mohol presne predpovedať zničenie Jeruzalema.“
V publikácii New International Dictionary of the Bible na strane 605 sa uvádza, že náhle ukončenie Skutkov naznačuje, že Lukáš neprežil Pavlovo uväznenie o veľa dlhšie. Okrem toho nie je pravdepodobné, že by bola napísaná po zničení Jeruzalema. Uvádza sa tam, že roky 58–59 n. l. by Lukášovi poskytli dostatok času na vykonanie výskumu.
Wycliffeho biblický slovník na s. 1056–1057 uvádza jednoducho „druhá polovica prvého storočia“.
New International Bible Commentary na s. 1182 uvádza dôvody pre tri názory.
80–85 n. l., ak niekto popiera proroctvo: Uvádza sa, že tento najbežnejší názor vychádza z Lukáša 21:20, kde sa hovorí, že veta „keď uvidíte Jeruzalem obkľúčený vojskami“ nemôže byť prorockým predpovedaním.
100 n. l., ak Lukáš a Skutky apoštolov vychádzajú z diela Jozefa Flavia: Jozef Flavius a Lukáš zaznamenávajú niektoré z tých istých udalostí, preto niektorí si myslia, že Lukáš kopíroval z diela Jozefa Flavia.
Pred rokom 70 n. l., pretože Skutky apoštolov končia tým, že Pavol je nažive.
Skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible (Asimovov sprievodca Bibliou) na strane 912 uvádza, že zrejme niekedy po roku 70 n. l. Hoci niektorí navrhujú dátumy až do roku 100 n. l., rok 80 n. l. je všeobecne prijateľnejší.
Otázka: Ako vieme, že dnešný Lukášov evanjelium je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?
Odpoveď: Existujú aspoň tri dobré dôvody.
1. Boh sľúbil, že zachová svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; Izaiášovi 59:21; Izaiášovi 40:6–8; 1. liste Petrovom 1:24–25 a Matúšovi 24:35.
2. Svedectvo rannej cirkvi. Tu je niekoľko autorov, ktorí odkazovali na verše z Lukáša.
1. Klement (96–98 n. l.) cituje Lukáša 6,36–38; 8,5 (parafráza podobenstva o rozsievačovi); 17,2. Citát z Lukáša 6,36–38 (kap. 13, s. 8) sa môže vzťahovať aj na Matúša 6,12–15; 7,2. Parafráza Lukáša 17:2 sa môže vzťahovať aj na Matúša 18:8; 26:24; Marka 9:42.
Didaché (cca 60–120 n. l.), zväzok 7, kap. 1, s. 377, cituje Lukáša 6:30: „Dávajte každému, kto vás prosí, a nežiadajte to späť;“
List Barnabáša (cca 70–130 n. l.), kap. 5, s. 139, cituje Lukáša 5:32 (tiež Matúša 9:13; Marka 2:17)
List Barnabáša (cca 70–130 n. l.), kap. 19, s. 148, cituje polovicu Lukáša 6:30 (tiež Matúš 5:42)
2. Klement (120–140 n. l.), kap. 13, s. 254, voľne cituje Lukáša 6,32 ako slová Pána: „Nemáte zásluhu, ak milujete tých, ktorí vás milujú, ale máte zásluhu, ak milujete svojich nepriateľov a tých, ktorí vás nenávidia.“ Odvoláva sa tiež na Lukáša 16,12.
2. Klement (120–140 n. l.), kap. 13, s. 254, cituje časť Matúša 9:13 a Lukáša 6:32 ako Písmo. „A iný úryvok z Písma hovorí: ‚Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.‘“ 2. Klement cituje v kapitole 16 na strane 252 aj Matúša 6:24 a Lukáša 16:13.
2. Klement (120–140 n. l.), kap. 5, s. 252, odkazuje na rozhovor medzi Petrom a Ježišom, ktorý sa v Písme nenachádza, a uzatvára ho citátom z Matúša 10:28 a Lukáša 12:4,5.
To sú všetky odkazy, ktoré 2. Klement obsahuje na Lukáša.
Polykarp (100–155 n. l.) cituje tretinu Lukáša 6:37: „Odpúšťajte a bude vám odpustené;“ Polykarpov list Filipským, kap. 2, s. 33.
Polykarp (100–155 n. l.) cituje text, ktorý sa nachádza v Matúšovi 7:2 a Lukášovi 6:38: „Akým meradlom meriate, takým sa vám bude odmeriavať.“ Polykarpov list Filipským, kap. 3, s. 33.
Polykarp (100–155 n. l.) voľne cituje text z Matúša 5:3, 10 a Lukáša 6:20. „Blahoslavení sú chudobní a tí, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo Božie.“ Polykarpov list Filipským, kap. 3, s. 33.
To sú všetky odkazy na Lukáša, ktoré sa nachádzajú v Polykarpovom liste.
Justín Mučeník písal okolo rokov 138–165 n. l. Cituje alebo parafrázuje Lukáša 1:32, 35, 38, 78; 6:28–30, 34–36; 9:22; 10:16, 19; 12:48; 13:26; 18:18 a nasl.; 20:34, 35; 22:19, 42, 44; 23:46; 24:32
Lukáš je spomenutý v Muratoriho kánone (okolo roku 170 n. l.) spolu s ostatnými tromi evanjeliami.
Pastier Hermas (okolo roku 160) v knihe 2, kap. 6, s. 30 cituje polovicu Lukáša 12:5, čo je zároveň Matúš 10:28.
Athenagoras (r. 177 n. l.) cituje Lukáša 6:27,28, čo je zároveň Matúš 5:44,45. dielo „Obhajoba kresťanov“, kap. 11, s. 134
Athenagoras (r. 177 n. l.) cituje Lukáša 6:32, 34, čo je zároveň Matúš 5:46. Obhajoba kresťanov, kap. 12, s. 134
Melito zo Sardis (170–180 n. l.) cituje časť Lukáša 11:20: „a v evanjeliách: ‚Ak ja vyháňam démonov prstom Božím.‘“ Z diela „Reč o Pánovom utrpení“, zväzok 8, s. 761
Tatianov Diatessaron (okolo roku 172 n. l.) citoval 77,4 % Lukášovho evanjelia, čiže všetko okrem 260,3 z 1151 veršov.
Kresťania z Viedne a Lugduna (r. 177 n. l.) narážajú na Lukáša 1:67: „a majúc sám za Obhajcu Ducha, hojnejšího než Zachariáš;“ zväzok 8, s. 779
Teofil z Antiochie (168–181/188 n. l.) cituje Lukáša 18:27 v diele Teofil Autolykovi, kniha 2, kap. 13, s. 99
Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje všetkých alebo časť zo 130 veršov z Lukáša.
Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje Lukáša 1:6 ako dielo Lukáša. Irenej, Proti herézam, kniha 3, kap. 10.1, s. 423
Muratoriho kánon (190–217 n. l.) 1. Tretia kniha evanjelií je Lukášovo evanjelium. (Neuvádzané evanjeliá Matúša a Marka sa teda počítajú ako dve.)
Klement Alexandrijský (193–202 n. l.) cituje Lukáša 3:1, 2, 23 ako Lukášovo evanjelium v diele „Stromata“, kniha 1, kap. 21, s. 333
Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.) cituje Lukáša 16:9 ako slová Pána. Kto je ten bohatý človek, ktorý bude spasený? kap. 13, s. 594–595.
Tertulián (198–220 n. l.) zdôrazňuje autorstvo evanjelií podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, Zjavenia a mnohých Pavlových listov v diele „Päť kníh proti Marcionovi“, kniha 4, kapitola 5, s. 350.
Hippolyt (222–235/6 n. l.) cituje Lukáša 21:28; 21:18 ako „Pán hovorí“ v diele „Traktát o Kristovi a Antikristovi“, s. 218.
Komodian (okolo r. 240 n. l.) naráža na Marka 12:42 aj na Lukáša 21:2. „Pokyny Komodiana“, kap. 72, s. 217
Theodotus, pravdepodobný montanista (okolo r. 240 n. l.), cituje časť Lukáša 12:49 ako slová „Spasiteľa“ – Výňatky z Theodota, kap. 27, s. 46
Theodotus, pravdepodobný montanista (okolo roku 240 n. l.), cituje Lukáša 1:43 ako „evanjelium“. Úryvky z diela Theodota, kap. 50, s. 49
Julius Africanus (232–245 n. l.) spomína „evanjelistu Matúša“ a „Lukáša“ pri porovnávaní dvoch Ježišových rodokmeňov. List Aristidovi, kap. 3, s. 126
Origenes (225–254 n. l.) spomína Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Origenes, Proti Celsovi, kniha 5, kap. 56, s. 568. Cituje tiež Matúša 18:1 v Origenesovom Komentári k Matúšovi, kniha 13, kap. 14, s. 482.
Novatian (250/4–256/7 n. l.): „Lebo navrhujú a predkladajú to, čo je povedané v Lukášovom evanjeliu,“ a odvoláva sa na Lukáša 1:35. O Trojici, kap. 24, s. 635
Traktát proti Novatiánovi (254–256 n. l.), kap. 15, s. 662, cituje Lukáša 8:1–5 ako slová samotného Pána v evanjeliu.
Traktát proti Novatiánovi (254–256 n. l.), kap. 6, s. 659, cituje Lukáša 10:19 ako slová, ktoré v evanjeliu vyslovil sám Pán. Toto dielo sa odvoláva aj na Lukáša 11:10 a 7:39.
Traktát o opätovnom krste (cca 250–258 n. l.), kap. 14, s. 675: „v Evanjeliu podľa Lukáša“ a cituje Lukáša 12,50.
Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) cituje Lukáša 11:41 a hovorí: „Pán to učí aj v evanjeliu“ v diele Traktáty Cypriána, traktát 8, kap. 2, s. 476
Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) „V Evanjeliu podľa Lukáša: ‚A budete nenávidení všetkými pre moje meno.‘“ (Lukáš 21:17) Cypriánove traktáty, traktát 3, kap. 29, s. 542
Firmilian z Cézarey v liste Cypriánovi (256 n. l.) cituje Lukáša 11:23 ako slová „Krista, nášho Pána“. (List 74, kap. 14, s. 394)
Gregor Thaumaturgus (240–265 n. l.) naráža na Lukáša 21:2, obetu chudobnej vdovy, ako na niečo, čo je „zaznamenané v posvätných písmach“. Reč a chvála adresovaná Origenovi, Argument 3, s. 23
Dionýz Alexandrijský (246–265 n. l.) „Bolo to ‚na konci soboty‘, ako hovorí Matúš; bolo to ‚skoro ráno, keď bolo ešte tma‘, ako píše Ján; bolo to ‚veľmi skoro ráno‘, ako to vyjadruje Lukáš; a bolo to ‚veľmi skoro ráno, pri východe slnka‘, ako nám hovorí Marek. Nikto nám teda jasne neukázal presný čas, kedy vstal z mŕtvych.“ List č. 5 biskupovi Basilidovi, s. 94
List Hymenaeusa (r. 268 n. l.)
Pierius z Alexandrie (r. 275 n. l.) napísal knihu
s názvom „O evanjeliu podľa Lukáša“ Fragment 1, s. 157
Anatolius z Alexandrie (270–280 n. l.) cituje Lukáša 15:6 ako slová samotného Pána. Veľkonočný kánon Anatolia z Alexandrie, kap. 10, s. 149
Adamantius (okolo r. 300 n. l.) „Súhlasíte, ak z evanjelií dokážem, že nie sú výmyslami?“ … „Napísali ich Kristovi učeníci: Ján a Matúš; Marek a Lukáš.“ Dialóg o pravej viere, prvá časť „b 5“, s. 41
Adamantius (okolo roku 300 n. l.) cituje Lukáša 23:46; 50–53 ako slová evanjelistu. Dialóg o pravej viere, piata časť, 12, s. 163
Adamantius (okolo roku 300 n. l.) cituje Lukáša 1:35 ako z evanjelia. Dialóg o pravej viere, piata časť, kap. 9, s. 159.
Victorinus z Petau, biskup v Petau v Rakúsku (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.), spomína Matúša, Marka a Lukáša v Komentári k Zjaveniu blahoslaveného Jána, zo štvrtej kapitoly, 7–10, s. 348
Pamphilus (zomrel mučeníckou smrťou v roku 309 n. l.) „Toto výklad preto podávame podľa dejín Lukáša, evanjelistu a historika.“ Výklad kapitol Skutkov apoštolov, s. 166
Metod (270–311/312 n. l.) (čiastočný citát) cituje Marek 11,9b, čo je zároveň Žalm 118,26a; Matúš 21,9b; Lukáš 19,38a; a Ján 12,13b. „Namiesto našich rúch rozprášme pred Ním naše srdcia. V žalmoch a chválospevoch pozdvihnime k Nemu naše výkriky vďaky; a neprestajne volajme: ‚Požehnaný ten, ktorý prichádza v mene Pánovom;‘“ Kázanie o žalmoch, kap. 1, s. 394
Atanáz (r. 318 n. l.) cituje Lukáša 19:10: „ako On [Ježiš] sám hovorí v evanjeliách: ‚Prišiel som hľadať a zachrániť stratených.‘“ Vtelenie Slova, kap. 14, s. 43. V diele Vtelenie Slova, kap. 32.5, s. 53, cituje aj Lukáša 4:34, čo je rovnaký text ako Marek 5:7.
Atanáz (r. 318 n. l.) cituje Lukáša 10,18 v diele Vtelenie Slova, kap. 25, s. 50
Eusébiova „Cirkevná história“ (318 n. l.), kniha 3, kapitola 24, s. 152, sa zaoberá štyrmi evanjeliami: Matúšom, Markom, Lukášom a Jánom. „Nicene and Post-Nicene Fathers“, druhá séria, zväzok 1, s. 152
Laktancius (cca 303 – cca 325 n. l.) cituje Lukáša 14:2 v diele Božské inštitúcie, kniha 5, kapitola 16, s. 151.
Laktancius (cca 303 – cca 325 n. l.) naráža na Matúša 14; Marka 6, Lukáša 9 a Jána 6, keď opisuje príhodu s piatimi chlebmi a dvoma rybami. Božské inštitúcie, kniha 4, kapitola 15, s. 115
V nasledujúcej otázke sa dozviete, ktoré verše a časti veršov boli citované a ktoré nie.
Po Nicejskom koncile
Juvencus (r. 329 n. l.) napísal epickú báseň spájajúcu štyri evanjeliá.
Eusébius napísal celé komentáre k Lukášovi a 1. listu Korinťanom. Otcovia nicejskí a postnicejskí, druhá séria, zväzok 1, s. 41
Afrahat Sýrsky (337–345 n. l.) Vybrané dôkazy
Hegemonius (4. storočie) cituje Lukáša 4:34. Disputácia s Manesom, kap. 48, s. 225.
Filón z Karpasie (4. storočie) odkazuje na Lukáša 23:11
Optatus (4. storočie) odkazuje na Lukáša 8:45
Zeno (4. storočie)
Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.) sa autoritatívne odvoláva na Jána, Lukáša, Matúša a Marka. O Trojici, kniha 10, kap. 43, s. 193
Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.) cituje z Lukáša 18:19 ako slová Ježiša. V diele O Trojici, kniha 1, kap. 31, s. 48. Odvoláva sa tiež na Lukáša 1:35.
Atanáz (367 n. l.) uvádza zoznam kníh Nového zákona v Sviatočnom liste 39, s. 552
Dielo „Synopsis Scripturae Sacrae“ (350–370 n. l. alebo 5. storočie) spomína Lukáša ako súčasť Nového zákona. Cituje celý Lukáš 1,1.
Schizmatický Lucifer z Cagliari (370/371 n. l.) odkazuje na Lukáša 13:27; 19:25
Efraim Sýrsky (373 n. l.)
Titus z Bostry (pred rokom 378 n. l.)
Bazil z Kapadócie (357–379 n. l.) cituje z Lukáša ako z Ježišových slov. Odvoláva sa tiež na Lukáša 9:26. V liste č. 42, kap. 1, s. 143 sa odvoláva aj na Lukáša 14:29 ako na slová Pána
Ambrosiaster (po roku 384 n. l.)
Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) cituje časť Lukáša 4:41 ako Písmo v prednáške 10.15, s. 4. V prednáške 2.4, s. 9, sa na ňu odvoláva ako na evanjelium.
Synoda v Laodicei (vo Frýgii) (343–381 n. l.) v kánone 60, s. 159 uvádza zoznam kníh Starého a Nového zákona. Kánon 59, s. 158 stanovuje, že v kostole sa smú čítať iba kanonické knihy Starého a Nového zákona.
Cheltenhamský kánon (= Mommsenov katalóg) (cca 360–370/390 n. l.) spomína každé zo štyroch evanjelií.
Ambróz z Milána (370–390 n. l.)
Apollinaris z Laodicey (okolo r. 390 n. l.) sa odvoláva na Lukáša 1, 35
Gregor Nazianzenský (330–391 n. l.) naráža na Lukáša
Amfilochius (-397 n. l.) cituje z Lukáša v diele Iambi ad Seleucum
Gregor z Nyssy (okolo 356–397 n. l.) sa odvoláva na Lukáša 6:36 ako na slová Pána v diele Proti Eunomiovi, kniha 1, kap. 34, s. 89
Didymus Slepý (398 n. l.)
Sýrska Kniha krokov (Liber Graduum) (350–400) uvádza časť Lukášovho evanjelia ako slová Ježiša.
Maximus z Turína (4./5. storočie)
Asterius z Emesy (okolo roku 400 n. l.)
Sýrsky katalóg sv. Kataríny (okolo roku 400 n. l.)
Epifanius zo Salamisu (360–403 n. l.) Lukáš 1:28
Rufinův komentár k Apoštolskému vyznaniu viery (376–406 n. l.)
Ján Zlatoústy (-406 n. l.) hovorí, že Lukášov rodokmeň je úplnejší ako Matúšov. Komentár k Matúšovmu evanjeliu, kázanie 1.14, s. 7 (zväzok 10)
Gaudentius (po roku 406 n. l.)
Chromatius (zomrel v roku 407 n. l.)
Severian (pôsobil v rokoch 400–408 n. l.)
Jeroným (317–420 n. l.) spomína každé zo štyroch evanjelií menovite v liste 53.9, s. 101.
Sozomen (370/380 – 425 n. l.) označuje Lukášovo evanjelium za sväté písmo. Sozomenova Cirkevná história
Kartáginský koncil (393–419 n. l.) (218 biskupov) (implicitne)
Niceta z Remesianu (361 – cca 415 n. l.) cituje z Lukáša. Odvoláva sa na Lukáša 12:39.
Orosius/Hosius z Bragy (414–418 n. l.) cituje z Lukáša
Sulpicius/Sulpitius Severus (363–420 n. l.) spomína Lukáša menom v diele História, kniha 2, kap. 28, s. 110
Augustín z Hippa (354–430 n. l.) sa vo svojom diele s názvom Harmónia evanjelií odvolával na všetky štyri evanjeliá.
Ján Cassian (semi-pelagián) (419–430 n. l.) spomína Lukáša 4:27 ako dielo Lukáša v diele „Rozhovory opáta Nesterosa“, kap. 1, s. 445
Nilus (okolo roku 430 n. l.) sa odvoláva na Lukáša
Hesychius z Jeruzalema (-450 n. l.) (vyslovuje sa HESS-us) sa odvoláva na všetky štyri evanjeliá
Cyril Alexandrijský (444 n. l.)
Teodoret z Kýru (biskup a historik) (423–458 n. l.)
Speculum (5. storočie)
Patrick z Írska (420–461 n. l.) cituje z Lukáša. List Cortikovi
Pápež Lev I. z Ríma (440–461 n. l.)
Proclus (412–485 n. l.)
Dôkazy o heretikoch a falošných knihách
Enkratitský heretik Tatian (okolo roku 172 n. l.) napísal harmonizáciu štyroch evanjelií nazvanú Diatessaron, čo znamená „cez štyri“. V nej odkazuje na 890,7 veršov v Lukášovi. To predstavuje 77,4 % celého Lukášovho evanjelia.
Apoštolské konštitúcie (375–380 n. l.)
Ptolemaios a Valentinian podľa Irenea z Lyonu (182–188 n. l.)
Priscillian (okolo roku 385 n. l.) sa odvoláva na Lukáša 1:35 a ďalšie verše.
Nestóriov „Bazár Herakleida“ (451/452 n. l.)
Manichejský heretik Faustus-Milevis (383–400 n. l.) cituje Lukáša 3:22–23 ako dielo Lukáša. Augustínova Odpoveď Faustusovi Manichejcovi, kniha 23, kap. 2, Nicejskí a postnicejskí otcovia, prvá séria, zväzok 4, s. 313
Pelagiánsky heretik Julian z Eclana (okolo roku 454 n. l.) odkazuje na Lukáša 20:36
3. Najstaršie rukopisy Lukášovho evanjelia, ktoré máme k dispozícii, vykazujú drobné odchýlky, avšak žiadne teologicky významné chyby.
Lukášov rukopis v Paríži, obsahujúci Lukáša 3:23; 5:36, datuje Philip Comfort približne do roku 100 n. l. Viac o tom sa nachádza v knihe autorov Thiede, Carsten P. a Matthew d’Ancona, Eyewitness to Jesus: Amazing New Manuscript Evidence About the Origin of the Gospels (NY Doubleday 1996, 206 s.). Títo autori ho datujú na „nie oveľa neskôr ako v roku 68 n. l.“ Samozrejme, Lukášovo evanjelium bolo napísané skôr ako Skutky apoštolov.
s. 3 Lukáš 7:36–45; 10:38–42 6. alebo 7. storočie. Alexandrijský text.
6. alebo 7. storočie – 1968 – Text Nového zákona.
s. 4 Lukáš 1:58–59; 1:62–2:1; 2:6–7; 3:8–4:2; 4:29–32, 34–35; 5:3–8; 5:30–6:16 (polovica 2. storočia podľa diela The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts, s. 33.) Fotografia strany 4 sa nachádza v publikácii The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts, s. 32. Strany 4, 64 a 67 pochádzajú všetky z toho istého rukopisu.
Datovanie rukopisu je nasledovné:
3. storočie – 1968 – The Text of the New Testament.
3. storočie – 1975 – Aland, 3. vydanie
Podobné ranému 2. storočiu – 1990 – Philip Comfort v diele „Early Manuscripts and Modern Translations of the New Testament“ (Rané rukopisy a moderné preklady Nového zákona), s. 32, poznamenáva, že až donedávna bol datovaný do 3. storočia (okolo roku 250 n. l.), ale keďže p4 je buď súčasťou toho istého rukopisu ako p64 a p67, alebo pochádza od toho istého pisára, a keďže je známe, že p64/67 pochádza z raného 2. storočia, p4 musí mať podobné datovanie. (Niektorí však tvrdia, že nejde o ten istý rukopis.)
3. storočie – 1998 – Aland, 4. revidované vydanie
polovica 2. storočia – 1999 – Philip Comfort v diele The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts, s. 33
p7 Lukáš 4:1-3 (nachádzal sa v Kyjeve, dnes je stratený) (3. až 4. storočie?)
5. storočie – 1968 – V publikácii „The Text of the New Testament“ sa uvádza, že obsahuje iba Lukáš 4:1–2.
s. 42 Lukáš 1:54–55; 2:29–32 (7. až 8. storočie) Zhoduje sa s rukopisom Alexandrinus.
7. až 8. storočie – 1968 – Text Nového zákona.
s. 45 Chester Beatty I (všetky štyri evanjeliá a Skutky apoštolov) (100–150 n. l.) (predtým sa predpokladalo, že pochádza z konca 2. alebo začiatku 3. storočia n. l.) 233 veršov z Lukáša. (Lukáš 6:31–41; 6:45–7:7; 9:26–41; 9:45–10:1; 10:6–22; 10:26–11:1; 11:6–25, 28–46; 11:50–12:13 (verš 12:9 nebol nikdy napísaný); 12:18–37; 12:42–13:1; 13:6–24; 13:29–14:10; 14:17–33) V publikácii The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts sa na strane 146 nachádza fotografia zobrazujúca časť rukopis , strana 45. Na s. 150–151 sa uvádza, že táto kópia bola voľnou parafrázou, v ktorej sa autor snaží vyjadriť myšlienku každej vety. V knihe „A General Introduction to the Bible“ (Všeobecný úvod do Biblie) na s. 389 sa uvádza, že pôvodný zvitok mal podľa odhadov asi 220 listov, z ktorých sa nám zachovalo 30 listov. Z Lukášovho evanjelia máme 7 listov.
3. storočie – 1968 – Text Nového zákona
3. storočie – 1975 – Aland a kol. Tretie vydanie
3. storočie – 1998 – Aland a kol. Štvrté revidované vydanie
Koniec 2. alebo začiatok 3. storočia – 1999 – Úplný text najstarších rukopisov Nového zákona.
p69 (=Papyrus Oxyrhynchus 2383) Lk 22:40,45–48,58–61 (polovica 3. storočia). Nikdy neobsahoval Lk 22:43–44. Publikácia Úplný text najstarších rukopisov Nového zákona obsahuje na s. 460 fotografiu zobrazujúcu časť s. 69, rovnako ako publikácia Text najstarších gréckych rukopisov Nového zákona na s. 470.
3. storočie – 1968 – Text Nového zákona.
p75 Bodmer 14/15 Papyri (väčšina Lukáša a Jána) Obsahuje Lukáša 3:18–22; 3:33–4:2; 4:34–5:10; 5:37–6:4; 6:10–7:32; 7:35–39, 41–43; 7:46–9:2; 9:4–17:15; 17:19–18:18; 22:4–24:53. Zvyčajne sa datuje na roky 175–200 n. l. alebo 175–225 n. l. Jeho rukopis je však veľmi podobný inému dokumentu, Papyrus Fuad XIX, o ktorom je známe, že bol napísaný v rokoch 145–146 n. l. Text je veľmi podobný textu vo Vatikánskom rukopise (A General Introduction to the Bible, s. 390). Publikácia „The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts“ obsahuje fotografiu časti tohto rukopisu na s. 495 a uvádza, že tento rukopis napísal profesionálny kresťanský pisár, a na s. 496 uvádza, že je z 97 % zhodný s rukopisom Vaticanus (v Jánovom evanjeliu je zhoda 92 %). Kniha „Archeológia Nového zákona“ (Finnegan) obsahuje fotografiu Lukáša 9:23–33 na s. 383. Medzinárodná štandardná biblická encyklopédia (1982), zväzok 6, s. 414, obsahuje fotografiu Lukáša 16:9–21, pričom jej priraďuje dátum 175–225 n. l.
začiatok 3. storočia – 1968 – V knihe Text Nového zákona sa nachádzajú úryvky z Lukáša 3:18–22; 3:33–4:2; 4:34–5:10; 5:37–6:4; 6:10–7:32, 35–43; 7:46–8:18; 22:4–24:53
s. 82 Lukáš 7:32–34, 37, 38 (4. až 5. storočie)
s. 97 Lukáš 14:7–14 (6. až 7. storočie)
s. 111 (3. storočie) Oxyrhynchus Lukáš 17:11–13, 22–23
0171 (okolo roku 300 n. l.) obsahuje Lukáša 22:44–50; 22:52–56
Vaticanus [B] (325–350 n. l.), Sinaiticus [Si] (340–350 n. l.) a Alexandrinus [A] (okolo roku 450 n. l.) obsahujú celé Lukášovo evanjelium.
Washingtonov kódex (4./5. storočie) obsahuje celý Lukášov evanjelium.
Cambridge, 5./6. storočie
Bohairská koptská verzia [Boh] 3./4. storočie
arménčina [Arm] z 5. storočia
Sahidská koptská verzia 3./4. storočie
Efraemov reskript [C] 5. storočie
Gotčina 493–555 n. l.
Etiópsky [Eth] od cca 500 n. l.
Curetonská sýrčina [Syr C] 4.–7. storočie
Sinaitská sýrčina [Syr S] 4.–7. storočie
gruzínčina [Geo] 5. storočie
V Novom medzinárodnom slovníku Biblie na strane 604 sa nachádza obrázok z Lukáša 16:16–21 z Bodmerovho papyrusu (okolo roku 180 n. l.). Fotografia časti zvitku z Bodmerových papyrusov 14/15 je v Novom medzinárodnom slovníku Biblie na strane 706.
Z obdobia do roku 200 n. l. sa nám zachovali rukopisy obsahujúce 71 % veršov z Lukáša (818 z 1151 veršov). Sú to: Lukáš 1:58–59; 1:62–2:1; 2:6–7; 3:8–4:2; 4:29–32; 4:34–5:10; 5:30–7:32; 7:35–39, 41–43; 7:46–9:2; 9:4–17:15; 17:19–18:18; 22:4–24:53.
Viac informácií o raných rukopisoch Lukášovho evanjelia nájdete na stránke www.BibleQuery.org/LukeManuscripts.html.
Otázka: Ktoré verše a časti veršov z Lukášovho evanjelia citovali autori z obdobia pred Nicejským koncilom (pred rokom 325 n. l.)?
Odpoveď: Pred rokom 325 n. l. cirkevní autori citovali približne 84,7 % veršov z Lukášovho evanjelia. To je 975,25 veršov. Inými slovami, z 1151 veršov Lukášovho evanjelia sú citované všetky okrem 175,75 veršov. Verše a časti veršov, ktoré neboli citované, sú: Lukáš: 1:1; 1:3–4; 1:5m (nie 5, 3, nie 19 slov);
3:21m (nie 12, 1, nie 3 slová); 3:24–38; 4:2a (7/9 slov);
4:3m (5, nie 5, 7 slov); 4:4; 4:8–11; 4:12; 4:22f (7/24 slov); 4:31a (8/14 slov); 4:38f (10/23 slov); 4:40a (1/24 slov); 4:41a (5/28 slov); 4:42m (3, nie 5; 9, nie 8 slov);
5:13; 5:14m (7, nie 7; 6, nie 4 slová); 5:17a (5 z 16 slov); 5:36 a nasl. (9 z 36 slov);
6:1–2; 6:5; 6:10–11; 6:13a (8/17 slov); 6:17f (10/30 slov); 6:21a (6/12 slov); 6:29m (1, nie 9; 1, nie 11 slov);
7:1a (11/14 slov); 7:3 a nasl. (8/19 slov); 7:7; 7:37m (nie 1, 1 nie 19 slov);
8:4; 8:5m (nie 5 3, nie 16 2, nie 2 slová); 8:10–12; 8:13f (10/29 slov); 8:14; 8:16; 8:21; 8:22m (19, nie 6, 2 slová); 8:23; 8:28a (11/26 slov); 8:29f (nie 10, 11, nie 11 slov); 8:37 a nasl. (6/23 slov); 8:40a (6/15 slov); 8:41m (2, nie 22, 3 slová); 8:42–44; 8:45a (13/21 slov); 8:51–52; 8:54;
9:4; 9:6; 9:10; 9:12; 9:13a (4/32 slov); 9:14a (5/17 slov); 9:16–17; 9:18a (14/23 slov); 9:19 a nasl. (4/18 slov); 9:23a (4/22 slov); 9:26m (nie 3 1 nie 10 1 nie 13 slov); 9:28; 9:29a (12/18 slov); 9:30a (6/11 slov); 9:31a (4/13 slov); 9:32m (nie 9, 2 nie 12 slov); 9:35; 9:38a (4/20 slov); 9:39m (nie 5, 13 nie 2 slová); 9:40; 9:42a (22/28 slov); 9:43f (12/20 slov); 9:50a (10/17 slov); 10:23a (8/15 slov); 10:24f (17/23 slov); 10:25f (7/14 slov); 10:26; 10:27m (4 nie 22 6 nie 6 slov); 10:34–35; 10:36m (nie 2, 2 nie 6, 3 slová); 10:37m (3 nie 6, 3 nie 5 slov); 10:38a (3/17 slov); 11:1a (12/30 slov); 11:3–4; 11:15; 11:18m (4, nie 4; 4, nie 9 slov); 11:29; 11:33; 11:42; 11:44; 11:48–50;
12:6–7; 12:9m (nie 10, 2, nie 1 slovo); 12:34; 12:39 (zmiešaná citácia 1/4); 12:40; 12:42a (4/26 slov); 12:43; 12:44m (nie 7, 1, nie 3 slová); 12:57a (2/9 slov); 12:59a (8/12 slov);
13:18a (2/18 slov); 13:20a (2/9 slov); 13:21; 13:35f (17/23 slov);
16:13m (nie 5, 20, nie 3 slová);
17:1–2; 17:19a (5 z 10 slov); 17:22a (5 z 20 slov); 17:23–24; 17:26f (10 z 16 slov);
18:15–17; 18:25–26; 18:27a (3/12 slov); 18:32; 18:40 a nasl. (7/10 slov); 18:41;
19:34; 19:44m (9, nie 8, 9 slov); 19:45; 19:46a (1/5 citátu);
20:3; 20:4 a nasl. (6 z 9 slov); 20:5a (7 z 10 slov); 20:7; 20:8a (5 z 14 slov); 20:9a (9 z 21 slov); 20:10–12; 20:15–16; 20:18–19; 20:21–22; 20:23a (3/8 citátu); 20:23f (3/8 citátu); 20:24; 20:27–28; 20:33f (polovica citátu); 20:40–47;
21:1–2; 21:6; 21:10a (citát 3/10); 21:15m (nie 10, 2 nie 5 slov); 21:29a (citát 4/11); 21:32–33;
22:1; 22:2a (11/15 slov); 22:4 a nasl. (8/16 slov); 22:5; 22:6 a nasl. (6/12 slov); 22:11 a nasl. (16/22 slov); 22:13; 22:17–18; 22:20; 22:22a (10 zo 18 slov); 22:24; 22:25a (11 zo 16 slov); 22:26; 22:33a (10 zo 16 slov); 22:34a (10 zo 15 slov); 22:39; 22:42a (1/19 slov); 22:45f (2/15 slov); 22:46f (9/12 slov); 22:47; 22:50; 22:51a (5/14 slov); 22:54; 22:55f (4/14 slov); 22:56; 22:58f (15/19 slov); 22:59a (9/20 slov); 22:60a (4/16 slov); 22:66a (4/20 slov);
23:1; 23:2a (5/22 slov); 23:3; 23:5m (nie 2, 1, nie 17 slov); 23:17; 23:18f (5/11 slov); 23:24; 23:25f (7/19 slov); 23:26a (12/19 slov); 23:34a (17/19 slov); 23:38; 23:45f (7/10 slov); 23:47a (10/16 slov); 23:50; 23:51m (nie 10, 5, nie 6 slov); 23:52–54;
24:3a (3/10 slov); 24:4a (2/17 slov); 24:8–9; 24:12–13; 24:49f (12/23 slov)
Každý verš alebo časť verša, ktorý tu nie je uvedený, bol citovaný. Viac informácií nájdete na stránke www.bibleQuery.org/Bible/BibleCanon/EarlyChristianNTQuotes.xls.