< Otázka týkajúca sa Starého zákona

Otázka: Kto bol v Starom zákone prvý, kto v Biblii odpovedal na zložité otázky?

Odpoveď: Prvým človekom, o ktorom sa to zaznamenalo, bol Mojžiš v Exoduse 18:13–16, ktorý neskôr na návrh Jethra poveril sudcov, aby rozhodovali o menej zložitých záležitostiach (Exodus 18:22–26). Tak urobil aj Šalamún, keď mu kráľovná zo Sáby položila zložité otázky (2. Kronická 9:1–2). Predpokladá sa, že mnohé z týchto otázok sa týkali Boha a jeho zákona.

Otázka: Prečo veríte Starému zákonu?

Odpoveď: Písmo aj archeológia naznačujú, že v našich dnešných kópiách nedošlo k žiadnym významným zmenám, a to najmenej z piatich dôvodov:

Boh sľúbil, že zachová svoje slovo (Izaiáš 55,10–11; 59,21; 1. Petrov list 1,24–25; Matúš 24,35). Môžeme dôverovať Bohu.

Ježiš a Nový zákon potvrdili starozákonné písma v Matúšovi 19:4; 22:32, 37, 39; 23:35; Markovi 10:3–6; Lukášovi 2:23–24; 4:4; 11:51; 20:37; 24:27, 44.

Archeologické dôkazy: V Septuaginte bola Tóra preložená do gréčtiny v 3. storočí pred n. l. Zvitky od Mŕtveho mora pochádzajú z obdobia približne od roku 250 pred n. l. až po Kristovu dobu a môžeme ich porovnať s našimi dnešnými Bibliami. Aramejské targumy sú preklady vytvorené približne v Ježišovej dobe. Svitky od Mŕtveho mora tvoria približne 95 000 fragmentov z 867 rukopisov Starého zákona a iných spisov. Podľa Študijnej Biblie NIV (str. 1432) približne 1/3 svitkov od Mŕtveho mora tvoria rukopisy Starého zákona. Archeológia dokazuje, že Biblia, ktorú poznal Ježiš, sa zachovala. Nahal Hever (= Wadi Habra) je jaskyňa neďaleko Engedi, v ktorej sa nachádzajú časti 35 zvitkov. Jedným z nich je fragment v gréčtine z diel menších prorokov, napísaný medzi rokmi 50 pred n. l. a 50 n. l. Zvitok 5/6HevPs z Nahal Hever obsahuje časť Žalmu 22 a ďalší má Žalm 15:1–2.

V Masade sa našla kópia knihy Jozue datovaná na roky 169–93 pred n. l. Texty z Masady pochádzajú aj z knihy Genesis 46:7–11, Leviticus 4:3–9; 8:31–11:40, Deuteronómium 33:17–24; 34:2–6, Žalmu 150:1b–6 a Ezechiela 35:11–15; 36:1–10, 13–14, 17–35; 37:1–14, 16, 23, 28; 38:1–4, 7–8 (s medzerami). Rimania dobyli Masadu v apríli roku 73 n. l., takže zvitky museli vzniknúť skôr.

Všimnite si, že Talmon sa domnieva, že fragment z Genesis (Genesis 46:7–11) by mohol pochádzať z parafrázy Genesis zahrnutej v Knihe jubileí.

Nashov papyrus, datovaný do roku 150 pred n. l., obsahuje Desatoro prikázaní zložených z Exodu 20:2–17 a Deuteronómie 5:6–6:4f. V ňom sú šieste a siedme prikázanie vymenené.

Vo Wadi Muraba’at/Murabba’at bol nájdený hebrejský zvitok (Mur.88) obsahujúci desať z dvanástich malých prorokov, ktorý pochádza z cca roku 132 n. l. V jaskyni č. 2 boli nájdené malé úlomky z knihy Genesis, Exodus, Numeri, Deuteronómium a Izaiáša. Všetky zvitky z Muraba’atu sú prakticky identické s masoretským textom.

Raní cirkevní autori sa už v rokoch 96–98 n. l. rozsiahlo odvolávali na Starý zákon.

Židovskí pisári, hoci boli nepriateľsky naladení voči kresťanstvu, zachovali ten istý Starý zákon, aký sa dnes nachádza v každej protestantskej Biblii.

Ako poznámka pre moslimov: Korán hovorí, že moslimovia majú veriť vo všetkých prorokov a že Boh dal Ježišovi Tóru a evanjeliá.

Súra 4:150–151 hovorí: „Tí, ktorí popierajú Alaha a jeho poslov a chcú oddeliť Alaha od jeho poslov, hovoriac: ‚Vierime v niektorých, ale iných odmietame‘, a chcú zaujať strednú cestu, (151) sú v skutočnosti neveriaci;...“

Súra 3:48 hovorí: „A Alah ho [Ježiša] naučí knihe a múdrosti, Tóre a evanjeliu.“ Ak bol Ježiš poučený zo Starého zákona a my máme Starý zákon z Ježišovej doby, potom bol Ježiš poučený z toho, čo máme my.

Súra 3:50 hovorí: „‚Ja [Ježiš] som prišiel k vám, aby som potvrdil Tóru, ktorá bola predo mnou. … Prišiel som k vám so znamením od vášho Pána. Preto sa bojte Alaha a poslúchajte ma.‘“ Ľuďom sa takmer nedarí dodržiavať nasledujúce:

Súra 5:47 hovorí: „Nech ľud Evanjelia súdi podľa toho, čo v ňom zjavil Alah...“ Ak má ľud Evanjelia súdiť podľa toho, čo Boh zjavil v Evanjeliu, ako potom môže byť Evanjelium, podľa ktorého majú súdiť, iné ako to Evanjelium, podľa ktorého im Boh prikázal súdiť?

Súra 5:48 hovorí: „Tebe (ľuďom Knihy) sme v pravde zoslali Písmo, potvrdzujúce Písmo, ktoré prišlo pred ním, a chrániace ho v bezpečí: preto súď medzi nimi podľa toho, čo zjavil Alah, a nenasleduj ich márne túžby, ktoré sa odchyľujú od pravdy, ktorá k tebe prišla...“

Súra 15:9–10 hovorí: „Bezpochyby sme zoslali Posolstvo; a určite ho budeme chrániť [pred skazou]. Poslali sme poslov pred tebou medzi staré sekty.“ Súra 15:9 nehovorí, že bol chránený len „Korán“, ale „posolstvo“.

Zhrnutie: Boh je Všemohúci, Vševedúci a zďaleka nie je nedbanlivý. Môžeme veriť, že vždy zachoval správny smer pre tých, ktorí sa snažia nasledovať ho kamkoľvek ich vedie.

Otázka: Koľko veršov a slov obsahuje Starý zákon?

A: Podľa Wicka Allisona v knihe „That’s In the Bible? – The Ultimate Learn-As-You-Play Bible Quiz Book“ (Dell Trade, 1994), s. 18, obsahuje Starý zákon (KJV) v angličtine 23 214 veršov a 647 000 slov. Tieto verše zahŕňajú knihu Genesis: 1 533, Exodus: 1 213, Leviticus: 859, Numbers: 1 288 a Deuteronomy: 959, čo spolu predstavuje 5 852 veršov v Tóre.

Otázka: Aké dôkazy existujú o tom, že Židia uznávali, že počas tohto 400-ročného obdobia neboli žiadni proroci?

Odpoveď: Existujú aspoň štyri zdroje dôkazov.

1. Makabejská 4:46; 9:27; 14:41 hovorí, že ľud čakal, „kým sa nezjaví prorok“.

Aj v Príručke disciplíny medzi Zvitkami od Mŕtveho mora sa hovorí o „príchode proroka“.

Babylonský Talmud, Sanhedrin 11a, hovorí: „Po posledných prorokoch Haggaiovi, Zachariášovi a Malachiášovi Duch Svätý opustil Izrael.“

Nový zákon nikdy necituje žiadnu knihu napísanú po Malachiášovi.

Otázka: Na koľko častí Židia rozdelili Starý zákon?

Odpoveď: Ako ukazuje kniha Všeobecný úvod do Biblie na strane 243, rôzni Židia používali rôzne klasifikácie.

Žiadna klasifikácia sa nenachádza v Septuaginte, v kresťanských rukopisoch Vaticanus a Sinaiticus, ani v zozname židovského konvertitu Epifania zo Salamíny (cca 315–403 n. l.).

Zákon a Proroci sú spomenutí Ježišom v Matúšovi 7:12; 22:40.

Mojžiš a všetci proroci sú spomenutí v Lukášovi 24:27.

„Zákon Mojžišov, Proroci a Žalmy“ – to povedal Ježiš v Lukášovi 24:44.

Zákon (Tóra), Proroci a Spisy sa po prvýkrát spomínajú v prológu k knihe Ekleziastik (okolo roku 132 pred n. l.), avšak neuvádzajú, ktoré knihy patria do ktorej časti.

Aj Jozefus (okolo roku 100 n. l.) uvádza tri časti, avšak v časti „Spisy“ sú len 4 knihy. Zrejme bola kniha Rút zaradená do knihy Sudcov, Pláč do knihy Jeremiáša a knihy Ester a Daniel boli zaradené medzi prorokov.

Žid Filón (žil v rokoch 20 pred n. l. až 50 n. l.) spomína „Zákon, Proroctvá, ako aj hymny a ostatné diela, ktoré podporujú a zdokonaľujú poznanie a zbožnosť“ (Kontemplatívny život 3.25).

Babylonský Talmud stanovil súčasné trojité rozdelenie.

Zákon (Tóra): (Päť kníh v poradí: Genesis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium)

Proroci: 8 kníh v poradí: Jozue, Sudcovia, 1. a 2. Samuelova (ako jedna kniha), 1. a 2. Kniha kráľov (ako jedna kniha), Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Dvanásť malých prorokov (od Ozeáša po Malachiáša). V hebrejskej Biblii dvanásť malých prorokov priamo nasleduje po Ezechielovi.

Spisy (Ketubim): 11 kníh v poradí: Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Rút, Ester, Pláč, Daniel, Ezdráš-Nehemiáš (ako jedna kniha) a 1. a 2. Kronická (ako jedna kniha).

Otázka: Kedy boli napísané knihy Starého zákona a kde z nich cituje Nový zákon?

Odpoveď: Starý zákon je jednou z najúžasnejších kníh na celom svete. Jeho tridsaťdeväť kníh bolo napísaných v priebehu tisíc rokov kráľmi, otrokmi, kňazmi, bojovníkmi, pastiermi, bohatými aj chudobnými. Tu je tabuľka s dátumami vzniku a čiastočný zoznam odkazov v Novom zákone. Úplný zoznam odkazov nájdete v diele Kurta Alanda a kol. The Greek New Testament, 3. vydanie, 1975, s. 897–903.

Autorom je osoba, ktorej Boh zjavil svoje slovo. Slová zapísal buď on sám, alebo jeho pisári. Napríklad Jeremiášov pisár Baruch zapísal mnohé z jeho proroctiev. Jeremiáš 51:64 hovorí: „...Tu končia slová Jeremiáša.“

V Novom zákone sa nachádza približne 250 odkazov na pasáže zo Starého zákona. Autori Starého zákona sa často navzájom spomínali.

Päť kníh Zákona: Jozue 1:7; 8:31; 23:6; 1. Kniha kráľov 2:3; 2. Kniha kráľov 14:6; 17:37; 18:6; 1. Kronická 16:40; 2. Kronická 17:9; 23:18; 30:5, 16, 18; 31:3; 35:26; Ezdráš 3:2, 4; 6:18; 7:6; Daniel 9:11, 13; Ozeáš 8:12.

Ezdráš: Nehemiáš 8:1; Nehemiáš 12:32

Nehemiáš: Ezdráš 2:2

Izaiáš: 2. Kniha kráľov 19:2; 2. Kniha kroník 32:20

Jeremiáš: Daniel 9:2; 2. Kronická 36:22

Jonáš: 2. Kniha kráľov 14:25

Micheáš: Jeremiáš 26:18

Aggeus: Ezdráš 5:1; Ezdráš 6:14

Zachariáš: Nehemiáš 12:1,4,16; Ezdráš 5:1; 6:14

Z toho vyplýva, že knihy Starého zákona do seba zapadajú ako diely skladačky.

Otázka: Aké staroveké knihy sa spomínajú v Starom zákone, ale nie sú jeho súčasťou?

Odpoveď: V staroveku, rovnako ako dnes, existovalo množstvo náboženských a historických spisov, z ktorých mnohé mali rôznu kvalitu. Okrem apokryfných kníh existujú takzvané „pseudoapokryfné knihy (pseudepigrafy)“, ktoré dnes nikto neuznáva. Často ide o falošné diela, ktoré tvrdia, že ich napísala historická postava, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Samozrejme, ak je niečo falošné, nie je to Božie slovo. Iné knihy, hoci nie sú dokonalé, nie sú až také zlé. Samozrejme, ak zbožný človek napíše niečo, čo je pravda, nemusí to byť nutne Božie slovo, ani on sám netvrdil, že by to tak bolo. Podobne aj dobrá kresťanská kniha napísaná dnes môže byť dobrá, ale nie je Božím slovom. Niektoré knihy, ako napríklad 1. Enoch, sú zložitejšie. Prvá kniha Enocha je kompiláciou, pričom najstarší autor pravdepodobne napísal väčšinu prvej časti. Mimochodom, Júd 14–15 cituje z najstaršej časti Prvej knihy Enocha.

Sám Starý zákon spomína niektoré knihy a záznamy, ktorých kópie dnes nemáme.

Skutky Šalamúna 1 Kráľov 11:41

Kroniky kráľov 1. Kniha kráľov 14:19, 29

Králi Júdy/Izraela 2. Kronická 16:11; 25:26; 27:7; 28:26; 32:32; 35:27; 36:8

Králi Izraela 2. Kronická 20:34; 24:27; 33:18; 1. Kniha kráľov 14:19

Jasher (Spravodlivý) Jozue 10:13; 2. Samuelova 1:18

Vojny Pána Numeri 21:14

Tieto texty sa nikdy nepovažovali za súčasť Písma, ale boli to jednoducho ďalšie spoľahlivé záznamy, ktoré sa v modernom svete stratili.

Otázka: Aké zoznamy kníh Starého zákona máme okrem biblických textov?

Odpoveď: Tu sú tieto zoznamy.

Ben Sira, v 2. storočí pred n. l. – všetky knihy

Filo, alexandrijský Žid (De Vita Contemplativa 25) – 3 časti

Josephus, židovský spisovateľ <100 n. l. Contra Apion 1.8.

Židovská rada v Jamnii, rok 90 n. l. – bez apokryfov

Koncil v Kartágu, 397 n. l. – obsahuje historické apokryfy (vrátane 1. a 2. knihy Ezdrášovej a Modlitby Manassesa, ktoré sa dnes v katolíckych apokryfoch nenachádzajú)

Otázka: Kde sa v Starom zákone nachádzajú chiasmy?

Odpoveď: Chiazmy sú symetrické poetické štruktúry bežné v hebrejskej poézii. Tu je niekoľko príkladov.

Genesis 7:4–8:12; 7:21–23a

Levitikus 24:13–23

Levitikus 25:14-17

Numeri 15:35-36

1. Samuelova 2; 3:17; 3:1–4:1; 8:5–22 a 18:20–26

2. Samuelova 1:19-27; 5:17-8:18 a 23:1-7

Jób 4:5–5:27

Žalmy 3:7-8; 51; 58. Žalm 109 sa blíži k chiastickej štruktúre.

Izaiáš 15:1–16:14; 21:1–10; 22:1–4; 22:8–11; 22:12–14; 23:1–14; 24:1–13; 26:1–21; 27:1–13; 29:9–14; 32:1–5; 37:14–20; 38:1–8; 38:10–20; 41:17–20; 42:1–4; 42:13–17; 43:1–7; 43:8–13; 43:22–24; 43:25–44:5; 44:6–8; 48:17–22; 51:1–3; 51:7–8; 51:13–15; 55:1–13; 56:9–12; 59:14–20; 61:5–9; 63:15–64:12; 65:1–66:24; 65:17–18b; 65:18c–20; 66:5–14; 66:18–24.

Jeremiáš 9:1–11; 20:14–18

Zachariáš 6:9–15

Ezechiel 26:3–14 má chiastickú štruktúru, hoci nejde o dokonalý chiastický útvar.

Niektorí komentátori považujú celé knihy Ester a Matúš za chiastické.

Otázka: Kde sa v Starom zákone vyskytuje aramejčina?

Odpoveď: Encyklopédia Britannica, zväzok 1 (1956), s. 684 uvádza: „Najstaršie záznamy v aramejčine siahajú približne do roku 800 pred n. l. … Abeceda sa v tomto období málo líšila od abecedy na Moabskom kameni.“ Uvádza sa tam, že existovali dva smery, ktoré sa v čase Peržanov dovŕšili.

Biblické pasáže v aramejčine sú nasledujúce:

Genesis 31:47 (len dve slová)

Daniel 2:4b–7:28

Ezdráš 4:8–6:18

Ezdráš 7:12–26

Jeremiáš 10:11

Kniha Kazateľ obsahuje niektoré aramejské výrazy

Niektoré mená sú hebrejské aj aramejské

El, Mordochaj, Mara (Rút 1:20), Tobiáš, Gešem

Niektoré ďalšie slová sú hebrejské aj aramejské.

lahen („preto“ v aramejčine, „im“ v hebrejčine) (Rút 1:13)

Dva nápisy v sálach v jaskyniach 11 míľ (18 km) západne od Ammánu v Jordánsku spomínajú „Tobiah“ v aramejčine. (Od roku 590 pred Kr. až do roku 200 pred Kr.)

Všetky knihy Starého zákona z obdobia po exile obsahujú podľa knihy When Critics Ask (str. 265–267) niektoré babylonské alebo aramejské výrazy. Pre porovnanie, kniha Izaiáš neobsahuje žiadne aramejské výrazy.

Aj v evanjeliách Nového zákona sa nachádzajú rôzne slová v aramejčine.

Otázka: Aký je v Starom zákone rozdiel medzi chybou pisára (alebo kopistu) a chybou v origináloch? Ktoré vysvetlenie by bolo rozumnejšie?

Odpoveď: Chyby pisárov sú zvyčajne pravopisné chyby, zmeny niekoľkých písmen alebo občas vynechanie či zopakovanie riadku textu. Existujú aj úmyselné zmeny pisárov, pri ktorých zmenili alebo pridali slovo, prípadne pridali slovo či frázu, aby zdôraznili význam, podobne ako to dnes robia parafrázy.

Pokiaľ ide o konkrétny úryvok, keby sme mali k dispozícii len Starý zákon, bolo by ťažké povedať, ktoré vysvetlenie je rozumnejšie, pretože nemáme dostatok rukopisov. Môžeme však urobiť analógiu s viac ako 10 000 rukopismi Nového zákona. Rukopisy Nového zákona obsahujú mnoho variácií s jednou, dvoma alebo tromi písmenami spôsobených chybami pisárov a pravopisnými chybami. Tvrdenie, že rukopisy Nového zákona obsahovali veľa chýb pisárov, pretože máme veľa rukopisov, ktoré to dokazujú, a že Starý zákon ich nemal takmer žiadne, pretože nemáme veľa rukopisov vykazujúcich odchýlky, by nedávalo zmysel, keďže nemáme toľko rukopisov Starého zákona. Nie, skôr je pravdepodobné, že frekvencia chýb pisárov v Starom zákone je z hľadiska rozsahu približne podobná frekvencii chýb pisárov v Novom zákone.

Otázka: Veria denominácie Cirkvi Kristovej, že Boh Starého zákona je iný ako Boh Nového zákona? (túto otázku položil kresťan)

Odpoveď: Nie, toto je falošné obvinenie, ktoré som počul. Niektoré cirkvi Cirkvi Kristovej majú vážne chyby týkajúce sa toho, že krst vodou skutočne spasí ľudí, čo je v rozpore so Skutkami apoštolov 10:44–48, a pelagiánsky pohľad na ľudskú prirodzenosť, čo je v rozpore s Jánom 6:44, 65 a Rimanom 3:10–18. Avšak, pokiaľ mi je známe, žiadny člen Cirkvi Kristovej nikdy netvrdil, že Boh Starého zákona je odlišný od Boha Nového zákona . Toto tvrdili rôzne školy gnostikov, starovekého typu herézy, ktoré odmietali uctievať Stvoriteľa.

Otázka: Prečo Boh v Starom zákone trestá ľudí na všetky strany, ale teraz to nerobí?

Odpoveď: Boh sa k Izraelitom pred príchodom Ježiša správal trochu inak, ako sa správa ku kresťanom od ukrižovania.

V Starom zákone si Boh stvoril pre seba ľud z potomkov Jakuba. Nemali všetko to poznanie, ktoré máme dnes, ale vedeli, aké dôležité sú obety a aká vážna je hriešnosť. Hoci takmer každá hlavná téma Nového zákona sa nachádza aj v Starom zákone, bola často nejasná a zahalená.

Od príchodu Ježiša Boh zaobchádza so svojimi deťmi zo všetkých národov a ľudí jemnejšie. Zdá sa, že Židom, ktorí Ježiša odmietli, a ich potomkom už Boh nemá čo povedať ani s nimi nemá žiadne vzťahy, hoci sa opäť objavia na scéne v čase konca sveta.

Samozrejme, dalo by sa namietať, že Božie „tresty“ sa v skutočnosti príliš nezmenili, keďže ľudia stále idú do pekla. Je to len tým, že v časoch Starého zákona, keď bolo k dispozícii menej poznatkov, Boh vydával viac varovaní, zatiaľ čo v časoch Nového zákona sme už boli varovaní.

Otázka: Ktorí raní autori označovali Starý zákon ako Starý zákon?

Odpoveď: Tu je zoznam. Ak autor spomína Nový zákon, ale nie Starý, potom sa Starý zákon predpokladá. Ak je to len predpoklad, názov nie je tučným písmom a je pri ňom uvedené „Predpokladá sa“.

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) spomína, „ako Nový zákon, ktorý Boh predtým oznámil“ (Dialóg s Židom Tryfónom, kap. 51, s. 221).

Melito zo Sardis (170–180 n. l.) spomína „Starý zákon“ a uvádza zoznam kníh vo fragmente 4 z diela Kniha výňatkov, zväzok 8, s. 759.

Irenej (182–188 n. l.) spomína Nový zákon a Starý zákon v diele Irenej: Proti herézam, kniha 5, kap. 34.1, s. 563. Spomína ho aj na s. 564

Muratoriho kánon (okolo roku 170 n. l.), kapitola 3, s. 603, spomína Starý zákon.

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.): „Lebo Boh je príčinou všetkého dobrého; niektorých však predovšetkým, ako napríklad Starého a Nového zákona.“ Stromata, kniha 1, kap. 5, s. 305. Pozri tiež Stromata, kniha 4, kap. 21, s. 434.

Tertulián (okolo roku 213 n. l.): „Je nám jasne definovaný vo všetkých Písmach – v Starom zákone ako Kristus Boží, v Novom zákone ako Syn Boží.“ Proti Praxeasovi, kap. 24, s. 620.

Tertulián (207/208 n. l.) spomína Starý a Nový zákon v diele Päť kníh proti Marcionovi, kniha 4, kap. 6, s. 351.

Hippolyt (225–235/6 n. l.) (implicitne) odkazuje na Nový zákon vo diele „Útržky z komentárov: Komentár k Genesis 49:11“, s. 165

Asterius Urbanus (okolo r. 232 n. l.) „Nikdy však nebudú schopní preukázať, že ktorýkoľvek zo starozákonných prorokov alebo ktorýkoľvek z nových…“ Exordium, zväzok 7, kapitola 9, s. 337

Commodianus (okolo r. 240 n. l.) „Teraz, keď si ohromený, prisahaj, že budeš veriť v Krista; lebo Starý zákon o ňom hovorí.“ „Pokyny Commodiana“, kap. 25, s. 207

Origenes (225–254 n. l.) sa odvoláva na „Starý zákon“ v diele Origenes Proti Celsovi, kniha 7, kap. 24, s. 620. Starý a Nový zákon spomína v Komentári k Jánovi, kniha 5, kap. 4, s. 348.

Novatian (250–257 n. l.) spomína Starý zákon a Nový zákon vo svojom diele „Traktát o Trojici“, kap. 7, s. 617. Pravdivosť Starého aj Nového zákona spomína aj v kap. 17, s. 627.

Anonymná „Práca o opätovnom krste“ (cca 248–256 n. l.), kap. 15, s. 676, cituje Numeri 11,17 ako slová, ktoré Boh povedal Mojžišovi v Starom zákone.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) spomína Starý zákon v diele „Cypriánove traktáty“, traktát 12, kap. 4, s. 509.

Dionýz z Ríma (259–269 n. l.) hovorí, že Trojica je v Písme, ale doktrína o „troch bohoch sa neučí ani v Starom, ani v Novom zákone“. Proti sabeliánom, kap. 1, zväzok 7, s. 365

Archelaus (262–278 n. l.) spomína, že neexistujú ani dva Staré zákony, ani dva Nové zákony. (Hovorí kresťan Diodorus) „Disputácia s Manesom“, kap. 45, s. 220

Archelaus (262–278 n. l.) odkazuje na Starý zákon. Disputácia s Manesom, kap. 42, s. 217

Anatolius z Alexandrie (270–280 n. l.) sa odvoláva na „Starý zákon“, čo naznačuje existenciu Nového zákona. Veľkonočný kánon Anatolia z Alexandrie, kap. 8, s. 148

Victorinus z Petau (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.) spomína Starý a Nový zákon vo svojom Komentári k Zjaveniu blahoslaveného Jána, s. 345

Metodius (270–311/312 n. l.): „Predložím vám, ó panny, zo Starého zákona písané proroctvo z Knihy sudcov, aby som ukázal, že hovorím pravdu,“ Hostina desiatich panien, Rozprava 10, kap. 2, s. 348

Alexander z Alexandrie (313–326 n. l.): „A okrem zbožného presvedčenia o Otcovi a Synovi vyznávame jedného Svätého Ducha, ako nás to učia božské Písma; ktorý posvätil ako svätých mužov Starého zákona, tak aj božských učiteľov toho, čo sa nazýva Nový zákon.“ Listy o ariánskej heréze, list 1, kap. 12, s. 296

Laktancius (cca 303–cca 325 n. l.) „Všetko Písmo sa však delí na dve zmluvy. To, čo predchádzalo príchodu a utrpeniu Krista – to jest Zákon a proroci – sa nazýva Starý zákon; ale to, čo bolo napísané po Jeho zmŕtvychvstaní, sa nazýva Nový zákon.“ Božské inštitúcie, kniha 4, kap. 20, s. 122

Po Nicejskom koncile

Eusébius (318–339/340 n. l.)

Atanáz (367 n. l.) spomína „Starý zákon“ a uvádza zoznam jeho kníh v Atanázovom Sviatočnom liste 39, kap. 4, s. 552

Efraim/Efrem (350–378 n. l.)

Bazil z Kapadócie (357–379 n. l.) sa odvoláva na Nový zákon v Liste č. 42, kap. 3, s. 144–145.

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) spomína Starý a Nový zákon v prednáške 2.4, s. 8 a 3.6, s. 15

Laodicejský synod (343–381 [alebo 363] n. l.) v kánone 59, s. 158 spomína Starý a Nový zákon.

Gregor z Nyssy (382–383 n. l.) spomína Starý zákon v diele Proti Eunómiovi, kniha 11, kap. 5, s. 238

Ambróz z Milána (370–390 n. l.) spomína Starý a Nový zákon v diele O kresťanskej viere, kniha 1, kapitola 8.57, s. 210

Gregor Nazianzský (330–391 n. l.)

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.) spomína Nový zákon v diele O kajúcnikoch, kap. 4.1, s. 74

Didymus Slepý (398 n. l.) odkazuje na Starý a Nový zákon. Komentár k Zachariášovi 8, s. 201

Sýrska Kniha krokov (Liber Graduum) (350–400 n. l.)

Epifanius zo Salamíny (360–403 n. l.) spomína Starý a Nový zákon. „Panarion“, časť 3, scholion 1 a 5, s. 334

Rufinův komentár k Apoštolskému vyznaniu viery (374–406 n. l.)

Ján Zlatoústy (mučeník, zomrel v roku 407 n. l.) sa odvoláva na „Starý zákon“ – Nicene and Post-Nicene Fathers, prvá séria, zväzok 11, s. 349

Kartáginský koncil (393–419 n. l.)

Jeroným (417–420 n. l.)

Augustín z Hippa (417–426 n. l.) spomína Starý zákon v diele „O Božom meste“, kniha 17, kap. 5, s. 345 a kniha 17, kap. 7, s. 347. Takisto v Komentári k Žalmom 405, 521, 531, 681

Ján Cassian (419–430 n. l.) Na Nový zákon sa priamo odkazuje v diele „Inštitúcie“ Jána Cassiana, kniha 1.1, s. 201, a v diele „Rozhovory opáta Paphnutiusa“, kap. 15, s. 327

Vincas z Lerinsu (okolo 434 n. l.) sa odvoláva na „Starý zákon“. V diele „Commonitorium“, kap. 10, s. 138

Sokrates (okolo 400–439 n. l.) Sokratesova „Cirkevná história“

Teodoret z Cyrru (423–458 n. l.)

Koncil v Chalcedone (451 n. l.)

Pápež Lev I. z Ríma (440–461 n. l.)

Medzi heretikmi a falošnými knihami

Marinus (okolo roku 300 n. l.), pochádzajúci z Bardasene, sa v spore s Adamantiom odvolával na „Starý zákon“ a označil Dávida za proroka. Dialóg o pravej viere, kap. 862a 20, s. 173

Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.) spomína Starý zákon a sedemdesiatich prekladateľov Božieho slova. Komentár k Zefániášovi, kap. 1, s. 289

Otázka: Aké sú hlavné rukopisy Starého zákona, ktoré sa nám zachovali dodnes?

Odpoveď: Existuje šesť hlavných rodov.

1. Masoretský text je rodina, ktorú si Židia sami zachovali počas stredoveku.

2. Samaritánsky Pentateuch sa veľmi podobá masoretskému textu a zvitkom z Mŕtveho mora, s výnimkou niektorých zjavných zmien (hora Gerizim namiesto Jeruzalema atď.). Všetky rukopisy Samaritánskeho Pentateuchu sú však stredoveké. Medzi ne patria Codex Add. 1846 (r. 1100 n. l.), Codex B (r. 1345/1346 n. l.), rukopis E (r. 1219 n. l.) a zvitok Sepher „Abisha“ (12. – 13. storočie). Svoj Tóru preložili aj do aramejčiny, gréčtiny a arabčiny.

3. Grécka Septuaginta, vrátane Lucianovej redakcie a kresťanských spisov.

4. Origenova Hexapla obsahovala piaty stĺpec Septuaginty. Pamphilus a Eusebius ju dali mnohokrát opísať a distribuovať. Zachoval sa nám jej rukopis, nazývaný Leidenský kódex Sarravianus (4. alebo 5. storočie n. l.). Nicene and Post-Nicene Fathers, druhá séria, zväzok 1, s. 38

5. Sýrsky preklad nám nielen poskytuje vodítka k špecifickým slovám, ktorých význam v starovekej hebrejčine je ťažké s istotou určiť; ukazuje nám tiež, ako chápali verše v čase Krista.

6. Zvitky z Mŕtveho mora pochádzajúce približne z čias Krista. Väčšina týchto rukopisov je veľmi podobná masoretskému textu, niektoré sa však viac podobajú Septuaginte. Okrem biblických rukopisov obsahujú aj mnoho komentárov k Písmu a ďalšie náboženské knihy.

Okrem toho tu sú aj ďalšie rukopisy, ktoré boli nájdené.

Nashov papyrus, datovaný do roku 150 pred n. l., obsahuje Desatoro prikázaní zložených z Exodu 20:2–17 a Deuteronómie 5:6–6:4f. Bol to najstarší známy biblický text, kým neboli objavené zvitky z Mŕtveho mora. Jeho fotografia sa nachádza v publikácii New International Dictionary of the Bible na s. 228.

V Masade sa našla kópia knihy Jozue, ktorej vek bol pomocou rádiokarbónového datovania pomocou hmotnostného spektrometra stanovený na roky 169–93 pred n. l. (The Dead Sea Scrolls Today, s. 18). Rimania dobyli Masadu v apríli roku 73 n. l., takže rukopisy museli vzniknúť skôr.

Nahal Hever je jaskyňa neďaleko Engedi, západne od Mŕtveho mora, v ktorej sa nachádza fragment Malých prorokov v gréčtine (8 Hev XIIgr). Nachádzajú sa tu aj Kniha čísel (5/6 Hev 1a) a Žalmy (5/6 Hev 1b). Podľa publikácie „Manuscripts of the Greek Bible“ (s. 34) boli napísané v období medzi rokom 50 pred n. l. a 50 n. l. Bohatá žena menom Babatha tam našla útočisko na začiatku Bar-Kochbovho povstania proti Rímu. Ide o revíziu Septuaginty, vyhotovenú v Judei, ktorá je takmer identická s masoretským textom.

Svitok Malých prorokov z Wadi Muraba’at (Mur 88) pochádza z cca roku 132 n. l. Obsahuje Habakuk 1:3–2:11 a 2:18–3:19. Wadi Muraba’at obsahuje aj niektoré spisy samotného Bar-Kochbu z roku 132 n. l.

Otázka: Čo je Septuaginta?

Odpoveď: Septuaginta (skrátene LXX) je preklad Starého zákona do gréčtiny. Skladá sa z celého židovského Starého zákona a niektorých dodatočných materiálov. Preklad Septuaginty začal okolo roku 285 pred n. l. (v prípade Tóry) a Starý zákon bol dokončený pred rokom 160 pred n. l. Preklad Tóry bol vysokej kvality, avšak ostatné knihy, ako napríklad niektoré knihy malých prorokov, boli skôr parafrázami; najviac parafrázovaná bola kniha Izaiáša. Napriek tomu je zaujímavé čítať Septuagintu z dvoch dôvodov:

a) aby sme zistili, v čom sa líši od masoretskej verzie, a

b) aby sme zistili, ako Židia pred Kristom interpretovali význam Starého zákona, keď ho prekladali do iného jazyka.

Nezabúdajme, že alexandrijský grécky dialekt pred Kristom neobsahoval teologické pojmy, ktoré sa vyskytovali v hebrejčine a v gréčtine po Kristovi. Septuaginta a štúdium Starého zákona v gréčtine mohli skutočne zohrávať úlohu v tom, že teologické pojmy boli v čase Krista prispôsobiteľné gréčtine. Okrem toho niektoré pasáže v Novom zákone viac súhlasia so Septuagintou ako s masoretským textom.

Názov „Septuaginta“ pochádza zo slova znamenajúceho „sedemdesiat“. Legenda v takzvanom Aristeovom liste hovorí, že 72 Židov z Jeruzalema prišlo do Alexandrie a preložilo ho za 72 dní. Filón tiež uvádza, že ho preložili neďaleko Alexandrie.

Existujú rôzne verzie Septuaginty. Okrem hlavnej textovej línie existujú takzvané „lucianské texty“ Septuaginty. Lucian bol učiteľom v cirkvi v Antiochii.

V diele New International Dictionary of the Bible na strane 1002 sa uvádza, že najstaršou známou kópiou Septuaginty je fragment z Deuteronómium 25:1–3 datovaný do roku 150 n. l. Wycliffe Bible Dictionary (s. 436–438) však uvádza, že najstaršou známou existujúcou kópiou Septuaginty je kópia Levitiku z roku 100 pred n. l., ktorá sa nachádza medzi zvitkami z Mŕtveho mora objavenými v jaskyni č. 4. Pokiaľ ide o kompletné Biblie, rukopisy Vaticanus (325–350 n. l.) a Alexandrinus (okolo 450 n. l.) obsahujú Starý zákon v preklade Septuaginty. Sinaiticus (340–350 n. l.) obsahuje väčšinu Starého zákona zo Septuaginty, hoci chýba Deuteronómium 4:22–28:67 a 30:17 až do konca.

Otázka: Obsahovala Septuaginta všetky apokryfy?

Odpoveď: Konzervatívni protestantskí kresťania zastávajú dva názory.

a) Áno, celé apokryfy sa nachádzajú v rukopisoch Vaticanus (325–350 n. l.) a Alexandrinus (okolo 450 n. l.). Sinaiticus (340–350 n. l.) obsahuje knihy Tóbit, Judita, 1. a 4. Makabejská, Múdrosť a Sirach. Približne 19 cirkevných autorov z obdobia pred Nicejským koncilom citovalo z kníh historických apokryfov . Napríklad Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) cituje z knihy Ekleziastika v Traktáte 8, kap. 2, s. 476 a z knihy Tóbit v Traktáte 8, kap. 5, s. 477. Niektorí ranokresťanskí autori ich považovali za Písmo, iní nie.

b) Nie, dnes existujú iba kniha Sirach a pravdepodobne fragmenty knihy Tóbit, o ktorých sa dá preukázať, že boli napísané pred Kristom. Spomedzi zvitkov z Mŕtveho mora obsahuje 2Q18 (=2QSir) text z knihy Sirach 6:14–15, 20–31 a jaskyňa 7 pravdepodobne obsahuje fragmenty knihy Tóbit. Jaskyňa 4 obsahuje päť fragmentov knihy Tóbit (4Q196 až 4Q200), štyri v aramejčine a jeden v hebrejčine. Okrem toho sa v knihe „Odpovede na 101 otázok o zvitkoch z Mŕtveho mora“ na s. 25 uvádza, že zvitky z Masady obsahujú knihu Sirach 39:27–44:17c v hebrejčine. Fotografia textu Tóbit 6:12–7:10 v 4QTobitb (=4Q197) sa nachádza v knihe „The Meaning of the Dead Sea Scrolls“ na s. 184. 11QPs(a) obsahuje text zo Sirach 51:13–30; preklad tohto textu je uvedený v knihe „The Meaning of the Dead Sea Scrolls“ na s. 186.

Ďalšie knihy: Zvitky od Mŕtveho mora obsahovali aj množstvo hymien a iných kníh, ktoré nie sú súčasťou apokryfov, vrátane 1. Enocha, Jubileí a mnohých ďalších, ktoré sú známe iba zo zvitkov od Mŕtveho mora. Prítomnosť knihy Sirach a možno aj knihy Tóbit medzi zvitkami od Mŕtveho mora teda nedokazuje, že by ich niekto, dokonca ani kumránska komunita, nutne považoval za sväté písmo.

Knihy Biblie: Zvitky od Mŕtveho mora obsahovali kópie z Septuaginty: Exodus 28 (7Q1 = 7QLXXExod z Exodu 28:4–7), Levitikus (4Q119, 4Q120), Numeri (4Q121), Deuteronómium (4Q35; 4Q122). Zdá sa, že zvitky z Mŕtveho mora neobsahovali žiadne kópie žiadnych iných kníh Septuaginty a určite žiadne apokryfné knihy Septuaginty.

Publikácia The Dead Sea Scrolls Translated, s. 467–518, uvádza mnoho podrobností o rukopisoch Septuaginty. Najnezvyčajnejší je 4Q51. Ide o kópiu 1. a 2. knihy Samuelovej v podobe hebrejského rukopisu, ktorého text sa javí ako hebrejský predloha Septuaginty knihy Samuelovej. 4Q76 (4QXIIa) obsahuje knihy Zachariáša, Malachiáša a Jonáša a zdá sa, že sa nachádza na polceste medzi masoretským textom a Septuagintou.

Archeologická encyklopédia Svätej zeme na s. 114 uvádza, že na rozdiel od kníh Biblie kópie apokryfných rukopisov nenapísali pisári žijúci v Kumráne, ale tieto rukopisy boli do Kumránu prinesené.

Hoci boli apokryfné knihy nepochybne napísané pred Kristovým časom, kniha When Cultists Ask na s. 287 konštatuje, že nemôžeme s istotou povedať, či boli do Septuaginty zaradené pred alebo po Kristovom čase.

Záver: Hoci nemáme žiadny priamy dôkaz o tom, či boli apokryfné knihy niektorými po prvýkrát považované za súčasť Biblie pred alebo po Kristovi, Klement Rímsky citoval knihu Judita v 1. Klementovej epištole, kap. 55, bez toho, aby uviedol, že nejde o Písmo. Keďže celé apokryfy boli do Septuaginty skopírované do roku 325 n. l. a neexistuje žiadna zmienka o tom, že by si kresťania alebo Židia boli vedomí toho, že boli pridané až po Kristovi, možno s istotou konštatovať:

Záver 1: Nemôžeme dokázať, že boli v Septuaginte už pred Kristom, ale

Záver 2: Bola do nej v určitom momente vložená a neexistuje dôkaz o tom, že by bola pridaná až po Kristovi.

Otázka: Čo je Lucianova redakcia Septuaginty?

Odpoveď: Lucian bol presbyter (starší) v cirkvi v Antiochii, ktorý zomrel ako mučeník v roku 312 n. l. Vytvoril kópiu Septuaginty, v ktorej opravil chyby v gréckej gramatike a štýle.

Nemáme zachované žiadne spisy o Lucianovej teológii. Jedným z jeho učeníkov však bol Arius a ďalším bol ariánsky heretik Eusebius z Nikomédie (nie Eusebius, cirkevný historik). Viac informácií nájdete v knihe Prvých sedem ekumenických koncilov (325–787), s. 51–53, 77.

Otázka: Aké ďalšie grécke preklady Starého zákona vznikli?

Odpoveď: Okrem Septuaginty a Lucianovej redakcie Septuaginty existovali ešte tri ďalšie grécke preklady.

Akvila: Po tom, čo kresťanstvo začalo rásť, Akvila, konvertita na judaizmus z Pontu, vyhotovil v roku 126 n. l. preklad s cieľom oponovať Septuaginte, keďže kresťania používali Septuagintu na obracanie Židov.

Symmachus: Ebioniti boli kresťanská sekta, ktorá dodržiavala mnohé židovské zvyky a neverila, že Ježiš je Boh. Symmachus Ebionita vyhotovil preklad v druhom storočí.

Theodotion bol ďalší ebionita, ktorý v tom istom storočí vyhotovil preklad. Z ich textov sa nám však zachovali len malé útržky.

Otázka: Aký je prehľad o zvitkoch z Mŕtveho mora a o kumránskej komunite, ktorá ich zachovala?

Odpoveď: Boh sľúbil zachovať svoje slovo v Izaiášovi 59:21; 40:8; Žalme 119:89 a 1. liste Petrovom 1:23–25. Keďže však existuje len málo rukopisov Starého zákona starších ako z roku 950 n. l., niektorí ľudia sa možno pýtajú, ako presne sa Starý zákon odovzdával pred týmto obdobím. V roku 1947 však beduínsky chlapec Muhammad Adh-Dhib hodil kameň do jaskyne v Kumráne a počul rozbitie keramiky. Tým sa odkryla ukrytá knižnica obsahujúca približne 500 až 867 rukopisov z Ježišovej doby, z ktorých 1/4 až 1/3 pochádzala z Biblie.

V Kumráne žilo v danom čase len asi 200 – 300 ľudí. Kumrán bol ako kláštor, lebo z 1 200 hrobov na cintoríne bolo len 6 ženských a 4 detské. Bolo tam asi 200 – 300 jaskýň a ľudia obývali 30 z nich. Väčšina ľudí však žila v chatrčiach alebo stanoch. Mince nájdené v Kumráne svedčia o tom, že ľudia tam žili približne od roku 135 pred n. l. až do náhleho zničenia v roku 68 n. l. Rimania dobyli Kumrán a všetkých, ktorí neunikli, zabili alebo zotročili.

Vierovyznanie židovskej sekty „Deti svetla“: Súčasní vedci kedysi zamieňali obyvateľov Kumránu s esénmi kvôli ich podobnostiam. Táto sekta, ktorá si hovorila „Deti svetla“, vznikla okolo roku 200 pred n. l. Verili vo vzkriesenie mŕtvych (podobne ako farizeji), praktizovali krst ponorením a mali dozorcov podobných kresťanským biskupom. Verili, že Melchizedech bol nebeská bytosť a že bezbožní budú zničení.

Kumránske komentáre k Genesis 49:10 a Izaiášovi 11:1–3 ukazujú, že tieto texty považovali za mesiášske proroctvá. Podobne ako iní, aj kumránska komunita verila, že Mesiáš bude konať zázraky a uzdravovať. Verili tiež, že Mesiáš osobne zabije rímskeho cisára. Trvalo by roky, kým by sa pochovali všetci mŕtvi z Mesiášových vojenských víťazstiev. Ako teda uvádza Christian News (23. 11. 1998): „Teraz už vieme, že keď Kaifáš viedol súdny proces s Ježišom, stačilo len donútiť Ježiša, aby priznal, že je Mesiáš. Keďže Ježiš, ktorý vykonal predpovedané zázraky, toto priznal, bol považovaný za vinného z vlastizrady proti cisárovi.“

Navštívme „knižnicu“: V jedenástich jaskyniach sa zachovalo približne 95 000 fragmentov, z toho 40 000 len v jaskyni č. 4. Medzi fragmenty, ktoré nepochádzajú z Biblie, patria mezuzot (verše pripevnené na dverové zárubne) a filakterie (verše nosené na ramene a na čele) z knihy Exodus a Levitikus. Tu je niekoľko zachovaných textov zo Starého zákona.

Žiadne komentáre k iným knihám nenaznačovali, že by považovali knihy, ktoré nie sú súčasťou Biblie, za posvätné písmo.

Jednou z dôležitých funkcií zvitkov z Mŕtveho mora je objasnenie vtedajšej židovskej kultúry.

Wycliffe Bible Dictionary na strane 441 uvádza, že zvitky od Mŕtveho mora dokazujú, že Jánovo evanjelium nie je helenistickým dokumentom z 2. storočia, ale „vďaka mnohým podobnostiam s kumránskymi textami sa jasnejšie ako kedykoľvek predtým ukazuje, že je dielom Palestíny z 1. storočia“.

Jeden rukopis z kumránskej jaskyne č. 4 je kniha Exodus zo Samaritánskeho Pentateuchu. Jeden z najstarších zvitkov, 4Q17, obsahuje text od Exodu 38 po Levitikus 2. Bol napísaný okolo roku 250 pred n. l. Je prakticky identický s masoretským textom. Svitok Izaiáša obsahuje kompletný text Izaiáša. Ten, ako aj ďalšia kópia z jaskyne č. 1, boli podľa publikácie A Survey of Old Testament Introduction (s. 25) v 95 % textu zhodné so štandardnou hebrejskou Bibliou. (Pri náhodnej kontrole som na základe vlastného výberu vzoriek zistil úplnú zhodu v 94,6 % na úrovni jednotlivých spoluhlások.)

Medzi masoretským a kumránskym textom existuje množstvo malých odchýlok, ktoré môžu byť spôsobené dialektálnymi rozdielmi a zmenami, podobne ako je to dnes v prípade britskej a americkej angličtiny. Tu je niekoľko väčších alebo dôležitejších odchýlok. Vedci tiež upozorňujú, že zatiaľ čo masoretskí pisári venovali mimoriadnu pozornosť presnému prepisovaniu každého zvitku, sekta v Kumráne nemusela mať pri prepisovaní tak vysoké štandardy.

Exodus 1:5 v masoretskom texte uvádza, že do Egypta prišlo 70 ľudí. Keď Štefan v Skutkoch apoštolov 7:14 uviedol číslo 75, dalo by sa predpokladať, že Písmo (bezchybne) zaznamenalo, ako Štefan citoval z chyby v Septuaginte, kde bolo uvedené číslo 75. Avšak aj zvitky od Mŕtveho mora uvádzajú číslo 75, takže možno mali v tomto prípade pravdu Štefan aj Septuaginta.

Deuteronómium 32:43 obsahuje vetu „nech ho uctievajú všetci Boží anjeli“, zatiaľ čo masoretský text ju neobsahuje. List Židom 1:6 to cituje.

V masoretskom texte 1. knihy Samuelovej 17:4 sa uvádza, že Goliáš mal 6 lakťov a jeden prst, čo je približne 9 stôp a 9 palcov. Septuaginta a Zvitky od Mŕtveho mora však uvádzajú 4 lakte a jeden prst, čo je približne 6 stôp a 9 palcov.

Medzi zvitkami od Mŕtveho mora z knihy Levitikus boli nájdené targumy, čo sú aramejské parafrázy, a dva targumy z častí knihy Jób. Medzi zvitkami od Mŕtveho mora sa nachádzajú komentáre k knihe Genesis, k Žalmu 37, pravdepodobne k Piesni piesní, k Izaiášovi, Micheášovi, Nahumovi, Sofoniášovi, dva k Ozeášovi a jeden silne poškodený komentár k Habakukovi 1:2 až po koniec 2. kapitoly. Autori sa snažili všetko uviesť do súvisu s udalosťami svojej doby.

Septuaginta: V jaskyni č. 4 sa nachádza najstaršia kópia časti Septuaginty, a to text Levitiku datovaný do roku 100 pred n. l. V jaskyni č. 7 sa nachádza kópia 28. kapitoly Exodu. Ďalšie zvitky obsahujú kópiu Numeri a dve kópie Deuteronómie. Dva zvitky sú veľmi zaujímavé. Jeden zvitok sa javí ako hebrejský predloha Septuaginty pre 1. a 2. knihu Samuelovu. Ďalší zvitok obsahujúci knihy Zachariáša, Jonáša a Malachiáša je v hebrejčine a zdá sa, že sa nachádza medzi Septuagintou a masoretským textom. Verzia Jeremiáša v Septuaginte je o 1/8 kratšia (2 700 slov) ako masoretský text. Zvitok z Mŕtveho mora 4QJerb potvrdzuje niektoré z týchto chýbajúcich častí. Jeden zvitok obsahoval hebrejský text 151. žalmu, ktorý sa nachádza aj v Septuaginte.

Apokryfy a iné knihy: 2Q18 (= 2QSir) obsahuje 6. kapitolu knihy Sirach (Ecclesiasticus) a jaskyňa 7 obsahuje fragmenty knihy Tóbit. Jaskyňa 4 obsahuje tiež 5 fragmentov knihy Tóbit (4Q196 až 4Q200). Archeologická encyklopédia Svätej zeme na s. 114 uvádza, že na rozdiel od kníh Biblie neboli kópie apokryfných rukopisov napísané pisármi žijúcimi v Kumráne, ale boli do Kumránu prinesené. Hoci boli apokryfné knihy nepochybne napísané pred Kristovým časom, kniha When Cultists Ask na s. 287 konštatuje, že nemôžeme s istotou povedať, či boli do Septuaginty zaradené pred alebo po Kristovom čase.

Jeden zvitok, 11QPs, obsahuje dodatočné žalmy, tzv. žalmy 152–155. Okrem zvitkov z Mŕtveho mora sú rôzne verzie týchto žalmov známe iba v sýrčine.

Svitky od Mŕtveho mora obsahovali aj množstvo hymien a iných kníh, ktoré nie sú súčasťou apokryfov, vrátane 1. knihy Enocha (s výnimkou 2. časti), 14 kópií Knihy jubileí v hebrejčine a mnohých textov známych iba v rámci svitkov od Mŕtveho mora. Prítomnosť kníh Sirach a Tóbit medzi svitkami od Mŕtveho mora teda nedokazuje, že by ich niekto, dokonca ani kumránska komunita, nutne považoval za sväté písmo.

Svitky od Mŕtveho mora sú užitočné na objasnenie vtedajšieho židovského myslenia. Wycliffe Bible Dictionary na s. 441 uvádza, že svitky od Mŕtveho mora ukazujú, že Jánovo evanjelium a Pavlove spisy nie sú len helenistickými dokumentmi z 2. storočia, ale v skutočnosti vykazujú určité paralely so svitkami od Mŕtveho mora.

Zhrnutie: Jaskyne v Kumráne poskytli bohatý zdroj rukopisov Starého zákona z čias Krista, ktoré sú asi o tisíc rokov staršie ako masoretské texty. Aj iné spisy poskytujú kontext k niektorým častiam Nového zákona.

Otázka: Aké sú niektoré rozdiely v texte medzi masoretským textom a zvitkami z Mŕtveho mora?

Odpoveď: Tu je výber niektorých z „najvýznamnejších“ odlišností. Pokiaľ nie je uvedené inak, masoretský text (MT) je prvý a zvitok z Mŕtveho mora je druhý.

Dt 5,5 „slovo“ (MT) vs. „slová“ (zvitky od Mŕtveho mora, Samaritánsky Pentateuch, Septuaginta, sýrčina, Vulgáta, Targum)

Dt 10:13 „Pán“ vs. „Pán, tvoj Boh“ (zvitky od Mŕtveho mora, Septuaginta, sýrčina)

Dt 31:1 „išiel a hovoril“ vs. „dokončil všetko, čo hovoril“ (zvitky od Mŕtveho mora, Septuaginta)

Dt 32:8 Masoretický text: „synovia Izraela“ vs. Septuaginta: „anjeli Boží“ vs. zvitok z Mŕtveho mora: „synovia Boží“

Dt 32:15 „Jeshurun“ vs. „Jakub sa nasýtil; Jeshurun“ (Svitky od Mŕtveho mora, Samaritánsky Pentateuch, Septuaginta)

Dt 32:19 „uvidel to“ vs. „uvidel to a žiarlil“ (Svitky od Mŕtveho mora, Septuaginta)

Dt 32:43 „národy“ vs. „nebesia“ (zvitky od Mŕtveho mora, Septuaginta)

Dt 32:43 (chýba) (masoretský text) vs. „Nech ho uctievajú všetci Boží anjeli.“ (Septuaginta, List Židom 1:6 a zvitok z Mŕtveho mora 4Q44 (=4QDeut(q)), Ján Zlatoústy (zomrel v roku 407 n. l.) Homílie na List Židom, homília 4, č. 2, s. 382–383)

Dt 32:43 „sluhovia“ vs. „deti“ (Svitok od Mŕtveho mora 4Q44 (=4QDeut(q)), Septuaginta)

Dt 32:43 (chýba) vs. „odplatí tým, ktorí ho nenávidia“ (Svitok z Mŕtveho mora 4Q44 (=4QDeut(q)), Septuaginta)

Dt 32:43 „očistí svoju zem, svoj ľud“ vs. „očistí zem pre svoj ľud“ (Svitok od Mŕtveho mora 4Q44 (=4QDeut(q)), Samaritánsky Pentateuch, Septuaginta, Vulgáta)

Dt 33:8 „tvoje tumim“ vs. „Daj Levimu tvoje tumim“ (zvitky z Mŕtveho mora, Septuaginta)

Dt 33:17 „Jeho prvorodený býk“ vs. „prvorodený býk“ (zvitky od Mŕtveho mora, Septuaginta, sýrčina, Vulgáta)

1 Sam 1:23 „jeho slovo“ (MT) vs. „tvoje slovo“ (zvitok z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)), Septuaginta, sýrčina)

1 Sam 1:24 „s tromi býkmi“ vs. „s trojročným býkom“ (zvitok z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)), Septuaginta, sýrčina)

1 Sam 2:1 „Hospodin“ vs. „môj Boh“ (Septuaginta)

1 Sam 2:1 „tvoje víťazstvo“ vs. „moje víťazstvo“ (Svitok z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)))

1 Sam 2:20 „dám ti“ vs. „odplatím ti“ (Septuaginta, zvitok z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)))

1 Sam 2:20 „prosbu, o ktorú požiadala“ vs. „dar, ktorý mu dala“ (Septuaginta, zvitok z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)))

1 Sam 2:21 „Keď Hospodin“ vs. „A Hospodin“ (Septuaginta, Zvitok od Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)))

1 Sam 2:27 „keď boli v dome“ vs. „keď boli otrokmi v dome“ (Septuaginta, Zvitok z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)))

1 Sam 2:29,32 „kopnúť“ vs. „pozerať sa chamtivým pohľadom“ (Septuaginta, Zvitok z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)))

1 Sam 2:33 „tvoje oči … tvoje srdce“ vs. „jeho oči … jeho srdce“ (Septuaginta, Zvitok z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)))

1 Sam 2:33 „zomrú ako mladí muži“ vs. „zomrú mečom“ (Septuaginta, Zvitok z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)))

1 Sam 3:4 „zavolal Samuela“ vs. „zavolal: ‚Samuel! Samuel!‘“ (Septuaginta, Zvitok z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)))

1 Sam 14:49, 1 Sam 18:17 „Merab“ vs. „Merob“ v zvitku z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)) pre 1 Sam 14:49, zvitok z Mŕtveho mora 1Q7 (=1QSam) pre 1 Sam 18:17 a Septuaginta (Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 669)

Jób 22:8 (chýba) vs. „A ty hovoríš“ (targum zo zvitkov z Mŕtveho mora k Jóbovi 11Q10 (=11QtgJob)).

Jób 22:17 „im“ vs. „nám“ (Septuaginta, sýrčina, targum zo zvitkov od Mŕtveho mora)

Žalm 119:37 „na tvojej ceste“ (hebrejský masoretský text, Septuaginta, Vulgáta) vs. „podľa tvojho slova“ (dva masoretské rukopisy, zvitky z Mŕtveho mora a aramejské targumy)

Izaiáš 7:14 Masoretický text: „ona mu dá meno“ vs. Septuaginta a zvitok Veľkého Izaiáša z Mŕtveho mora: „Jeho meno bude nazvané.“ Rozdiel je v jednej spoluhláske.

Iz 53:11 „utrpením svojej duše a bude nasýtený“ vs. „utrpením svojej duše uvidí svetlo života a bude nasýtený“

Izaiáš 61:1 (chýba) (MT, Septuaginta) oproti „mŕtvi sú vzkriesení“ (zvitok z Mŕtveho mora 4Q521)

Jer 3:1 „Hovoriac: Ak“ (MT) vs. „Ak“ (zvitky od Mŕtveho mora, Septuaginta, sýrčina)

Jer 3:8 „Videl som, že som dal“ (MT) vs. „Aj ona videla, že som dal“ (1 rukopis MT, zvitky od Mŕtveho mora, Septuaginta, sýrčina)

Dan 10:16 „niekto, kto vyzeral ako človek“ vs. „niečo, čo vyzeralo ako ľudská ruka“ (Septuaginta, zvitky od Mŕtveho mora, jeden hebrejský masoretský text)

Hab 2:16 „bude odhalený“ (MT) vs. „potácať sa“ (zvitky od Mŕtveho mora, Septuaginta, Aquila Žid (126 n. l.) a sýrčina).

Zmena záverov: Pred objavením zvitkov z Mŕtveho mora sa Septuaginta považovala iba za menej kvalitný preklad v podstate masoretského textu. Mnohé rozdiely medzi zvitkami z Mŕtveho mora a masoretským textom sa však nachádzajú práve na miestach, kde sa zvitky z Mŕtveho mora a Septuaginta zhodujú. Zdá sa teda, že Septuaginta nebola skôr nekvalitným prekladom masoretského textu, ale prekladom inej rodiny hebrejských rukopisov, ktorú má spoločnú s niektorými zvitkami od Mŕtveho mora (hoci stále existujú miesta, kde boli prekladatelia Septuaginty zmätení alebo sa pomýlili).

Bibliografia k tejto otázke: Poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV, NKJV a NRSV a v diele The Expositor’s Bible Commentary. Masoretský preklad bol porovnaný s doslovným prekladom Jaya P. Greena a preklad Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C. L. Brentona s názvom The Septuagint: Greek and English.

Otázka: Čo je to masoretský text?

Odpoveď: Masoreti boli pisári z tradície farizejov, ktorí žili po Ježišovej dobe. Existuje mnoho masoretských rukopisov, ale pochádzajú z obdobia po roku 900 n. l. Codex Leningradensis (1008 n. l.) bol dobre zachovaný masoretský text, ktorý slúžil ako základ pre preklad NIV, podľa diela „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 3, s. 246.

Otázka: Je Boh Starého zákona odlišnou bytosťou, zlou alebo zblúdenou, v porovnaní s Bohom Nového zákona?

Odpoveď: Toto je jedno z dvoch alebo troch učení spoločných pre všetky vetvy starovekej herézy nazývanej gnosticizmus. Niektoré z ich argumentov vychádzali z toho, že Nový zákon zrušil starozákonné stravovacie zákony, z kontrastu vo vesmíre medzi viditeľným a neviditeľným a z presvedčenia, že keďže hmota je celkom zlá, len zlý boh by mohol stvoriť hmotu.

Mimo Biblie už Klement Rímsky (96–98 n. l., 1. Klementova epištola, kap. 4, zväzok 1, s. 6) potvrdzoval, že Boh Starého zákona je dobrý. Môžeme povedať, že Ten, kto je priateľom Ábela a priateľom Abraháma, je aj mojím priateľom.

Teofil z Antiochie (168–181/188 n. l.) bol jedným z prvých kresťanských spisovateľov, ktorí spomenuli stvorenie a výslovne uviedli: „lebo Boh nestvoril nič zlé“ (K Autolykovi, kniha 2, kap. 17, s. 101).

Tertulián vo svojom diele Päť kníh proti Marcionovi z roku 207/208 n. l. účinne vyvrátil teóriu o odlišnom Bohu Starého zákona. Tu je neúplný súhrn toho, čo napísal.

a. Tertulián hovorí, že nemožno nájsť žiadnu cirkev apoštolského pôvodu, ktorá by popierala Stvoriteľa. „Ale ak sa ukáže, že cirkvi boli od začiatku skazené, kde sa potom nájdu tie čisté?… Ukážte nám teda jednu zo svojich cirkví, ktorá odvodzuje svoj pôvod od apoštola, a zvíťazíte.“

b. Prečo by dobrý boh zachraňoval človeka, keby ho nestvoril?

c. Prečo zlý boh prorokoval príchod Krista v Starom zákone? Nový zákon sa o nich zmieňuje ako o prorokoch dobrého Krista.

d. Ak zlý boh prorokoval zlého Krista, prečo dobrý boh zabránil príchodu zlého Krista a namiesto neho poslal dobrého Krista? Dobrý boh mal najprv nechať prísť zlého Krista, namiesto toho, aby zavádzal ľudí do domnienky, že zlý boh prorokoval dobrého Krista.

e. Prečo Ježiš citoval zo Starého zákona ako z autoritatívneho zdroja?

f. Prečo musel Marcion odmietnuť časti Lukášovho evanjelia a iné časti Nového zákona, aby podporil svoj názor?