< Otázka k Biblii z knihy Sudcov

Otázka: Aký je hlavný zmysel knihy Sudcov (Sdc 1)?

Odpoveď: Kniha Sudcov ukazuje predovšetkým, ako neposlušnosť Božieho ľudu vedie k trestu a ako následná poslušnosť prináša požehnanie. Okrem toho kľúčovou frázou v knihe Sudcov je, že „každý robil to, čo sa mu zdalo správne“, a kniha Sudcov ukazuje chaotické dôsledky tohto konania. Druhým účelom knihy Sudcov je ukázať, akí sú ľudia skazení.

Otázka: Čo sa v knihe Sudcov rozumie pod slovom „sudca“?

Odpoveď: Hebrejské slovo shopetim (Sudcovia) znamená „výkonní vodcovia“, ako uvádza Gleason Archer v diele Survey of Old Testament Introduction na strane 280. Je to titul udeľovaný ľuďom, ktorí viedli a súdili Izrael od čias Jozue až po časy Saula, prvého kráľa. Títo muži a jedna žena slúžili Bohu v rôznej miere. V knihe Jozue sme sa zoznámili s charakterom a životom muža, ktorý, pokiaľ vieme, nikdy nešiel na kompromis vo svojom vzťahu s Bohom. Teraz je však život zložitejší a nie tak požehnaný pre tých, ktorí kráčajú s Bohom, ale mnohokrát urobili kompromisy.

Otázka: Existujú v knihe Sudcov archeologické dôkazy o prítomnosti Izraelitov v iných krajinách počas obdobia sudcov?

Odpoveď: Áno, stéla faraóna Merenpta/Merneptaha (1229/1225 pred Kr.), syna Ramzesa Veľkého, bola nájdená Petrieom v Thébach v Egypte. Táto stéla (stĺp) bola postavená v piatom roku vlády faraóna Merneptaha. Oslavuje ho a uvádza národy, ktoré Egypťania napadli alebo podmanili. Spomína Chetitov, Kanaán, Aškelon, Gezer, Janoam (v severnom Kanaáne), Izrael a krajinu Horiťov.

Otázka: Aké boli v knihe Sudcov obdobia útlaku a pokoja?

Odpoveď: Tu sú tieto obdobia. Archeológ John Garstang zistil, že obdobia pokoja spomenuté v knihe Sudcov boli také preto, lebo Egypťania uplatňovali svoju kontrolu nad pobrežnými Kanaáncami.

Otázka: Boli v knihe Sudcov obdobia jednotlivých sudcov a útlaku po sebe idúce, alebo sa niektoré z nich prekrývali?

A: Hoci Kniha sudcov to výslovne neuvádza, v 1. knihe kráľov 6:1 sa píše, že od exodu po výstavbu Šalamúnovho chrámu uplynulo 480 rokov. Z toho vyplýva, že obdobia opísané v Knihe sudcov na seba nadväzujú a neprekrývajú sa. Viac informácií nájdete v diskusii k 2. Mojžišovej 5:2 a v diele Davida Rohla „Pharaohs and Kings: A Biblical Quest“ (Crown Publishers 1995), s. 278–283, kde sa uvádzajú presvedčivé dôkazy, že exodus sa odohral v roku 1447 pred n. l.

Otázka: Keďže v knihe Sudcov je toľko nepoučného a nelichotivého, znamená to, že „človek je nútený veriť, že Kniha Sudcov je presnejším odrazom svetských dejín než Kniha Jozue“, ako sa uvádza v Asimovovej Príručke k Biblii na s. 224?

Odpoveď: Nie; pri odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

1. Asimovov sprievodca Bibliou má pravdu, keď hovorí, že sa tu nachádza veľa vecí, ktoré Izrael nepredstavujú v priaznivom svetle, a to svedčí o úprimnosti autora. Nepochvalné však neznamená nepoučné. Máme sa učiť z chýb druhých a jedným z hlavných bodov Knihy sudcov je práve chyba, že každý človek koná to, čo je správne v jeho vlastných očiach.

2. Asimovov sprievodca Bibliou tu prejavuje subjektívnu antibiblickú zaujatosť. Keďže Kniha sudcov je voči Izraelitom menej pozitívna, ako môže väčšia pozitívnosť alebo negatívnosť dokázať pravdivosť? Možno keby sme vzali nejakú knihu a odstránili z nej všetky negatívne časti, tá kniha by už vôbec nebola pravdivá! Ak by sme vzali tú istú knihu a odstránili z nej všetky pozitívne časti, znamenalo by to, že zvyšok je úplne pravdivý? Zatiaľ čo existencia negatívnych aspektov svedčí o tom, že autor nechcel zamlčať negatívne časti, mieru pozitívnych alebo negatívnych častí nedokazuje, nakoľko je niečo presným odrazom skutočnosti.

Otázka: Aké nesprávne činy sa spomínajú v knihe Sudcov?

Odpoveď: Tu je zoznam toho, čo urobili.

Otázka: Bolo v knihe Sudcov 1 uvedené dvanásť sudcov, čo by zodpovedalo dvanástim kmeňom Izraela?

Odpoveď: Nie. Nič nenasvedčuje tomu, že tých dvanásť sudcov, ktorí „vládli“, zodpovedalo dvanástim kmeňom. Navyše ich bolo trinásť, nie dvanásť, keďže aj Abimelech „vládol Izraelu“ (Sudcovia 9:22).

Otázka: Bolo správne, že Izraeliti v knihe Sudcov 1:6-7 odrezali Adoni-Bezekovi palce na rukách a nohách?

Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť dve veci.

1. Možno to bola primeraná spravodlivosť. Adoni-Bezek mal, obrazne povedané, palcov na rukách a nohách na rozdávanie, keďže on sám ich odrezal sedemdesiatim kráľom.

2. Písmo vlastne nehovorí, či Izraeliti konali správne, alebo nie; zaznamenáva len to, že to urobili.

Otázka: Ako je možné, že v knihe Sudcov 1:7 bolo na malom území Kanaánu 70 kráľovstiev?

Odpoveď: Takmer každé väčšie mesto malo svojho vlastného kráľa. Bolo to podobné ako v prípade mnohých nezávislých kráľovstiev v Grécku o šesťsto rokov neskôr.

Otázka: Keďže Izraeliti v knihe Sudcov 1:8 obsadili Jeruzalem, prečo musel Dávid neskôr v 2. knihe Samuelovej 5:6–9 Jeruzalem znovu dobyť?

Odpoveď: Porazili Jebuzejcov a časť mesta podpálili. Kniha Sudcov 1:21 však ukazuje, že mesto zostalo nedobyté až do Dávidových čias. Listy z Tell el-Amarny (1400–1370 pred Kr.) tiež dokazujú, že Jeruzalem nebol dobytý.

Otázka: V knihe Sudcov 1:10 boli traja Anakiti zabití Júdou, alebo boli vyhnaní, ako uvádzajú Sudcovia 1:20 a Jozue 15:14?

Odpoveď: „Vyhnaní“ môže znamenať zabití alebo prinútení k úteku. Kniha Jozue 1:10 naznačuje, že títo traja jedinci boli zabití. Je pravdepodobné, že nebol zabitý celý ich klan, ale niektorí boli vyhnaní. Zabitie a prinútenie ostatných k úteku mohlo byť buď jednou udalosťou, alebo mohlo ísť o dve samostatné udalosti.

Otázka: Boli v Sudcov 1:16 a Sudcov 4:11 Mojžišovi príbuzní Keniti, alebo to boli Midianiti, ako to ukazuje Exodus 2:21?

Odpoveď: Mojžiš si vzal za ženu Zipporu, Midianitku a Kušitku (Etiópku). Najprv to, čo nie je správnou odpoveďou, a potom tri možnosti.

Čo nie je odpoveďou: Keniti boli medikovia a pojem „Kenita“ by sa mohol vzťahovať na remeslo, nie na národ. Je to však nepravdepodobné, keďže Keniti sa v knihe Sudcov 4:17 a najmä v knihe Numeri 24:22 javí ako samostatný kmeň.

Možné odpovede:

1. Mojžiš mal aspoň jednu ďalšiu manželku, Kenitku.

2. Mojžišov svokor bol Midianita: dve zmienky v knihe Sudcov boli chybami pisárov.

3. Mojžišov svokor bol Midjánec, ktorý buď založil podkmeň Kenitov, alebo bol jeho súčasťou.

Otázka: Ako Izraeliti v knihe Sudcov 1:18 dobyli Gazu, Aškelon a Ekron, keď boli v Samsonových časoch pod filistínskou nadvládou?

A: Izraeliti ich dobyli za čias Jozueho okolo roku 1400 pred n. l., ale išlo len o dočasné dobytie. Filistínci so svojimi železnými bojovými vozmi (alebo vozmi s kolesami s železnými ráfikmi) ich opäť dobyli v čase, keď sa objavil Samson, približne o 390 rokov neskôr.

Iný názor, že tieto mestá nezískali, ako uvádza Septuaginta, je podľa diela The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 388–389, pravdepodobne nesprávny.

Otázka: Prečo sa v knihe Sudcov 1:19 tieto vozy nazývajú „železné vozy“ a nie len „vozy“?

Odpoveď: Archeológia nám hovorí, že v starovekom svete existovali dva typy vozov. Egyptské vozy boli ľahké dvojkolesové vozidlá, ktoré prevážali len dvoch ľudí – lukostrelca a vozníka. Boli vyrobené prevažne z dreva a kože a poskytovali len veľmi malú ochranu proti šípom. Vozidlá iných národov boli ťažké vozidlá podobné vozom, ktoré pojali tri až štyri osoby. Poskytovali určitú ochranu pred šípmi. Tieto vozidlá mali oveľa viac kovových častí.

Otázka: V knihe Sudcov 1:19, neznamená skutočnosť, že Izraeliti nedokázali vyhnať Kanaáncov, že Boh nie je všemocný? (túto otázku nastolili ateista aj moslim Ahmad Deedat)

Odpoveď: Nie. Ľudia zrejme utrpeli porážku v bitke na rovinách. Namiesto toho, aby sa úprimne modlili k Bohu a bojovali znova, vzdali boj. Aj dnes sa niekedy príliš ľahko vzdávame, keď sa situácia skomplikuje.

Boh však dokázal poraziť bojové vozy. Barakovi stačilo len 10 000 izraelských vojakov, aby zničili 900 železných bojových vozov z Hazoru. (Samozrejme, Boh, ktorý v správnom čase poslal dážď, ktorý premenil bojisko na blato, tiež pomohol viac než len trošku).

Otázka: V knihe Sudcov 1:19 – bolo to tak, že Všemohúci Boh nemohol vyhnať ľudí z nížin, alebo že Izraeliti ich nemohli vyhnať? (Túto otázku nastolil moslim Ahmad Deedat.)

Odpoveď: Hebrejský text výslovne neuvádza zámeno, ale zmysel je taký, že Izraeliti ani s Božou pomocou v tom čase nedokázali vyhnať obyvateľov nížin, pretože títo ľudia mali železné vozy. Neskôr však Izraeliti v čase sudcov porazili Kanaáncov práve pomocou vozov a Dávid porazil Filištíncov pomocou vozov. Niekedy, aj keď sme Bohu poslušní, stále potrebujeme trpezlivosť, aby sme videli výsledky našej poslušnosti voči Nemu.

Boh je Všemohúci, ale keď sa rozhodne použiť svoj ľud ako prostriedok na uskutočnenie svojej vôle, niekedy musíme čakať, kým uvidíme úspešný výsledok.

Otázka: Kedy bolo v knihe Sudcov 1:23–26 v poriadku povzbudiť niekoho, aby zradil svoje mesto a svoj ľud?

Odpoveď: Hoci Kniha sudcov to výslovne neschvaľuje, v tomto prípade to bolo v poriadku. Rod Jozefa viedol vojnu proti bezbožným Kanaáncom. Väčšina Američanov počas druhej svetovej vojny nemala problém povzbudzovať Japoncov, Talianov, Nemcov a porazených Francúzov, aby zradili režimy Osi.

Otázka: V knihe Sudcov 1:28, nevyhnal Boh Kanaáncov úplne, alebo boli úplne zničení, ako hovorí Jozue 10:40?

Odpoveď: Kanaánci boli vyhnaní pred Izraelitmi z oblastí, ktoré Izraeliti obývali. Avšak aj Jozue, aj Kniha sudcov sa zhodujú v tom, že mnohí iní Kanaánci neboli vyhnaní.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 2:1–3 Boh povedal, že Kanaáncov nevyženie, keď predtým povedal, že to urobí?

Odpoveď: Boh pôvodne nechcel, aby Kanaánci boli osídlom. Kniha Sudcov 2 uvádza dva dôvody.

V knihe Sudcov 2:2 sa Božie vyjadrené zámery voči Izraelitom zmenili, keď prešli od úplnej poslušnosti k čiastočnej poslušnosti, čo je stále neposlušnosť. Boh sľúbil, že vyženie Kanaáncov pred nimi, ale ak by neboli ochotní bojovať a mali by akýchkoľvek Kanaáncov „pred sebou“, neboli by tam žiadni Kanaánci, ktorých by bolo možné vyhnať „pred nimi“.

Sudcov 2:21–23: Keďže mali byť čiastočne poslušní, Boh chcel použiť modloslužobných Kanaáncov ako skúšku, aby zistil, ktorí Izraeliti budú slúžiť Bohu.

Dnes môže Boh použiť spomienky vašich detí na rôzne hriešne veci vo vašej domácnosti ako skúšku pre nich, či budú skutočne nasledovať Boha, alebo nie. Na druhej strane, ak tieto veci nemáte, možno Boh tieto skúšky považuje za zbytočné.

Otázka: V Sudcov 2:4-6, stiahol Boh svoj sľub pomôcť Izraelitom, keď bol Jozua ešte nažive?

Odpoveď: Pravdepodobne áno. Krajina mala pokoj od vojny v Jozue 11:23, ešte predtým, ako Jozue a ostatní vodcovia rozdelili krajinu. Hoci sa nevyžaduje, aby Sudcov 2:6 chronologicky nasledoval po Sudcov 2:2–3, s najväčšou pravdepodobnosťou tomu tak bolo.

Otázka: Bol v knihe Sudcov 2:13 výraz „Aštoret“ všeobecným označením pre semitskú bohyňu?

Odpoveď: Nie. Hoci je toto meno tu v množnom čísle, odkazuje na viacero sôch tej istej bohyne, nie na rôzne bohyne. Wycliffe Bible Dictionary (s. 700–707) obsahuje rozsiahlu časť venovanú približne 36 konkrétnym blízkovýchodným božstvám a Aštarte bola konkrétna bohyňa uctievaná mnohými národmi v mnohých jazykoch. Bola bohyňou sexu, plodnosti vo všeobecnosti a často aj vojny. Babylónčania ju nazývali „Ištar“, starší Sumeri „Inanna“, v Ugarite „ttrt“, vo Feničane „‘strt“, v gréčtine „Astarte“ a v južnej arabčine „Attar“. Astarte/Ištar by mohla súvisieť aj s gréckou Afroditou a rímskou Venušou.

Všimnite si, že existuje aj iná bohyňa menom „Ašera“, ktorú poznali aj Sumeri, južní Arabi, obyvatelia Ugaritu ako Athiratu-yammi, Babylónčania ako Ashratum a Egypťania ako Abdi-Ashirta. Wycliffe Bible Dictionary na str. 701 uvádza, že ide o inú bohyňu ako Astarte/Ištar.

Otázka: Bola v knihe Sudcov 2:13 „Aštoret“ skomoleninou správneho mena Aštarte, pretože zbožní izraelskí redaktori skombinovali samohlásky slova Bosheth (hanba) so spoluhláskami mena Aštarte/Astarte?

Odpoveď: Niektorí vedci sa toho domnievajú. Pôvodné hebrejské rukopisy Starého zákona boli napísané bez samohláskových znamienok, takže akékoľvek použité samohlásky boli dodané neskôr.

Otázka: V knihe Sudcov 2:14–19 sa zdá, že zvyšok knihy Sudcov nasleduje tento vzor, ale prečo tento vzor existoval?

Odpoveď: Boh poslal utláčateľov ako trest, aby priviedol Izraelitov späť k sebe. Božia stratégia a sudca, ktorého Boh použil, boli úspešní a oni sa vrátili. Akonáhle sa im začalo dariť, zabudli dôverovať Bohu a zbaviť sa svojich modiel.

Niekedy sa zdá, že pre človeka je oveľa ľahšie pokániť sa pred Bohom, keď prídu ťažké časy, ako vytrvať v živote, ktorý sa Bohu páči.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 2:15 Boh bojoval proti Izraelitom namiesto toho, aby ich jednoducho ignoroval?

Odpoveď: Keď boli Izraeliti vzpurní, Boh ich nielenže ignoroval, ale ich trestal tým, že im uštedroval porážky, až kým k nemu nevolali o pomoc. Božie trestanie skupiny ľudí môže zahŕňať aj smrť.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 2:19 smrť každého sudcu viedla k tomu, že sa ľudia opäť obrátili k modlárstvu?

Odpoveď: Z toho istého dôvodu, prečo sa niektorí ľudia odvracajú aj dnes. Ľudia v mnohých náboženstvách sa môžu odvrátiť, keď zomrie vodca, do ktorého vkladali svoju dôveru. Ľudia, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, ale vkladajú svoju dôveru viac do kresťanského vodcu ako do Boha, sa môžu odvrátiť, keď tento kresťanský vodca zomrie.

Otázka: Ako Izraeliti v knihe Sudcov 3:7 slúžili Baalom a hájom?

Odpoveď: Baalov je množné číslo od slova Baal, pričom Baal bol jednak kanaánskym modlárskym božstvom, jednak všeobecným označením pre bohov.

Otázka: Existuje v knihe Sudcov 3:8 nejaký archeologický dôkaz o tom, že Izrael slúžil Chušanovi-Rišataimovi, kráľovi Aram-Naharaimu?

Odpoveď: V prvom rade sa tam nehovorí o Babylone ani o Asýrii (ktoré boli v tom čase slabé), ale o Aram-Naharaim. Podľa publikácie „Bible Knowledge Commentary: Old Testament“ (str. 386) znamená Aram-Naharaim „Aram dvoch riek“. Inými slovami, ide o časť Mezopotámie v dnešnej Sýrii medzi riekami Tigris a Eufrat.

Otázka: Bol v knihe Sudcov 3:8 menom Kušan-Rišataim skutočné meno alebo posmešný titul?

Odpoveď: Je veľmi pravdepodobné, že áno. Izraeliti prepisovali mená z iných jazykov a možno bolo meno Kušan takýmto prepisom. Nech už je to akokoľvek, „Rišatajim“ znamená „dvojitá zloba“ a to pravdepodobne nebolo jeho skutočné meno. Je pravdepodobnejšie, že Kušan je prepisom nejakého mena než výrazom „Kušita“, hoci je možné, že znamená práve „Kušita“.

Otázka: Mal Ehud v knihe Sudcov 3:17–22 právo podvodom zavraždiť moabského kráľa Eglona?

Odpoveď: Hoci Ehud v skutočnosti nepovedal lož, kráľa Moabského podviedol. V niektorých výnimočných prípadoch môžu kresťania zavádzať a spôsobiť klamstvo. Napríklad, keby ste žili počas čínskej kultúrnej revolúcie alebo počas režimu Červených Kmérov v Kambodži, keď vláda zabíjala intelektuálov. Ak by vás vláda požiadala, aby ste identifikovali všetkých svojich priateľov intelektuálov, boli by ste ochotní ich identifikovať, keď viete, aký osud by ich čakal?

Otázka: Ako mohol Šamgar v knihe Sudcov 3:31 zabiť 600 mužov volským oštepom?

Odpoveď: Bič na voly bol ťažký nástroj. Pravdepodobne išlo o tyč dlhú 7–10 stôp, ostrú na jednom konci a s dláto na druhom konci. V rukách silného muža by to bola dobrá zbraň.

Otázka: Je kniha Sudcov 4 neskorším (zdroj E) záznamom o Barakovom víťazstve a kniha Sudcov 5 skorším (zdroj J, cca 1125 pred Kr.), ako tvrdí Harperov biblický slovník (Harper & Row 1961) na s. 132?

Odpoveď: Nie. Neposkytujú žiadne dôkazy o tom, ako preukázať, že jedna časť je staršia ako druhá. Teória JEPD, na ktorej sa zakladá mnoho špekulácií, bola diskreditovaná. Jedným z mnohých problémov s „teóriou“ JEPD bolo, že jej zástancovia mali veľké ťažkosti dohodnúť sa na tom, ktoré časti pochádzajú z ktorého zdroja.

Otázka: Bol tento Jabin z Hazoru v Súdcov 4:2 ten istý ako v Jozue 11:1?

A: Nie. Pravdepodobne išlo o potomka Jábina, ktorý žil o 160 rokov skôr, v Jozueho dobe. Králi a faraóni boli často pomenovaní po svojich predkoch.

Otázka: Ako mohlo mesto Házor v Súdc. 4:3 utláčať Izrael, keď bolo skôr zničené v Joz. 11:10–11?

Odpoveď: Archeológia nám hovorí, že mesto Házor bolo vypálené v rokoch 1400 pred Kr., 1300 pred Kr. Egypťanmi a v roku 1230 pred Kr. Bez ohľadu na predpojatosť kritikov Biblie archeológia rozpráva tento príbeh veľmi presne.

Otázka: Čo znamenajú mená Debora a Barak v knihe Sudcov 4:4,6?

Odpoveď: Debora znamená „včela“ a, ako vtipne poznamenal jeden učiteľ Biblie, bola skutočne „medovou“ sudkyňou. Barak znamená „blesk“.

Otázka: Čo vieme o vrchu Tábor v knihe Sudcov 4:6?

Odpoveď: Hora Tábor je skalný kužeľ vysoký 1300 stôp, nachádzajúci sa 1843 stôp nad hladinou mora. Je vzdialená približne 10 míľ, alebo 16 kilometrov, od Kíšonu, sezónnej rieky. Pre bojové vozy by bolo ťažké dostať sa na vrchol hory Tábor, takže armáda na hore Tábor by bola v bezpečí pred bojovými vozmi, kým by nezostúpila, aby zaútočila.

Otázka: Je v knihe Sudcov 4:7 slovo „ja“ Debora alebo Boh?

Odpoveď: Debora tlmočí Božie posolstvo, takže „ja“ sa tu vzťahuje na Boha, ako ukazuje kniha Sudcov 4:14.

Otázka: Je zmienka o kmeni Efraima a jeho poprednom postavení v Sudcov 4:9 a na iných miestach knihy Sudcov dôkazom toho, že kniha Sudcov bola napísaná po odtrhnutí sa severného kráľovstva?

Odpoveď: Nie. Podľa niektorých kritikov to zrejme znamená, že ak sa v nejakej časti spomína Efraim, bola napísaná v severnom kráľovstve; ak sa spomína Júda, bola napísaná v južnom kráľovstve; a ak kniha spomína obidve, mala dve časti, napísané na rôznych miestach.

Pre nestranného pozorovateľa nie je nepredstaviteľné, že by niekto v Júdsku mohol aspoň niekoľkokrát spomenúť Efraim, a je predstaviteľné, že by niekto v Efraime mohol spomenúť Júdu. Nie je tiež nepredstaviteľné, že ak boli knihy napísané pred rozdelením kráľovstva, medzi týmito dvoma by neexistovalo žiadne napätie.

Otázka: Prečo sa v knihe Sudcov 4:9 Barak zdráhal viesť Izrael bez Debory?

Odpoveď: Písmo to výslovne neuvádza, ale môžeme vidieť jeden možný dôvod. Keďže Debora zavolala Baraka, mohlo by to naznačovať, že Debora bola už nejaký čas ustanovená za vodkyňu, a Barak sa obával, že bez Debory by ho Izraeliti nemuseli nasledovať.

Druhým dôvodom mohlo byť to, že Debora bola sudkyňou pôsobiacou v oblasti mocného kmeňa Efraima a Barak chcel získať podporu Efraima, než by pokračoval ďalej.

Otázka: V Súdc. 4:9 a Súdc. 9:54, bolo niečo zlé na tom, že padli rukou ženy?

Odpoveď: Nie, ale pri odpovedi treba zohľadniť dva body.

1. Až do novodobých čias bola fyzická sila vo vojne veľmi dôležitá. Muži sú zvyčajne silnejší ako ženy v hornej časti tela.

2. Hoci nebolo nič zlé na tom, že Sisera zabila žena namiesto muža, väčšina kultúr na Blízkom východe (pravdepodobne vrátane kanaánskej) by to považovala za menej čestný spôsob smrti. Tým by sa zabezpečilo, že Sisera nebude zapamätaný ako hrdina alebo veľký bojovník.

Ako poznámka na okraj, Abimelech v knihe Sudcov 9:54 požiadal svojho zbrojnoša, aby ho zabil, aby sa nehovorilo, že ho zabila žena.

Otázka: V knihe Sudcov 4:9 a 4:18, urobila Jael správne, keď zabila Siseru?

Odpoveď: Táto neizraelitka nielenže zaviedla Siseru, ale priamo mu klamala: „Tu budeš v bezpečí.“ Debora, Barak a Izraeliti považovali Jael za hrdinku za to, že zabila ich úhlavného nepriateľa. Tu je päť bodov, ktoré treba zvážiť:

Keniti putovali s Izraelitmi po púšti. Až do príchodu Asýrčanov žili v Palestíne ako kočovníci. Vzťahy medzi Izraelitmi a Kenitmi boli vždy priateľské.

Svojím vlastným spôsobom a vlastnými prostriedkami prejavila iniciatívu a pomohla Izraelitom.

Nevieme, do akej miery, ak vôbec, poznala Boží zákon o falošnom svedectve.

Ak zhrešila tým, že klamala, bola pochválená za to, že pomohla Božiemu ľudu s pravdou, ktorú mala.

Na druhej strane, niektorí si myslia, že nezhrešila. V čase vojny je v poriadku klamať nepriateľovi, aj keď nepriateľ netuší, že nie sú na tej istej strane.

Dnes ľudia niekedy používajú sporné prostriedky, aby pomohli kresťanom. Kresťania by však nemali používať bezbožné prostriedky.

V knihe „When Critics Ask“ (Keď sa pýtajú kritici) na strane 147 sa spomínajú nasledujúce body:

1. Keď Sisera, ozbrojený bojovník, už prišiel do Jaelinho stanu (Sudcovia 4:17), čo mala Jael urobiť? V boji ho nemohla poraziť a nemohla mu ani jednoducho povedať, aby odišiel.

2. Sisera utláčal Boží ľud a keby unikol, utláčal by ho znova.

3. Jael bojovala proti Božím nepriateľom svojím spôsobom, rovnako ako bojovali mužskí bojovníci svojím.

4. Bez ohľadu na to, či bol Jaelin spôsob najlepší, Debora a Barak jej konanie za týchto okolností ocenili. To však neznamená, že by mal každý vo vojne používať podvod.

Otázka: Prečo bola Barakova armáda v Sudcov 4:15 taká malá?

Odpoveď: Armáda mala len asi 10 000 peších vojakov. Odpoveď možno nájsť v knihe Sudcov 5:8, 9, 15–18, 23. Mnohí z ostatných kmeňov sa nerozhodli pripojiť sa k Barakovi a Debore v boji. Je možné, že mnohí Izraeliti uzavreli mier s Jabinom, aby mu slúžili.

Otázka: Keďže vo Súdcov 4:15 boli vozy účinnou vojenskou zbraňou, ako mohlo 10 000 izraelských peších vojakov poraziť armádu s 900 vozmi?

Odpoveď: Odpoveď možno odvodiť z Knihy sudcov 5:4–5, 20–21. Tieto verše hovoria o daždi a rozvodnených riekach. Tenké kolesá bojových vozov sa zabárajú do blata. Ďalším dôkazom je, že Sisera neutiekol na svojom boji, ako by sa dalo očakávať, ale opustil ho a utiekol pešo.

Otázka: Mal Heber, Kenita, v knihe Sudcov 4:17 osamotený stan?

Odpoveď: Hoci je to možné, pravdepodobne nemal izolovaný stan. Nomádi často táborili v rodinných skupinách a Heber mal pravdepodobne malý klan.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 4:18 Jael zabila Siseru kladivom a nie nejakým iným nástrojom?

A: Ženy často stavali stany a na to používali kladivá. Bola v tom určite veľmi skúsená.

Q: Prečo by bol Jaelin stan v Súdcov 4:18 dobrým úkrytom?

A: Na základe toho, čo vieme o neskorších beduínskych zvykoch, bolo mužom zakázané vstúpiť do ženského stanu, pokiaľ nešlo o jej manžela, syna alebo otca.

Q: Keď v knihe Sudcov 4:19 Jael podala Sisera mlieko, je pravda, že „mlieko“ bolo eufemizmom pre intímne vzťahy, ako kategoricky tvrdí kniha Born Again Skeptics na strane 166?

Odpoveď: Nie. Jaelin manžel by si to nemyslel, najmä keď Sisera požiadal len o vodu. V skutočnosti neviem, kde by mlieko z mechu mohlo niečo také znamenať, okrem mysle kritika, ktorý veľmi, veľmi usilovne hľadá v Biblii dôkazy, že nezákonný sex je v poriadku.

Otázka: V knihe Sudcov 4:21, ležal Sisera, keď bol zabitý, alebo spadol (a teda stál), keď bol zabitý, ako naznačuje kniha Sudcov 5:27?

Odpoveď: Sisera spal, keď bol zabitý. Výraz „padol mŕtvy“ v knihe Sudcov 5:27 buď jednoducho znamená, že zomrel, alebo že sa pohol a spadol, keď zomieral.

Otázka: Je Pieseň Debory v knihe Sudcov 5 považovaná za jednu z najstarších častí Biblie?

Odpoveď: Nie. Konzervatívni biblickí učenci sa k tomuto názoru nepridržiavajú, pretože neexistujú žiadne podporné dôkazy.

Otázka: Ako mohli byť Midjánci v knihe Sudcov 6:1–6 dosť silní na to, aby porazili Izrael, keď Jozua zabil midjánskych kniežat v knihe Jozue 13:21?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Midjánci neboli v knihe Jozue 13:21 úplne zničení. Podobne aj Nemecko utrpelo v prvej svetovej vojne ťažkú porážku, no o dvadsať rokov neskôr sa v druhej svetovej vojne vrátilo ešte silnejšie.

2. V knihe Sudcov 6:1–6 boli Midjánci spojencami Amalekitov a ďalších národov.

3. K tomuto utláčaniu došlo viac ako 200 rokov po tom, čo Jozua porazil Midjáncov. Za 200 rokov sa môže stať veľa vecí.

Otázka: Ako Midjánci v knihe Sudcov 6:4–6 zúbožili Izrael?

Odpoveď: Časť odpovede sa nachádza v knihe Sudcov 6:11. Midjánci nemali záujem o usadený (nekočovný) život. Chceli obilie a bohatstvo, ktoré mali Izraeliti, a bolo im jedno, či budú žiť, alebo zomrú od hladu. O tisícročia neskôr mali podobný pohľad aj Mongoli. Mysleli si, že mestá sú plytváním dobrých pastvín, ale dovolili podrobeným národom, aby tam naďalej žili, kvôli daniam, ktoré od nich vyberali.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 6:10 Boh nebol spokojný s tým, že uctievali bohov Kanaánu, keď v knihe Sudcov 2:3–4 povedal, že sa stanú osídlom pre Izraelitov, ak nevyženie Kanaáncov, a že to neurobí?

Odpoveď: V odpovedi treba zohľadniť dva body.

Zostávanie Kanaáncov nebolo pôvodným zámerom: To, že v Kanaáne zostali nejakí Kanaánci, pôvodne nebolo súčasťou plánu, ktorý im Boh zjavil. Až potom, čo prestali vyháňať Kanaáncov, Boh povedal, že nebudú vyhnaní.

Modlárstvo nebolo následným zámerom: Boh tam Kanaáncov nechal ako skúšku pre Izrael, aby zistil, či mu zostanú verní. Skutočnosť, že Boh túto skúšku dopustil, v žiadnom prípade neznamená, že si želal, aby v nej zlyhali.

Otázka: Prečo Gedeon v Sudcov 6:11 mlátil obilie vo vinárskom lise?

Odpoveď: Robil to, aby to skryl pred Midjáncami. Keďže sa mláti v lisovni na víno, išlo pravdepodobne o malú úrodu.

Otázka: Bol anjel v knihe Sudcov 6:12 sarkastický, keď oslovil skrývajúceho sa Gideona ako mocného muža odvahy a statočnosti?

Odpoveď: Pravdepodobne nie. Mohlo to byť jedno z nasledujúcich alebo oboje.

Povzbudenie: Gideona by povzbudilo vedomie, že bude mať odvahu stať sa mocným mužom.

Znamenie budúcnosti: Gedeon bol v Božích očiach mocným mužom plným odvahy. Boh nás nevidí len takých, akí sme, ale takých, akými budeme.

Otázka: Mal Gedeon v knihe Sudcov 6:17 pravdu, keď požiadal o znamenie?

Odpoveď: Niekedy je dobré nepozerat sa na veci z hľadiska „správneho alebo nesprávneho“ či „povoleného verzus zakázaného“, ale skôr z hľadiska toho, čo je najlepšie. Pravdepodobne nebolo najlepšie žiadať znamenie; keby bola Gideonova viera väčšia, nepotreboval by ho.

Bez ohľadu na mieru jeho viery Boh odpovedal na jeho prosbu bez akéhokoľvek náznaku výčitky. Boh milostivo vyšiel v ústrety Gideonovi tam, kde sa nachádzal, či už to bolo vo vinárni alebo uprostred jeho pochybností, a vyriešil jeho pochybnosti. Boh vychádza v ústrety každému človeku tam, kde sa nachádza, a Boh je milostivý aj dnes.

Otázka: Čo nám o Gideonovi hovorí Súdcov 6,22?

Odpoveď: Dve veci.

1. Gedeon poznal aspoň časť Starého zákona, lebo vedel, že nikto nemôže vidieť Božiu tvár a zostať nažive.

2a. Možno naozaj neveril, že to bol Boží anjel, až kým sa nestal zázrak.

2b. Alebo Gedeon tomu veril už skôr, ale až v tom okamihu sa zastavil, aby premyslel a zvážil dosah Božieho posolstva.

Otázka: Kto je anjel, ktorého videl Gedeon v knihe Sudcov 6:22–23?

Odpoveď: Existujú dva názory.

Raní kresťania mali sklon vnímať zjavenia anjelov v Starom zákone ako zjavenia Ježiša Krista pred jeho vtelením.

Neskorší kresťania ich často považujú za prípady, keď Boh používal podobu anjela, aby viditeľne komunikoval s ľuďmi. Boh mohol použiť podobu horiaceho keru v prípade Mojžiša a môže použiť akúkoľvek podobu, ktorú si zvolí.

Otázka: Čo bol v knihe Sudcov 6:28 stĺp Ašery?

Odpoveď: Ašera (nezamieňať s Aštartou) bola bohyňou Sumeru, Babylona, Južnej Arábie a hlavným božstvom mesta Týru. V Ugarite bola považovaná za manželku Ela a matku Baala.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 6:31 Joáš bránil Gideona, keď ten zničil Joášov oltár venovaný Baalovi?

Odpoveď: Možno sa Joáš cítil rozhorčený, že ľudia, ktorí sa modlili pri „jeho“ oltári, si drzo mysleli, že im oltár patrí, čo dokazuje ich presvedčenie, že práve oni by mali byť tými, ktorí potrestajú každého, kto ho zničí.

Nech už to bolo akokoľvek, Joášova túžba chrániť svojho syna bola silnejšia ako jeho láska k Baalovi. Oltáre Baalovi neboli postavené len pre oddanosť ich staviteľa; mohli byť aj veľmi výnosné. Bohužiaľ, to bola lekcia, ktorú Gideon radšej nemal vedieť, keďže túto informáciu neskôr vo svojom živote využil.

Otázka: Prečo boli v Sudcov 6:34–35 všetci izraelskí muži takí ochotní pripojiť sa k Gideonovej armáde, keď v dňoch Baraka boli k tomu neochotní?

Odpoveď: Podľa Sudcov 7:3 sa k Gideonovi pripojilo 32 000 mužov, zatiaľ čo podľa Sudcov 4:14 sa k Barakovi pripojilo len 10 000 mužov. Písmo to síce neuvádza, ale môžeme uvažovať o viacerých dôvodoch.

Povzbudení predchádzajúcou skúsenosťou s Barakom mali pocit, že môžu opäť uspieť proti nepriateľovi.

Vďaka zázraku, keď anjel zjedol obetu, mali väčšiu istotu, že Boh je s nimi.

V zúfalstve, keďže midjánske vojsko im vzalo väčšinu potravín, uprednostnili boj za svoju slobodu pred hladovaním.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 6:36–40 Gedeon rozprestrel rúno, keď už predtým zhromaždil vojsko?

Odpoveď: Gedeon už preukázal dostatočné odhodlanie, keď zmobilizoval Izraelitov. Nie je pravdepodobné, že by rozprestrel rúno, aby požiadal o radu ohľadom stratégie alebo načasovania, keďže nie je zaznamenané, že by Gedeon prosil Boha o akékoľvek ďalšie informácie. Existuje niekoľko možností, prečo Gedeon rozprestrel rúno.

1a Kolísavá viera: Možno Gideon začal mať pochybnosti a jeho viera kolísala. Nemal sa pýtať, ale Boh mu milostivo odpovedal. Ako sa uvádza v knihe „Hard Sayings of the Bible“ na stranách 192–193, pre Gideona to bol moment úzkosti, keďže najprv povedal, že uverí, ak bude rúno mokré. Potom však Gideon svoje slová odvolal a povedal, že uverí, ak bude rúno suché.

1b. Potvrdenie: V knihe „The Believers Bible Commentary“ (s. 272) sa uvádza, že mnohí kresťania nesprávne chápu príbeh o rúne. Keďže Gideon už zhromaždil vojsko, nežiadal o vedenie, ale o potvrdenie. Gideon vedel, čo má robiť, hľadal však istotu úspechu.

2a. Gideon o to požiadal len pre seba.

2b. Gedeon o to požiadal predovšetkým preto, aby povzbudil Izraelitov.

Otázka: Prečo bola vo Súdcov 7:3 väčšina mužov poslaná domov?

Odpoveď: Víťazstvo nad Midjáncami by nebolo mimoriadne ťažké, keďže všetci Izraeliti sa zjednotili, aby proti nim spoločne bojovali. Boh však chcel, aby vedeli, že víťazstvo pochádza od Neho, a nie z ich vlastnej sily a jednoty.

Samozrejme, akýkoľvek midjánsky zved by bol úplne zmätený a premýšľal by, kde tá veľká izraelská armáda táborí.

Keď prišiel útok, zvyčajne len veľmi malá časť vojakov mala so sebou trúbky. Ak by tam bolo 300 trúbok, Midjánci by mohli ľahko predpokladať, že vojakov je viac ako 100-krát toľko. Všimnite si, že tieto trúbky boli všetky trúbky pôvodnej izraelskej armády.

Otázka: Aký význam malo v knihe Sudcov 7:19 „nové stráženie“?

Znamená to, že nočná stráž vojakov práve prechádzala zmenou. V tejto nočnej hodine sa v tábore pohybovalo viac vojakov než zvyčajne, a tým sa zvýšila pravdepodobnosť, že sa nepriateľskí vojaci navzájom nespoznajú a začnú bojovať. Ak by sa začal boj, malo by to „snehovú guľu“, keďže zmätení a ospalí Midjánci, Ammoniti a Izmaeliti by vyšli zo svojich stanov, keď by počuli izraelský bojový pokrik a videli všetky tie tmavé postavy behajúce po tábore.

O armádach bojujúcich medzi sebou sa píše aj v Ezechielovi 38:18–21 a Zachariášovi 14:13–14.

Otázka: Aké boli časy strážnych služieb v Sudcov 7:19?

Odpoveď: Podľa publikácie The Bible Knowledge Commentary: Old Testament, s. 394, boli v Gideonových časoch tri strážne hodiny od 18:00 do 22:00, od 22:00 do 02:00 a od 02:00 do 06:00.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 8:6–9 Sukkot a Peniel odmietli pomôcť Gideonovi?

Odpoveď: Hoci to Písmo neuvádza, mohlo to byť z jedného alebo viacerých z nasledujúcich dôvodov.

Pragmatizmus: Ak by Gideon zvíťazil, boli by oslobodení. Ak by zvíťazili Midjánci, nezmenilo by to nič na tom, keby zostali neutrálni. Možno sami nemali dosť vojakov na to, aby niečo zmenili.

Strach: Keďže vedeli, aké veľké sú midjánske vojská, neverili, že by Gedeon mohol nad Midjáncami zvíťaziť, a rozhodli sa pre neutralitu.

Obchodné dôvody: Možno sa dohodli, že budú Midianitom platiť tribút. Ľudia síce pred zaplatením tribútu možno reptali, ale ak by zaplatili tribút za celý rok v plnej výške a potom by sa vzbúrili, vyzeralo by to, ako keby ho platili nadarmo.

Nech už boli dôvody akékoľvek, bolo jasné, že si veľmi nevážili Gideonovu armádu ani Hospodina, ktorý si Gideona vyvolil za veliteľa armády.

Otázka: Prečo sa v Sudcov 8,6–9 trest pre Sukkot a Peniel líši od trestu pre Meroz v Sudcov 4,23?

Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť tri body.

1. Či už to bolo správne alebo nesprávne, Gedeon pravdepodobne nebol taký zmierlivý, ako mohol byť.

2. Meroz odmietol pomôcť, ale Písmo skutočne ukazuje, že Meroz sa správal vzdorovo voči Debore a Barakovi, rovnako ako Sukot a Peniel voči Gideonovi.

3. Sukkot a Peniel možno nasledovali vzor neutrality, ktorý začal Meroz, a tento vzor bolo potrebné prelomiť.

Bohužiaľ, dnes sa niektorí kresťania „zaviazali k neutralite“, hoci by sme všetci mali „…stáť pevne v jednom duchu, s jednou mysľou, bojujúc bok po boku za vieru evanjelia“ (Filipským 1:27b NET).

Otázka: Prečo v Sudcov 8:18–19 Boh dopustil, aby Midjánci zabili Gideonových bratov?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Ale ak Joášova rodina uctievala Baala, akú povinnosť má Boh chrániť modloslužobníkov?

Neznáme všetky Božie zámery, ale viera jedného človeka nemôže nahradiť vieru iného. Jedna otázka, nad ktorou sa však môžeme zamyslieť, je, prečo boli Gideonovi bratia na Táborovi namiesto toho, aby boli v armáde s Gideonom?

Otázka: Porazil Gedeon v Súdcov 8:24 Izmaelitov, alebo Midjáncov, ako sa píše o dva verše neskôr v Súdcov 8:26?

Odpoveď: Existujú dve odpovede a obe môžu byť pravdivé.

1. Podľa knihy Ancient Orient and Old Testament od Kennetha Kitchena (IVP 1966), s. 123, sa v tej dobe pojmy Izmaeliti a Midjánci často používali ako synonymá.

2. Midjánci a Izmaeliti boli spojenci. Izraeliti teda bojovali proti jednému spoločnému nepriateľovi.

Otázka: Prečo sa Gedeon v knihe Sudcov 8:22–23 odmietol stať ich vládcom?

Odpoveď: Možno mal Gedeon strach, alebo múdro pochopil, že na túto úlohu nestačí. Pravdepodobnejšie však je, že „vládnuť“ tu znamenalo stať sa kráľom. Keďže Boh nestanovil nad Izraelom kráľa, Gedeon a niektorí ďalší si mohli myslieť, že by to znamenalo uzurpovať si Božiu autoritu v Izraeli.

Jeden z rozdielov medzi „kráľom“ a „sudcom“ spočíval v tom, že kráľovská funkcia bola dedičná, zatiaľ čo funkcia sudcu nie. Izraeliti výslovne požiadali, aby nad nimi vládli Gedeon aj jeho syn, takže to, o čo žiadali, bol dedičný vládca.

Dalo by sa predpokladať, že neskôr sa Gedeon považoval za kráľa, lebo jedného zo svojich synov pomenoval Abimelech, a toto meno znamená buď „otec kráľa“, alebo „môj otec je kráľ“. Abimelech bolo tiež meno dvoch filistínskych kráľov v dávnejších časoch.

Gedeon odolal pokušeniu, aby bol on a jeho synovia korunovaní za kráľov (Sudcovia 8:22–23), ale Abimelech mal iné plány. Ako kresťania by sme nikdy nemali túžiť po tom, aby sme boli kráľmi nad našou ríšou tu na zemi.

Otázka: Ako mohol Gideon, mocný Boží muž, v knihe Sudcov 8:27 vyrobiť takúto modlu?

Odpoveď: Písmo to nehovorí, len zaznamenáva tento smutný fakt. Gideon sa veľmi vzdialil od čias opísaných v knihe Sudcov 6:28–31, keď porazil stĺp Ašery. Ak by o tom jasne premýšľal, bolo by to pre Gideona zdrojom rozpakov. Najprv uvedieme niekoľko pomerne nepodstatných dôvodov, prečo to pravdepodobne urobil, a potom niekoľko dôležitých ponaučení, ktoré si z toho môžeme vziať.

Možné vysvetlenia (ale nie ospravedlnenia)

Spokojnosť s dosiahnutým úspechom: Gedeon vedel, že vykonal mocné Božie dielo. Možno mal pocit, že si zaslúži trochu voľnosti, čo sa týka hriechu. Poučenie, ktoré si z toho môžeme vziať, je, že keď Boh skrze nás koná veľké veci, môže nastať silné pokušenie pokúsiť sa ospravedlniť hriech dobrými skutkami, ktoré sme vykonali. Niektorí ľudia to považujú za „syndróm Robina Hooda“, keďže Robin Hood zrejme veril v niečo podobné. Lúpeže a krádeže boli zlé, ale ak ste časť nečestne nadobudnutého lupu dali chudobným, možno to bolo pokánie, ktoré to vynahradilo.

Kompromis: Gideonovo stretnutie s anjelom ukázalo, že niečo vedel o Biblii. Napriek tomu mal jeho otec svätyňu s modlami. Keďže aj iní sa snažili uctievať Boha a zároveň robiť kompromisy, urobil to aj Gideon. Jediným pozitívom bolo, že vďaka Božiemu trestu Gideon pravdepodobne nedal zlý príklad svojim vnúčatám.

Predal sa kvôli zisku: Gideon sa pravdepodobne od svojho otca Joáša naučil, že vlastnenie svätyne s modlou môže byť veľmi výnosné. Socha bola modlou pre ostatných, ale možno pre Gideona tá socha v skutočnosti modlou nebola. Možno Gideonovou modlou boli peniaze. Koľko peňazí by ste potrebovali, aby ste ublížili ľuďom, ktorí sa snažia hľadať Boha? Dúfajme, že budete múdri a zvážite, že žiadna suma peňazí na zemi nestojí za to, aby ste si za ňu zaistili bohatstvo a odmeny, ktoré človek môže mať v nebi.

Zhrnutie: Nevieme, prečo Gideon spáchal tento „nevysvetliteľný“ čin. Nie je to však až tak nevysvetliteľné, keď vidíme zlé činy ľudí v dnešnej dobe.

Poučenia, ktoré si z toho môžeme vziať: Voči sebe samým máme zodpovednosť vytrvať v službe Bohu. Voči ostatným si musíme uvedomiť, že ľudia môžu v určitom období verne slúžiť Bohu a neskôr sa od neho odvrátiť.

Ako vedľajšiu poznámku je zaujímavé porovnať to, ako Gedeon zbúral oltár, s tým, ako neskôr postavil modlu. Zaujímavé je tiež porovnať to, že Gedeon nezabudol na svojich zabitých bratov (8:18–21), s tým, čo sa stalo so všetkými okrem dvoch z jeho 72 synov.

Otázka: Ako by nám mohol byť Abimelech v Sudcov 9:5, 45 vzorom? (Túto otázku položil ateista.)

Odpoveď: Ten ateista musel byť v tomto prípade dosť zmätený, pretože Abimelech nebol zamýšľaný ako vzor. Skutočnosť, že Sväté Písmo spomína Judáša ako zradcu Ježiša, tiež neznamená, že by mal byť Judáš vzorom.

Abimelech bol jedinečným sudcom v tom, že ho nikdy nevymenoval Boh. Je smutné, že Gedeon začal svoju kariéru zbúraním Baalovho oltára, zatiaľ čo jeho zlý syn Abimelech dostal peniaze na začatie svojej kariéry práve z Baalovho chrámu. Abimelechova matka bola Gedeonovou konkubínou zo Šechemu. Keby Gedeon len vedel, čo urobí jeho vlastný syn, určite by si túto konkubínu nikdy nevzal za druhú manželku. Keby sme len mali Božie videnie, aby sme videli dôsledky svojich činov (dobrých, zlých aj lenivých), pravdepodobne by sme boli o to horlivejší v službe Bohu.

Viac informácií nájdete v diskusii k 2. Samuelovej 13:11–29.

Otázka: Čo by mali kresťania robiť, ak sú súčasťou kresťanskej organizácie, ktorej vodca je neveriaci alebo bezbožný, ako sa uvádza v Súdcov 9:5, 45?

Odpoveď: Ide o vážny problém, pretože v Zjavení 2:20 Ježiš prísne pokarhal cirkev v Tiatíre kvôli jej tolerancii. Možno sa jednoducho spoliehali na to, že Boh odstráni bezbožných vodcov, hoci Boh chcel, aby sa nevyhýbali svojej vlastnej zodpovednosti. Efezským 4:3 hovorí, že máme zodpovednosť zachovávať jednotu Ducha. Nemáme však žiadnu zodpovednosť vytvárať jednotu s bezbožnými ľuďmi, ktorá neexistuje. Nemali by sme dovoliť, aby naše cirkevné príspevky išli na účely, ktoré sa nepáčia Bohu. Podobne Pavol v 1. Korinťanom 5 pokarhal túto cirkev za to, že nevylúčila nemorálneho brata. Stalo sa to len dve kapitoly po tom, čo Pavol apeloval na nich, aby nemali rozdelenia, takže vylúčenie niekoho z cirkvi, kto by mal byť vylúčený, zjavne nespôsobuje rozdelenie v rámci biblického chápania jednoty a rozdelenia.

Odpoveď sa skladá z troch častí.

A: Čo robiť: Existuje jednoduchá, ale účinná stratégia, ako zaobchádzať s bezbožnými ľuďmi, s tými, ktorí spôsobujú rozdelenie, a s ľuďmi, s ktorými máte nezhody, aj keby ste to boli vy, kto sa mýli. Tu je to, čo učil Ježiš v Matúšovi 18:15–22.

A1. Ak máš niečo proti svojmu bratovi, choď a poukáž mu na jeho chybu súkromne, len vy dvaja.

A2. Ak to nezaberie, vezmi so sebou jedného alebo dvoch ďalších, aby ste to s ním prebrali.

A3. Ak to nepomôže, povedz to cirkvi.

A4. Ak to nepomôže, zaobchádzaj s ním ako s pohanom (t. j. vylúč ho z cirkvi).

A5. Nakoniec, vo veršoch 21–22, ak sa kajá, odpusť mu.

Pavol v 1. Korinťanom 6:1–8 hovorí, že nemáme žalovať iných veriacich. Je lepšie byť poškodený, ako žalovať iného skutočného kresťana.

B: Kedy to urobiť: Je lepšie „prehrať bitku aj vojnu“, ako spôsobiť rozdelenie kvôli vedľajším doktrinálnym otázkam. Rozdelenie medzi neveriacimi je však nevyhnutné v prípade základných doktrín kresťanstva. Čo sú teda vedľajšie doktríny a čo sú základné doktríny?

Hoci Biblia neposkytuje systematický a vyčerpávajúci zoznam, uvádza niekoľko príkladov.

B1 Vedľajšie: List Rímskym 14 hovorí, že strava, konzumácia mäsa a považovanie jedného dňa za výnimočnejší než iný sú konkrétne otázky, o ktorých sa nemáme hádať, hoci Rímskym 14:16 hovorí, že môžeme prehovoriť, aby sme zabránili tomu, aby to, čo považujeme za dobré, bolo označované za zlé.

B2 Primárne: Na druhej strane 1. Korinťanom 15:1–4 spomína niektoré doktríny ako primárne dôležité, napríklad Ježišovu smrť za naše hriechy, jeho pochovanie a vzkriesenie. Ak niekto popiera tieto doktríny, nie je to len veriaci, ktorý má s vami odlišný názor. Skôr to nie je vôbec veriaci, lebo Pavol výslovne hovorí, že ich viera je márna. Nemali by sme s nimi byť v jednote.

B3 Veci, ktoré si zaslúžia pokarhanie, ale nie nevyhnutne rozdelenie, sú napríklad pokrytectvo spočívajúce v odmietaní stolovať s pohanmi v prítomnosti Židov, ako ukazuje Galatským 2:11–16. Proti takýmto veciam by sme sa mali verejne postaviť, aj keby to znamenalo zahanbenie pre zbožného cirkevného vodcu.

C: Posledná možnosť: Ak teda existuje problém s hlavnou doktrínou a postup uvedený v Matúšovi 18:15–22 bol vykonaný alebo aspoň vyskúšaný a nič nebolo účinné, čo potom? V takom prípade problém nespočíva len v bezbožnom vodcovi, ale skôr v organizácii alebo cirkevnej denominácii.

C1. Situácia z 3. Jánovho listu 9–10: Možno sa organizácia dá zachrániť a bezbožní vodcovia môžu byť vylúčení. Apoštol Ján čelil podobnej situácii v 3. Jánovom liste 9–10 a verejne upozornil na Diotrefa. Dnes sa mnohí konzervatívni kresťania v Luteránskej cirkvi – Missouri Synod snažia dosadiť do vedúcich pozícií mužov, ktorí „berú Boha za slovo“.

C2. Situácia ako v Babylone: Na druhej strane, organizácia nemusí byť zachrániteľná a podobne ako v prípade Babylona v Zjavení 18:4 majú skutoční kresťania povinnosť odísť (a vziať so sebou čo najviac ďalších). Možno ak bola organizácia symbolicky „opitá krvou svätých“ (Zjavenie 17:6), je to znamenie, že situácia si možno vyžaduje o niečo dôkladnejšie preskúmanie, než sa dospje k záveru, že je zachrániteľná.

Otázka: Čo chcel Jotam povedať v knihe Sudcov 9:7–21?

Odpoveď: Jotam sa možno pýtal, či by vôbec mal byť nejaký kráľ. Nech už to bolo akokoľvek, Jotam sa ich spýtal, či naozaj chcú, aby nad nimi vládol „tŕňový ker“, aby sa uistil, že to je skutočne to, čo chcú. Jotam v skutočnosti „nepreukázal“, že sa správali nespravodlivo voči Jerub-Baalovi (Gideonovi) a jeho synom. Jednoducho im pripomenul to, o čom vedel, že si to už uvedomili. Potom povedal, že ak sa nezachovali čestne, nech ich zničí ich zvolený kráľ Abimelech a nech ľudia zo Šechemu a susedného Bet-Millo zničia Abimelecha.

Otázka: Prečo sa v Sudcov 9:46 spomína modla s názvom „Baal-Berith“ alebo „El-Berith“?

Odpoveď: Slovo Baal-Berith znamená „pán zmluvy (zmluv)“ a El-Berith znamená „boh zmluvy“. Bolo smutné, že tento modlársky oltár sa nachádzal blízko Šechemu, pretože práve v blízkosti Šechemu uzavrel Boh zmluvu s Abramom.

Možno bolo umiestnenie oltára s názvom „Berit“ v Šecheme zámerné, lebo tam uctievali uzatváranie zmlúv s bohmi viac, než aby sa výlučne klaňali jedinému, pravému Bohu.

Je ironické, že peniaze, ktoré Šechemiťania zaplatili Abimelechovi za to, aby mal malú armádu a zabil Gideonových ostatných synov, pochádzali práve z chrámu „pána zmlúv“. Je to poetická spravodlivosť, že posledným útočiskom Šechemiťanov bol chrám Baal-Berith a že tam zahynuli kvôli mužovi, ktorému zaplatili peniaze a ktorý zabil Gideonových ostatných synov.

Otázka: Existuje v knihe Sudcov 9,46–49 nejaký mimobiblický dôkaz o tom, že chrám el-Berith v Šecheme bol vypálený?

Odpoveď: Áno; boli nájdené dôkazy o požiari, ktoré zodpovedajú obdobiu okolo roku 1150 pred Kr. Wycliffe Bible Dictionary na s. 1568–1569 uvádza, že pevnostný chrám mal steny hrubé 7 až 7,5 stopy, bol 53 stôp široký a 41 stôp dlhý, so vchodom na dlhej strane. Píše sa tam: „Zničenie Šechemu Abimelechom okolo roku 1150 pred Kr. je hojne doložené.“

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 9:54 Abimelech nechcel, aby ľudia hovorili, že ho zabila žena?

Odpoveď: V prvom rade Abimelech myslel na svoje dedičstvo – na to, ako si ho ľudia budú pamätať – a usúdil, že by si ho nezapamätali ako veľmi dobrého bojovníka, keby ho zabila žena len tým, že na neho hodila kameň. Je tu však niečo celkom fascinujúce na Abimelechovi.

Abimelech zabil všetkých svojich vlastných bratov a nielenže porušil dohodu s mestom, ktoré ho podporovalo, ale zabil aj všetkých obyvateľov mesta. Potom, keď Abimelech umieral, mal ešte prítomnosť mysle na to, aby sa zaoberal tým, ako si ho budú pamätať ostatní ľudia. Bol tak zmätený v tom, čo považoval za dôležité, že nemal ani potuchy o tom, čo si o ňom budú myslieť ostatní.

Hoci sa v prvom rade obával toho, čo si o ňom pomyslia ostatní, mal by sa skôr triasť strachom z toho, čo si o ňom myslí Boh.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 10:12–16 Boh spočiatku nesúhlasil s tým, aby pomohol Izraelitom a potom ich bránil?

Odpoveď: Boh im nechcel pomôcť, pokiaľ sa najprv nezriekli svojich modiel. Boh bol v tomto prípade úprimný, ako vo všetkých ostatných prípadoch. Boh by ich nikdy nebránil, pokiaľ by pokračovali vo svojich neposlušných modlárskych činoch. Keď však urobili pokánie, Boh ich bránil. Boh sa nezmenil, ale keď sa zmenilo ich srdce, zmenili sa aj Božie zjavené zámery voči nim.

Otázka: V knihe Sudcov 11:14–28, kto mal pravdu – Jefte alebo amonský kráľ?

Odpoveď: Jiftách mal pravdu a v knihe Sudcov 11:21–26 predniesol presvedčivý argument. Ammonitský kráľ tvrdil, že Izraeliti vzali túto zem Ammonitom. Jiftách to poprel, lebo:

1. Dobili ju od Sihona a Oga, nie od Ammonitov.

2. Izraeliti proti Ammonitom ani nebojovali.

3. A vlastne ani Ammoniti nebojovali proti Izraelitom.

4. Ani v Jozueho časoch, ani stovky rokov neskôr Ammoniti nikdy túto zem nenárokovali. Ammonský kráľ predkladal úplne nový nárok.

Jeftahova logická a presvedčivá argumentácia nemala na Ammonitov absolútne žiadny účinok. Niekedy rovnako dobré argumenty nemajú žiadny účinok ani na chamtivosť dnešných politických vodcov, ale aj tak by sme to mali skúšať.

Otázka: Ako mohli Izraeliti žiť v Heshbone a Aroere 300 rokov (Sudcovia 11:26)?

Odpoveď: Hoci niektorí sa mylne domnievajú, že sa funkčné obdobia niektorých sudcov prekrývali, na túto otázku to nemá žiadny vplyv. Pri odpovedi treba zohľadniť tri body.

X 1. Je možné, že izraelskí poslovia od Jefteho sa mohli mýliť, pokiaľ ide o tých 300 rokov. Biblia by bezchybne zaznamenala to, čo povedali. Je však pravdepodobnejšie, že v tých 300 rokoch mali pravdu.

2. Ak Izraeliti vstúpili do zasľúbenej zeme okolo roku 1407 pred Kr. a žili v Heshbone a Aroere o niečo skôr, znamenalo by to, že Jefteho sudcovské obdobie sa začalo o niečo skôr ako v roku 1107 pred Kr.

3. To dobre súhlasí s 480 rokmi medzi exodom pod vedením Mojžiša a postavením Šalamúnovho chrámu v 1. Knihe kráľov 6:1 a s 450 rokmi medzi Jozueho dobytím a Šalamúnovou smrťou v Skutkoch apoštolov 13:20.

Otázka: Ako mohol Jefte v Súdcov 11:29–30 zložiť unáhlený a nerozumný sľub, keď na ňom spočíval Duch Boží?

Odpoveď: Ak na niekoho zostúpi Duch Svätý, neznamená to, že jeho slová sú neomylné alebo že nemôže urobiť hlúpe chyby.

Niektorí ľudia vnímajú Boha ako „krutého človeka“, ktorý vám musí spôsobiť utrpenie a niečo vám vziať, aby vyvážil to, čo vám dáva. Možno mal Jefte tento nesprávny pohľad, keď zložil tento sľub v knihe Sudcov 11:30–31.

Otázka: V knihe Sudcov 11:30–40, skutočne Jefte zabil svoju vlastnú dcéru ako nerozumnú obeť?

Odpoveď: Kresťania majú dva odlišné názory.

Áno: Jefteho sľub znamenal, že zabije svoju dcéru. Jefteho splnenie sľubu bolo proti Božej vôli, ktorý v Desatoro prikázal Izraelitom, aby nezabíjali. Knihy „Now That’s A Good Question“ (str. 574) a „Today’s Handbook for Solving Bible Difficulties“ (str. 260–261) zastávajú názor, že Jefte skutočne obetoval svoju dcéru a že to bolo v Božích očiach hriechom. Kniha „1001 Bible Questions Answered“ (str. 331) uvádza, že Targum Jonatána učí, že Jefte tak urobil.

Iné ženy slúžili ako chrámové služobnice a, samozrejme, v neskorších dobách sa niektorí muži a ženy rozhodli nezosobášiť sa, aby mohli lepšie slúžiť Božiemu kráľovstvu. Zdalo by sa zvláštne každoročne si pripomínať jej „utrpenie“, keď sa mnohé iné ženy dobrovoľne rozhodli urobiť to isté.

Podobne ako Gedeon, aj Jefte viedol hrdinský život s tragickým koncom. Na rozdiel od Gedeona však Jefteho tragédia nespočíva v porušení svojho záväzku voči Bohu, ale v dodržaní nerozumného sľubu. Na rozdiel od Gedeona, ktorému sa podarilo upokojiť Efraimčanov, tento sudca to neurobil alebo nemohol urobiť a zabil 42 000 z nich. Nikto nespochybňoval Jefteho odhodlanie dodržať svoje sľuby. Možno by to mal urobiť sám Jefte.

Nie: Jeftahov sľub znamenal, že jeho dcéra bude po celý život zasvätená Bohu ako slobodná panna. Kniha „The Complete Book of Bible Answers“ (s. 49–50) poukazuje na to, že nemala dva mesiace na smútok preto, že mala zomrieť, ale mala dva mesiace na smútok preto, že nikdy nebude mať deti.

Encyklopédia biblických ťažkostí, s. 164, je presvedčená, že Jefte svoju dcéru nezabil, pretože v knihe Sudcov 11:31 sa v hebrejčine uvádza „ktokoľvek“ a toto slovo sa nikdy nepoužíva v súvislosti so zvieratami, takže Jefte očakával, že sa narodí človek, a vedel, že ľudská obeť je neprijateľná. Skutočnosť, že bola jedináčkou, je významná pre jej nárek, pretože rod jej rodičov by úplne vymrel. Publikácia „1001 Bible Questions Answered“ (Odpovede na 1001 biblických otázok), s. 331–334, tiež spomína, že v tomto príbehu nie je ani stopa po krvi.

Kniha „When Critics Ask“ (str. 148–149) uvádza päť dôvodov, prečo to neznamenalo, že bola zabitá.

1. Jefte poznal zákon zakazujúci ľudské obete.

2. Nikde sa nehovorí, že ju obetoval, a ľudia (napríklad prvorodený) boli vykúpení zvieracou obeťou namiesto toho, aby boli sami obetovaní.

3. V tej kultúre by sa rozhodnutie nemať žiadne deti považovalo za veľkú obeť.

4. Jefteho dcéra nevyšla na dva mesiace, aby smútila nad svojou smrťou, ale aby smútila nad tým, že nikdy nebude mať potomkov.

5. A čo je najdôležitejšie, keby dva mesiace smútila nad stratou panenstva, pretože mala zomrieť, mohla by sa na dva mesiace vydať za muža.

Pozri tiež knihu „Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia“ (str. 151–153), kde nájdeš analýzu toho, prečo Jefte svoju dcéru v skutočnosti nezabil. Knihy „Kompletná kniha biblických odpovedí“ (str. 49–50) a „Ťažkosti v Biblii“ (str. 85–86) spomínajú, že hoci Biblia nikde neuvádza, že Jefte svoj sľub splnil, v Biblii sa nenachádza nič, čo by ho chválilo alebo bránilo, keby tak urobil.

Otázka: Prečo je tento zlý sľub Jefteho zaznamenaný v Biblii (Sudcovia 11:30–40)?

Odpoveď: Hoci to Písmo výslovne neuvádza, môžeme si všimnúť štyri body.

a) Je isté, že každý človek v Biblii povedal a urobil veľa vecí, ktoré Biblia nezaznamenala. Ale zo všetkých detailov, ktoré o Jeftechovi boli vynechané, sa Boh rozhodol zahrnúť práve tento namiesto iných.

b) Všetci by sme sa zhodli, že tento príbeh v nás vyvoláva nepríjemný pocit, a verím, že je to zámerné. Jefte bol muž, ktorý dodržiaval svoje slovo, a muž cti (ako to vnímal on sám) – DOKONCA AJ KEĎ TO ZNAMENALO NEPOSLUŠNOSŤ VOČI BOHU. Jefte neobetoval nejakému pohanskému modlárskemu božstvu, ale skôr obetoval Jedinému, Pravému Bohu niečo, o čom Boh nikdy nepovedal, že to chce. Ak si myslíme, že Boh si cení našu obeť a našu službu Jemu viac ako našu poslušnú lásku, alebo ak si my sami ceníme našu obeť a službu Jemu viac ako našu poslušnú lásku, potom je v našom vzťahu s Bohom niečo veľmi pokrivené.

c) Jefte mal zvláštny a nedostatočný pohľad na Boha. Čokoľvek vyšlo z jeho domu, malo by najväčšiu radosť z toho, že sa s ním stretne, a on mal pocit, že Boh nechce jeho šťastie. Ale aj dnes ľudia môžu zabúdať, že Boh nás miluje ešte viac, než milujeme sami seba, a že Boh chce pre nás to najlepšie, ešte viac než my sami.

d) Znepokojujúce emócie vyplývajúce z tohto príbehu o unáhlenej neposlušnosti voči Bohu, maskovanej ako obeta Bohu, nám môžu pomôcť lepšie si zapamätať tento príklad. Boh nechce naše peniaze, našu službu ani naše obety tak veľmi, ako chce, aby sme boli úplne oddaní a poslušní voči Nemu, ako nás učí Micheáš 6:6–8.

Otázka: Bolo v knihe Sudcov 11,30–40 reč o prevzatí pohanského sviatku z doby pred vznikom Izraela?

Odpoveď: Nie. Hoci na Blízkom východe existoval zvyk, že ženy plakali za Tammuza (mužského boha), neexistuje žiadny dôkaz, že by to bol zdroj tohto izraelského zvyku. Navyše neexistuje žiadny dôkaz, že by tento izraelský zvyk pretrval veľmi dlho.

Otázka: Existujú v knihe Sudcov 11:33 nejaké archeologické dôkazy o mieste Abel-keramim?

Odpoveď: Áno. Podľa časopisu Biblical Archaeology Review, január/február, s. 33, sa dnes nazýva Tell el-‘Umeiri. Prvýkrát bolo osídlené okolo roku 3000 pred n. l.

Otázka: Mal Jefte v knihe Sudcov 12:1–6 právo zabiť Efraimčanov?

Odpoveď: Jefte určite nepreukázal takú istú diplomatickú obratnosť ako Gedeon v podobnej situácii. Na rozdiel od predchádzajúcej situácie sa však v tomto prípade Efraimčania rozhodli Jefteho zabiť.

Nebola to Božia dokonalá vôľa, aby sa Boží ľud navzájom zabíjal. Vinu tu niesli Efraimčania, ale možno by sa tomu Jefte mohol vyhnúť, keby postupoval diplomatickejšie.

Je poľutovaniahodné, že keď vykonávate veľké dielo pre Boha, často sa môžete stať terčom nespravodlivej kritiky z neočakávaných strán.

Otázka: Čo urobili Ibzan, Elon a Abdon ako sudcovia v knihe Sudcov 12:8–13?

Odpoveď: Hoci Písmo nezaznamenáva, čo robili, významné by mohlo byť to, čo sa nestalo, keď boli sudcami. Keď ich Izrael mal za vodcov, žiadny národ sa nepokúsil napadnúť Izrael.

Otázka: Dá sa príbeh o Samsonovi v knihe Sudcov 13–16 zaradiť do typu slnečných mýtov bežných v staroveku, ako tvrdí Asimovova Príručka k Biblii na s. 248–251?

Odpoveď: Nie. Asimov tvrdí dve veci: že Samson bol typom slnečných mýtov (s. 248) a že nazirejci vo všeobecnosti boli typom slnečných mýtov, pretože ich dlhé vlasy [nejakým spôsobom] predstavujú slnečné lúče (s. 249).

Samson pochádzal z Bet-Šemeša v kmeni Dan, čo znamená „dom slnka“, a Asimovov Sprievodca Bibliou na s. 251 tvrdí, že filistínske meno Delila je úzko príbuzné hebrejskému slovu lilah, čo znamená noc. Liberálny Harperov biblický slovník však na s. 134 uvádza, že Delila znamená „koketa“, nie noc. Strongova konkordancia uvádza, že znamená „trpieť“.

Pravdepodobne by sa dalo nájsť rovnako veľa dôkazov o tom, že postava Samsona pochádza z aztéckej mytológie (prostredníctvom cestovania v čase o 2 500 rokov do budúcnosti!), ako z údajných slnečných mýtov. Nezabúdajme, že veľká časť gréckej a rímskej mytológie, ktorú dnes poznáme, v tej dobe ešte neexistovala.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 13:5 nemal Samson žiadnu voľbu, či sa stane nazirejcom alebo sudcom?

Odpoveď: Samson nemal na výber ani v tom, ako sa narodil. Na druhej strane, nič nehovorí o tom, že by Boh bol povinný dať Samsonovi – alebo komukoľvek inému – na výber, ako sa narodí.

Bez ohľadu na to, ako sa narodíme, s akýmikoľvek výsadami, výhodami a nevýhodami, ktoré máme, dôležité je priblížiť sa k Bohu. Boh na konci spravodlivo súdi každého na základe toho, čo mu bolo dané.

Otázka: Chcel Boh v knihe Sudcov 14:1–4, aby sa Samson oženil s filistínskou dievčinou, a ako to vyšlo od Pána?

Odpoveď: Samson nebol plne oddaný poslušnosti voči Bohu. Boh však aj tak využil Samsonovu túžbu po filistínskej dievčine. Boh poslal Samsona na zem, aby naplnil svoj zámer – zničiť priateľské vzťahy medzi Izraelitmi a Filištíncami. Samson bol mnohokrát neposlušný voči Bohu a nebolo by prekvapujúce, keby sa Bohu nepáčil spôsob, akým ho použil. Napriek tomu Boh používa na naplnenie svojich zámerov nielen zbožné činy, ale aj nesprávne činy.

Otázka: Prečo je v knihe Sudcov 14:6, 9 dôležité, že Samson nepovedal svojim rodičom o levovi a mede?

Odpoveď: Pretože v knihe Sudcov 14:18 si Samson okamžite s istotou uvedomil, že jeho spoločníci získali odpoveď od Samsonovej manželky. Samson svoju manželku nepodozrieval unáhlene, ale rýchlo dospel k záveru, pretože nikto iný im to nemohol povedať.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 14:15–18 Samsonova manželka podporila Filištíncov namiesto Samsona?

Odpoveď: Samsonova manželka bola Filištínka a zrejme viac verila v silu tých 30 mužov než v to, že ju Samson zachráni. Jej viera v tých mužov však jej ani jej otcovi veľa nepomohla, keďže Filištínci ich neskôr v knihe Sudcov 15:6 upálili na smrť.

Otázka: V knihe Sudcov 14:19, mal Samson právo zabiť tridsať ľudí v meste Ašdod (túto otázku položil ateista)?

Odpoveď: Existujú dve rôzne odpovede.

Nie. Samson bol často neposlušný voči Bohu. Ani prostriedky, ktoré Samson používal v boji proti Filištíncom, neboli práve najlepšie. Samson mohol byť oveľa účinnejší na čele izraelskej armády, ako keď zabil tridsať mužov kvôli malichernému svadobnému sporu.

Áno. Samson bol vo vojnovom stave proti Filištíncom a snažil sa zabiť čo najviac bojovníkov, ako len mohol. V tom čase nemal v boji proti Filištíncom podporu Izraelitov.

Napriek tomu, predtým, ako bol Samson zajatý (s pomocou Delily), jeho hlavným cieľom nebolo znížiť počet obyvateľov Filištíncov. Samson nenávratne narušil priateľské vzťahy medzi Filištíncami a Izraelitmi. Od tej doby medzi nimi prebiehala vojna až do čias Dávida.

Niekedy aj dnes je možné, že niektorí kresťania zohrávajú podobnú úlohu; nie s cieľom zabíjať ľudí, ale s cieľom narušiť náboženskú jednotu medzi kresťanmi a nekresťanmi, s ktorými by kresťania v prvom rade nemali byť v jednote.

Otázka: Učí Sudcov 15:2, že manželky možno jednoducho odovzdať, ak ich manželia už nemajú radi? (Túto otázku položil moslim.)

Odpoveď: Nie. Kniha Sudcov 15:2 opisuje, čo urobil neveriaci Filištín, nie to, čo urobil poslušný Izraelita. Samsonov svokor bol Filištín, ktorý nenásledoval Boha.

Keďže túto otázku položil moslim, v islame platia pomerne prísne obmedzenia týkajúce sa rozvodu žien. Žene, ktorá požiada o rozvod bez závažných dôvodov, je zakázané aj voňať raj. Ibn-i-Majah, zväzok 3, kniha 10, kap. 21, č. 2055, s. 237. Podobne, ak žena požiada o rozvod bez závažného dôvodu, ako uvádza Abu Dawud, zväzok 2, kniha 6, kap. 734, č. 2218, s. 600.

Pre mužov je to však veľmi jednoduché. Muž v islame sa môže rozviesť so svojou ženou z akéhokoľvek dôvodu. Bukhari, zväzok 3, kniha 49, kapitola 4, č. 859, s. 534 uvádza, že muž sa môže rozviesť kvôli „niečomu nepríjemnému na svojej žene, ako je napríklad vysoký vek alebo podobné veci“.

‘Umar nariadil svojmu synovi ‘Abd Allahovi, aby sa rozviedol so svojou manželkou, ten to však odmietol, lebo ju miloval. ‘Umar preto išiel za Mohamedom a ten mu nariadil, aby sa s ňou rozviedol. Abu Dawud, zväzok 3, kniha 36, kapitola 1838, č. 5119, s. 1422

„‘Abdullah ibn ‘Umar (nech je s ním Alah spokojný) uviedol, že Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním) povedal: ‚Najodpornejším zo zákonných činov v očiach Alaha je rozvod.‘“ Ibn-i-Majah, zväzok 3, kniha 10, kapitola 1, č. 2018, s. 216

‘Umar povedal, že Mohamed sa rozviedol s Hafsah (odvolateľný rozvod) a potom ju prijal späť. Abu Dawud, zväzok 2, kniha 6, kapitola 754, č. 2276, s. 619

Mohamed nariadil svojmu adoptívnemu synovi Zaidovi, aby sa rozviedol so Zainab, a potom sa Mohamed oženil so Zainab. Zaid nemal na výber, pretože Mohamed recitoval súru 33:36–38. Moslimovia veria, že Korán je nestvorený a zapísaný na tabuľke v nebi, ale súra 33:36–38 spomína Zaida menom a hovorí, že nemal mať žiadnu voľbu pri rozvode so Zainab. Neskôr sa Zainab bint Jahš „chválila pred ostatnými manželkami Proroka a zvykla hovoriť: ‚Alah ma vydal (za Proroka) v nebesiach.‘“ Bukhari, zväzok 9, kniha 93, kapitola 22, č. 517, s. 382. Tiež zväzok 9, kniha 93, kapitola 22, č. 516, 518, s. 381–383.

Mimochodom, „bin“ znamená v arabčine syn a „bint“ znamená dcéra.

Muž sa musí rozviesť so svojou ženou, ak mu to nariadi jeho otec. Ibn-i-Majah, zväzok 3, kniha 10, kapitola 36, č. 2088–2089, s. 259–260

Dvaja moslimovia boli dobrí priatelia, a tak sa jeden z nich spýtal druhého, s ktorou manželkou by sa mal rozviesť, aby si ju ten druhý mohol vziať za ženu. Bukhari, zväzok 5, kniha 58, kapitola 3, č. 125, s. 82

Hoci teda moslimskí muži môžu považovať výmenu manželiek za oprávnenú takmer s rovnakou ľahkosťou, s akou si ľudia vymieňajú autá, nesnažte sa to ospravedlňovať na základe Biblie.

Otázka: Ako mohol Samson v knihe Sudcov 15:4 chytiť 300 líšok?

Odpoveď: Existuje päť možných spôsobov a odpoveďou by mohla byť ich kombinácia.

1. Nie je tam uvedené, že ich Samson chytil všetky naraz. Mohlo to trvať určitý čas.

2. Možno Samsonovu nadpriemernú silu dopĺňala aj nadpriemerná obratnosť. Viac o tejto časti odpovede nájdete v knihe When Critics Ask na strane 150.

3. Samson nemusel používať vlastné ruky. Nikde sa nepíše, že nemohol použiť pasce na odchyt niektorých alebo všetkých z nich.

4. Hebrejské slovo su’al môže znamenať buď líšku, alebo šakala. Samson mohol šakaly chytiť ľahšie, pretože lovia v svorách.

5. Samson mohol viesť skupinu mužov, aby zvieratá chytili do pascí.

Otázka: Koľko je v knihe Sudcov 15:5 1 100 strieborných mincí vynásobených piatimi?

Odpoveď: V knihe Sudcov 17:10 sa levita zaviazal slúžiť ako kňaz za (zrejme ubytovanie a stravu plus) len desať strieborných šekelov ročne. 5 500 strieborných mincí bolo pre jedného človeka obrovská suma peňazí. Zrejme sa Filištíni veľmi báli Samsona.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 15:12 zviazali Samsona, aby ho odviedli k Filištíncom?

Odpoveď: Samson bol jednoznačne hrozbou pre súčasný stav vecí a hoci Izraeliti považovali tento stav za neideálny, uprednostňovali známu situáciu pred tým, aby sa pod Samsonovým vplyvom zmenila.

Okrem toho to boli práve muži z Júdu, ktorí Samsona vydali nepriateľovi. Krajina Júdu mala mnohé časti, ktoré neboli tak blízko k Filištíncom, a mali prebytok pôdy, zatiaľ čo Daniti boli na svojej pôde veľmi stiesnení.

Dnes by kresťania mali byť neochotní súhlasiť s tým, aby bolo evanjelium počas ich uctievania obmedzované.

Otázka: Ako mohol Samson v Sudcov 15:16, aj napriek svojej veľkej sile, zabiť 1 000 vycvičených filistínskych vojakov bez toho, aby na neho hodili oštep a zranili ho?

Odpoveď: Žiadna prirodzená sila by nedokázala vysvetliť tento ani ostatné Samsonove činy (zdvihnutie mestských brán atď.). Boh musel byť so Samsonom nadprirodzeným spôsobom. Boh mohol Samsonovi dať nielen silu, rýchlosť a reflexy, ale aj zmätiť Filištíncov a chrániť Samsona.

Otázka: V knihe Sudcov 16,18–21, spočívala Samsonova sila v jeho vlasoch?

Odpoveď: Nie, sila pochádzala od Boha. Ak by sila spočívala vo vlasoch, možno by všetci profesionálni športovci boli silnejšími hráčmi, keby mali dlhé vlasy.

Vážne, potom, čo Samson prezradil Delile svoje tajomstvo, mohol si byť celkom istý, že mu odstrihne vlasy, pretože vyskúšala všetky ostatné veci, o ktorých hovoril. Keď sa Samson prebudil, v knihe Sudcov 16:20 sa píše: „On si však neuvedomil, že ho Hospodin opustil.“ (NET)

Otázka: Mohol by Samson v knihe Sudcov 16:26–27 ísť do neba, keďže spáchal samovraždu?

Odpoveď: Áno. Pri odpovedi treba zohľadniť tri body.

1. Existuje len jeden neodpustiteľný hriech, a to rúhanie sa proti Duchu Svätému. Samovražda nie je neodpustiteľným hriechom.

2. Ako príklad veriacich, ktorí spáchali samovraždu, uvádza Eusebius vo svojej Cirkvnej histórii, zväzok 8, č. 2, kapitola 12, príbeh o žene a jej dvoch krásnych dcérach, ktoré sa utopili v rieke, aby sa nenechali telesne zneuctiť rímskymi vojakmi. Eusebius uvádza v 8. knihe, kapitole 14, ďalší príklad o Maxentiovi, ktorý sa chystal znásilniť krásnu kresťanskú ženu. Požiadala ho o pár minút o samote, aby sa pripravila. Keď vošiel, zistil, že sa bodla do smrti.

3. Dá sa argumentovať, že Samson nezvalil stĺpy s cieľom spáchať samovraždu ako takú, ale že jeho motívom bolo zabiť Filištíncov. Jeho smrť by sa dala považovať skôr za samovražednú misiu než za samovraždu, hoci vedel, že zomrie.

Kniha „Now That’s A Good Question“ (str. 291–292) uvádza, že psychologická štúdia ukázala, že 90 % ľudí, ktorí sa pokúsili o samovraždu, neskôr uviedlo, že by to neskúsili, keby počkali 24 hodín.

Otázka: Požehnal Boh v knihe Sudcov 16,26–27 Samsona za to, že spáchal samovraždu?

Odpoveď: Samson nespáchal samovraždu, skôr vykonal samovražednú misiu. V tomto konkrétnom prípade, rovnako ako počas celého svojho života, Boh Samsona používal, hoci bol Samson neposlušný a často sa nachádzal na miestach, kde nikdy nemal byť. Viac informácií nájdete v predchádzajúcej otázke.

Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ na str. 281 spomína, že je ironické, že „pretože sa vo svojom živote tak často stýkal s Filištíncami a ich ženy považoval za neodolateľné, Samson sa teraz vo svojej smrti nachádza medzi Filištíncami, ako mŕtvola medzi mŕtvymi v troskách Dagonovho chrámu. Odlúčenie by mu zabezpečilo ušľachtilejšiu smrť.“

Otázka: Prečo bol v knihe Sudcov 17:1–2 zlodejský syn najprv prekliaty a potom požehnaný?

Odpoveď: Biblia spomína tento krátky úsek histórie bez toho, aby dala čo i len náznak Božieho súhlasu s touto modlárskou situáciou.

Matka vyslovila kliatbu na toho, kto ukradol peniaze, nevediac, že to bol jej vlastný syn. Keď zistila, že to bol on, ľutovala, že svojho syna prekliala, a namiesto toho sa mu pokúsila udeliť požehnanie. V knihe „Ťažké výroky Biblie“ (str. 197–198) sa uvádza, že autor knihy Sudcov to možno zahrnul, aby ukázal, akí zmätení boli ľudia v tých časoch.

Ľudia však môžu byť rovnako zmätení aj dnes. Rodič môže nežne milovať dieťa, keď je triezvy, a to isté dieťa týrať, keď je opitý alebo pod vplyvom drog. Rodičia sa môžu veľmi snažiť naučiť svoje deti, aké je dôležité robiť správne veci. Deti to však jednoducho nepochopia, keď vidia, ako rodičia klamú, prekračujú rýchlosť a sami podvádzajú.

Otázka: Prečo v knihe Sudcov 17:2–3 venovali peniaze Hospodinovi na výrobu rytiny?

Odpoveď: Znie to hlúpo a v skutočnosti to bolo ešte horšie, než to znie. Zdá sa, že to, čo chceli, v poradí dôležitosti, bolo

1) mať sochu, ktorú by uctievali

2) Uctievať pravého Boha Izraela

V odpovedi treba zohľadniť tri body.

1. Mať modlu, ktorej ľudia prinášali obety, bolo často výnosným podnikom.

2. Pre ľudí, ktorí to nevedeli lepšie, mohlo mať uctievanie modly namiesto Boha Izraelitov priniesť ešte väčší zisk.

3. Mnohí ľudia túžia uctievať Boha – podľa svojich podmienok a svojím vlastným spôsobom. Boha to nezaujíma. Boh chce ľudí, ktorí Ho uctievajú a poslúchajú podľa Jeho podmienok, Jeho spôsobom.

Otázka: Prečo chcel Míka v knihe Sudcov 17:5 dom bohov?

Odpoveď: Písmo to nehovorí, ale môžeme vidieť niekoľko dôvodov:

Náboženský: Míka si vážil Hospodina, ale možno chcel mať „istotu“ tým, že si vážil viacerých bohov. Zabudol, že pravý Boh nenávidí modlárstvo.

Finančný: Ľudia prichádzali k sochám bohov, aby im darovali peniaze. Míkovy modly spolu s prítomnosťou kňaza mohli pre Míka predstavovať veľkú finančnú príležitosť.

Otázka: Čo bolo zlé na Micahovej teológii v knihe Sudcov 17:13, keď povedal: „…Teraz viem, že mi Hospodin bude priať, lebo Levita sa stal mojím kňazom“ (NRSV)?

Odpoveď: Skôr než to ľahko odmietnete ako samozrejmú otázku, pozrite sa na poslednú časť odpovede, kde sú pre mnohých ľudí dnes takmer identické veci nezrejmé.

Modly uctievali pohanských bohov. Míka si myslel, že mať modlu jedného, pravého Boha, bude pre Neho cťou, a mať Levitu za kňaza bude pre Boha ešte väčšou cťou. Keďže Micheáš tak uvažoval (na základe istého logického skoku), Boh musí uvažovať rovnako. Je to akoby ste niečo urobili pre niekoho, o kom jednoducho „viete“, že sa mu to bude páčiť, hoci ste sa s tou osobou nikdy nerozprávali a v skutočnosti nemáte ani potuchy, čo by chcela. Je to akoby malý chlapec, ktorý kúpil svojej mame k narodeninám autíčko, lebo „vedel“, že sa jej to bude páčiť.

Stručný pohľad na Starý zákon vo všeobecnosti a na Exodus 20:4–6 zvlášť ukazuje, že Boh odsudzuje používanie modiel v uctievaní. Aj keby to boli modly, o ktorých sa hovorí, že sú na Jeho počesť, Boh ich odsudzuje, a preto sa druhé prikázanie odlišuje od prvého.

Bohužiaľ, aj dnes ľudia vytvárajú obrazy Panny Márie, rôznych svätých a Ježiša na použitie v uctievaní. Skutočná Panna Mária a praví svätí sú pravdepodobne zdesení z neposlušnosti, ku ktorej dochádza prostredníctvom ich obrazov. Aj keby to bol pokus o uctievanie pravého Boha (a teda by to neporušovalo prvé prikázanie), stále to porušuje druhé prikázanie.

Otázka: Je pravda, že podľa Sudcov 18:2 Samsonove činy vážne neoslabili Filištíncov ani nepomohli Danitom?

Odpoveď: Kniha Sudcov 16:31 hovorí, že pri svojej smrti Samson zabil 3 000 mužov a žien, čo bolo viac, ako zabil za celý zvyšok svojho života. Filistíncom spôsobil určitú škodu, keďže zabil mnohých z generácie ich vládcov. Avšak hoci zabitie 3 000 až 6 000 Filištíncov bolo pre jedného muža obrovským výkonom, pre generála armády by to bolo len malé víťazstvo.

Na jednej strane je to pravda a je z toho možné vyvodiť ponaučenie. Samson bol príliš zaneprázdnený hľadaním lásky na to, aby bol poslušný a stal sa skutočným vodcom Izraelitov, a veľa toho nedokázal.

Na druhej strane Samson predsa len niečo dosiahol. Ukončil obdobie viac-menej priateľských vzťahov medzi Izraelitmi a ich filistínskymi pánmi. Avšak na Saula a Dávida, ktorí slúžili Pánovi so svojou priemernou fyzickou silou, zostalo dosiahnuť to, čo Samson nedokázal len so svojou zázračnou silou, bez ostatných Izraelitov a bez toho, aby poslušne kráčal po Božích cestách.

Otázka: V Súdcov 18:6, 10, naozaj Boh požehnal týchto danitských zvedov?

Odpoveď: Neexistuje ani najmenší náznak, že by levitský „kňaz“ slúžil pravému Bohu a že by jeho slová boli niečím viac než výmyslami, ktorými chcel potešiť svojich poslucháčov.

Nie každý, kto tvrdí, že hovorí v mene Boha, to nutne aj robí. Ak sa pozrieme do budúcnosti, Daniti boli jedným z prvých kmeňov, ktoré upadli do modlárstva pod náporom aramejských vpádov, a prvou zemou, ktorá pocítila silu asýrskych a babylonských armád. Ich počiatočný ľahký úspech nestál za ich neskoršiu skazu.

Otázka: Aké boli motívy toho levitského muža v knihe Sudcov 18:20?

Odpoveď: Písmo naznačuje, že to nemalo nič spoločné s uctievaním pravého Boha. Tým, že sa stal kňazom kmeňa namiesto kňaza jednej domácnosti, získal by väčšiu prestíž, rešpekt a pravdepodobne aj viac peňazí.

Bohužiaľ, dnes sú takíto ľudia nielen v iných náboženstvách, ale aj medzi tými, ktorí sa vydávajú za kresťanov.

Otázka: Aký je význam veršov Súdcov 18:30–31?

Odpoveď: Je to mimoriadne dôležité. Znamená to, že obyvatelia mesta Dan sa z tohto zločinu nikdy nekajali a až do príchodu Asýrčanov pokračovali v tradíciách Danitov tej doby. Ako smutné.

Niekedy, keď cirkevné denominácie odmietnu Božiu pravdu a Bibliu, už sa nikdy nevrátia k nasledovaniu pravého Boha. V mnohých prípadoch je ospravedlnením pre modlárstvo a iné hriechy to isté, čo v piesni z muzikálu „Skrípač na streche“ – tradícia. V skutočnosti počas debát s Martinom Lutherom jeden katolícky teológ menom Johann Faber (1478–1541) vyhlásil: „Keby som musel zvoliť, radšej by som odmietol Písmo než ctihodné omyly [rímskokatolíckej] cirkvi.“ (z Manschrenk, s. 165). Keď ľudia hovoria o nasledovaní „ctihodných omylov“, sú o niečo menej zmätení ako Daniti?

Otázka: Bol incident v Gibei opísaný v knihe Sudcov 19–21 vymysleným príbehom, ako tvrdí Asimovov sprievodca Bibliou na s. 279?

Odpoveď: Nie. Dva dôkazy, že to bola skutočnosť, sú:

1. Záznam o tejto udalosti v knihe Sudcov. Žiaden autor by nechcel napísať tento príbeh, ktorý je tak nelichotivý pre Benjamíncov aj pre ostatných Izraelitov, pokiaľ by sa necítil povinný napísať pravdu.

2. Ak by to nebola pravda, Asimov alebo iní by museli nájsť nejaký iný dôvod, prečo bol kmeň Benjamínovcov oveľa menší ako ostatné kmene.

Otázka: Čo sa môžeme naučiť z tejto epizódy v knihe Sudcov 19:1–21:25?

Odpoveď: O tejto občianskej vojne platí mimoriadne zaujímavé pozorovanie: každý jednotlivec, s výnimkou pôvodných vrahov, mohol mať pocit, že koná oprávnene, keď robil to, čo považoval za morálne správne, aspoň zo svojho vlastného pohľadu.

1. Benjamínci bojovali za to, čo považovali za správne. Predpokladali, že obrana svojich príbuzných a (možno) vykonávanie spravodlivosti na vlastnú päsť je vyšším morálnym dobrom než nechať kohokoľvek iného zbaviť ich príbuzných práva na súd pred Benjamíncami.

2. Ten muž sa cítil oprávnený rozrezávať svoju konkubínu. Jeho túžba brániť svoju česť a pomstiť sa mohla byť vnímaná ako dôležitejšia než akákoľvek česť alebo úcta, ktorú mal k telu svojej konkubíny.

3. Izraeliti sa mohli cítiť oprávnení. Ich požiadavka, aby Benjamínci neublížili ani jednému [inému] Izraelitovi, bola považovaná za vyššie morálne právo než genocída Benjamíncov vrátane žien a detí.

4. Izraeliti sa mohli cítiť oprávnení vyhnať celé mesto Jabéš-Gileád, s výnimkou panenských žien. Nakoniec sa domnievali, že skutočnosť, že muži z Jabéš-Gileádu sa nerozhodli pripojiť sa k ostatným Izraelitom v tejto krvnej pomste, ospravedlňovala zabitie mužov, žien a detí. Samozrejme, panny mali praktický význam ako manželky pre Benjamíncov, takže to (podľa akejsi podivnej logiky) ospravedlňovalo ich nezabitie, zatiaľ čo zabitie ostatných žien a chlapcov bolo považované za oprávnené.

4. Preživší Benjamínci a Izraeliti spoločne považovali za oprávnené, aby preživší Benjamínci uniesli slobodné izraelské dievčatá. Zrejme bolo dôležitejšie, aby títo benjamínski vzbúrenci mali viac manželiek, než aké boli želania tých dievčat.

Nakoniec, keďže Izraeliti boli viazaní svojou prísahou v Sudcov 21:5 zabiť každého, kto sa nezíde, a svojou prísahou v Sudcov 21:18, dalo by sa očakávať, že si z toho vezmú ponaučenie a nebudú skladať prísahy. Ako však ukazuje 1. Samuelova 14:24 v prípade Jonatána, ktorý jedol med, nevyvodili si z toho nutne ponaučenie.

Otázka: Prečo chcel svokor v knihe Sudcov 19:4–8 oddialiť návrat svojho syna?

Odpoveď: Písmo to neuvádza, ale možno svokrovi chýbala dcéra a vedel, že keď jeho zať odíde, dcéra pôjde s ním.

Otázka: Prečo je v Biblii v knihe Sudcov 19:12–24 tento príbeh o levitskej konkubíne?

Odpoveď: Ide skutočne o príbeh hlbokej skazenosti, ako hovorí Ozeáš 9:9. V tejto faktografickej knihe nebol prehliadnutý ani zamlčaný z troch veľmi odlišných, ale vzájomne sa dopĺňajúcich dôvodov.

Svetský dôvod: Stalo sa to. Kniha Sudcov vysvetľuje, tak ako by to urobila svetská história, prečo došlo k tejto strašnej občianskej vojne a prečo bol kmeň Benjamín aj o storočia neskôr vždy taký malý.

Každý si robí, čo sa mu zachce: Kniha Sudcov 21:25 vystihuje posolstvo tohto skutočného príbehu: takto hrozne to môže dopadnúť, keď si každý robí, čo sa mu zachce. Ak má každý svoje vlastné meradlo dobra a zla, ktoré nie je založené na Biblii, môže to pre všetkých skončiť veľmi zle. Pozrite si aj nasledujúcu otázku.

Poučenie o vernosti: Benjamíncom by sa nedalo vyčítať, že boli verní, keby vernosť bola vždy cnosťou. Dá sa im však vyčítať, že ich vernosť bola v tomto prípade zlá. Mohlo by sa zdať, že vernosť Izraelitov patrila Bohu a ich ľudu, ale tento incident a vojna ukazujú, že ich vernosť patrila iba ich kmeňu. Dnes môžu byť ľudia lojálni k dobrej veci z rôznych dôvodov a niektoré z týchto dôvodov nie sú o nič lepšie ako lojalita, ktorú prejavili Benjamínci.

Otázka: Prečo Biblia v Sudcov 19:22–30 a Sudcov 21:7–23 schvaľuje tieto zlé činy? (Spomenul to jeden moslim.)

Odpoveď: Biblia to neschvaľuje. Skôr spomína zlé veci, ktoré sa diali v zlých časoch, keď „každý robil to, čo sa mu zdalo správne“. Dokázalo by to, že Korán sa mýli, keby spomínal zlé veci, ktoré spáchali ľudia z kmeňov ‘Ad a Madyan?

Otázka: Znamená zmienka o meste Dan v knihe Sudcov 20:1, že Dan sa prisťahoval ešte pred týmto obdobím?

Odpoveď: Nie nevyhnutne. Kniha Sudcov bola napísaná až po oboch udalostiach a mohlo by sa v nej odkazovať na miesto pod názvom, pod ktorým ho ľudia poznajú. Ďalšie dva príklady toho sú tvrdenie, že Efez sa nachádza v Turecku, a v knihe Genesis 12:8, že Abrahám bol v Beteli, hoci Betel bol názov mesta až od Jakuba v knihe Genesis 28:19.

Otázka: Je pravda, že udalosť opísaná v knihe Sudcov 20:47 sa nemohla stať na konci obdobia Sudcov, keďže kmeň Benjamín bol vtedy prosperujúci, ako tvrdí Asimovova Príručka k Biblii na strane 259?

Odpoveď: Nie. Kmeň Benjamín prosperoval až do tejto občianskej vojny. Asimov neuvádza žiadne dôkazy, či už archeologické alebo iné, o tom, že by kmeň Benjamín na konci knihy Sudcov prosperoval. Naopak, Saul v 1. knihe Samuelovej 9:21 hovorí, že pochádza z najmenšieho z izraelských kmeňov.

Otázka: Svedčí zničenie Jabéš-Gileádu v knihe Sudcov 21:8 o tom, že sa to nestalo v neskoršom období knihy Sudcov, keďže Jabéš-Gileád bol prosperujúcim mestom, ako tvrdí Asimovov sprievodca Bibliou na s. 259–260?

Odpoveď: Nie. Tu je to, čo Biblia hovorí o Jabéš-Gileáde. Saul oslobodil toto mesto od Ammonitov v 1. knihe Samuelovej 11:1–11. Po tom, čo bol Saul zabitý, muži z Jabéš-Gileádu vzali jeho telo a pochovali ho. Dávid ich za to pochválil (2. kniha Samuelova 2:4–7). 1. kniha Kroník 10:11 uvádza rovnaký popis. Archeológ Glueck objavil miesto, ktoré je pravdepodobne Jabesh-Gilead, a malo mestské hradby.

Je zaujímavé, že bez ďalších dôkazov môže Asimov dospieť k záveru, že Jabéš-Gileád bolo prosperujúce mesto a jeho zničenie nebolo možné. Mestá, najmä opevnené, sa nakoniec môžu obnoviť, ale použiť vyššie uvedené skromné dôkazy na tvrdenie, že Jabéš-Gileád bolo natoľko prosperujúce, že nemohlo byť nikdy zničené, je pre niekoho ako Asimov, ktorý bol vo vedeckých snahách opatrný, prekvapujúce. Bohužiaľ, Asimov urobil podobnú chybu aj pri hodnotení Hazoru a archeologické dôkazy, ktoré ho vyvracajú, sú hojné. Pozrite si tri otázky k Jozue 11:10, kde nájdete ďalšiu diskusiu o znovuvzostúpení Hazoru.

Otázka: Čo bolo v Súdcov 21:19 tým každoročným sviatkom Hospodinovým v Šílo?

Odpoveď: Písmo s istotou neuvádza, aký druh sviatku to bol. Mohol to však byť sviatok na počesť Jefteho dcéry, o ktorom sa píše v knihe Sudcov 11:39–40.

Otázka: Uniesol niekto iný v knihe Sudcov 21:20–21 dievčatá, keď tancovali?

Odpoveď: Áno. Neskôr v Grécku muži z mesta Messénia uniesli dievčatá z Lakónie počas sviatku Artemis, podľa Bolinga, s. 294. Spomína sa to v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 506.

Otázka: Čo je zlé na tom, že „robíte, čo je správne vo vašich vlastných očiach“, alebo že každý koná podľa vlastného uváženia, ako je uvedené v knihe Sudcov 21:25 a Deuteronómiu 12:8?

Odpoveď: Ako ukazuje história zaznamenaná v celej knihe Sudcov, je na tom veľa zlého. Ľudia si príliš rýchlo vytvárajú vlastné normy, ktoré sú nižšie ako Božie. Viac o tomto bode nájdete v dvoch predchádzajúcich otázkach. Okrem toho ľudia rýchlo prispôsobujú normy svojim vkusom, pohľadom a túžbam.

Otázka: Kedy bola napísaná kniha Sudcov?

Odpoveď: Kniha Sudcov pokrýva udalosti od približne roku 1380 pred Kr. do roku 1050 pred Kr. V Sudcov 18:30 sa uvádza, že tieto udalosti trvali „až do… zajatia krajiny“. Existujú tri názory na to, na čo sa táto zmienka vzťahuje.

Asýrsky zajatie všetkých severných kmeňov v roku 722 pred Kr. Wycliffe Bible Dictionary na str. 993 uvádza: „Tabuľky, ktoré prečítal a publikoval Donald J. Wiseman, poskytli konkrétnejšie informácie na datovanie chaldejských kráľov v období 626–566 pred Kr. V dôsledku toho sa dátumy pádu Samárie v roku 722 pred Kr. a pádu Jeruzalema v rokoch 587/586 pred Kr. prijímajú ako pevné dátumy s odchýlkou približne jedného roka.“

Zajatie Dana, ku ktorému došlo okolo roku 1000 pred Kr. Kniha When Critics Ask na s. 151 podporuje tento názor, pretože keď Dan náhle zničil obyvateľov Laíšu, podobné zničenie postihlo aj ich okolo roku 1000 pred Kr.

Neskorší vklad redaktora je názorom Merrilla Ungera, ako sa uvádza v knihe A Survey of Old Testament Introduction od Gleasona Archera (Moody Press 1974), s. 281.

Otázka: Aké sú niektoré z najstarších rukopisov knihy Sudcov, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Zvitky od Mŕtveho mora: (cca 1 pred n. l.) 3 samostatné kópie. The Dead Sea Scrolls Today, s. 30. (1Q6, 4Q49, 4Q50) podľa The Dead Sea Scrolls in English, 4. vyd., s. xxxvii a Wycliffe Bible Dictionary, s. 436–438.

1Q6 (úryvky z Knihy sudcov 6:20–22; 8:1(?); 9:1–4, 4–6, 28–31, 40–43, 48–49 (1. storočie pred n. l.)

4Q49 Sudcov 6:2–6, 11–13 (50–25 pred n. l.) Sudcov 2:7–10 nie sú stratené, ale chýbajú.

4Q50 tri úlomky z Knihy sudcov 19:5–7; 21:12–25

Celkovo sa v Zvitkoch od Mŕtveho mora zachovalo 35,5 nasledujúcich veršov z celkového počtu 618 veršov knihy Sudcov (5,7 %).

Súdcovia 6:2–6, 11–13, 20–22; 8:1?; 9:1–6, 28–31, 40–43, 48–49; 19:5–7; 21:12–25.

Vaticanus (325–350 n. l.) obsahuje celú knihu Sudcov.

Sinaiticus (340–350 n. l.) obsahuje Knihu sudcov 2:20; 4:6–11:2.

Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.) obsahuje celú knihu Sudcov.

Otázka: Ktorí raní autori sa odvolávali na knihu Sudcov?

Odpoveď: Spisovatelia z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí citovali alebo narážali na verše z Knihy sudcov, sú:

Žid z Alexandrie Filón (20/15 pred n. l. – 50 n. l.) sa v diele „O zmätku jazykov“ 26 (128) odvolával na Knihu sudcov 8:9, kde zaujímavým spôsobom uviedol, že ide o slová „od Mojžiša“. „Lebo, hovorí Mojžiš, ‚Gedeon prisahal mužom z Fanuela a povedal: V deň, keď sa vrátim víťazný a v mieri, zbúram túto vežu.‘“

Meleto/Melito zo Sardis (170–177/180 n. l.) vo svojom liste Onézimovi zaradil Knihu sudcov medzi knihy Starého zákona. V diele O Pasche, s. 72. Zachované v Eusebiovej Cirkvnej histórii, kniha 4, kap. 26.

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) analyzuje príbeh o Samsonovi v knihe Sudcov a označuje tento zdroj ako „sväté písmo“. Fragmenty od Ireneja, fragment 40, s. 575. Na Samsona sa odvoláva aj vo fragmente 41.

Irenaeus, fragment 27, s. 572, hovorí o malom chlapcovi, ktorý musel viesť Samsona za ruku, čím naráža na Knihu sudcov 16:26.

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) rozoberá postavu Gideona z Knihy sudcov 6 v diele Irenej: Proti herézam, kniha 3, kap. 17.3, s. 445.

To sú všetky miesta, kde Irenej odkazuje na Knihu sudcov.

Klement Alexandrijský hovorí: „Ako uvádza kniha Jozue“ a neskôr „ako spomína kniha Sudcov“ v diele Stromata (193–202 n. l.), kniha 1, kap. 21, s. 325

Tertulián (198–220 n. l.): „Jozue pri svojej smrti. A tak je to takmer vo všetkých letopisoch sudcov a kráľov“ v diele Scorpiace, kap. 3, s. 636

Origenes (225–254 n. l.) „Ba čo viac, pokiaľ ide o synov Beliala v Knihe sudcov“ Origenes, Proti Celsovi, kniha 6, kap. 44, s. 593

Origenes (240 n. l.) sa tiež odvoláva na Deboru a Baraka v knihe Sudcov. Komentár k Piesni piesní, prológ, s. 48

Traktát o opätovnom krste (cca 248–258 n. l.), kap. 15, s. 676: „Ďalej, aj v knihe Sudcov a tiež v knihách Kráľov pozorujeme, že na niektorých buď spočíval Duch Pánov, alebo k nim prišiel, ako na Gotoniela [Otoniela], Gideona, Jefteho, Samsona, Saula, Dávida a mnohých ďalších.“

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) sa odvoláva na Sudcov 2,11–13 a 4,1 ako na „knihu Sudcov“ – Cypriánove traktáty, traktát 12, kap. 1, s. 508

Metod z Olympu a Patary (270–311/312 n. l.) výslovne spomína Starý zákon a Knihu sudcov v diele Hostina desiatich panien, rozprava 10, kap. 2, s. 348

Po Nicejskom koncile

Eusébius z Cézarey (okolo 328–339/340 n. l.) rozoberá názory rôznych autorov na kánon Starého zákona.

Atanáz (367 n. l.) uvádza zoznam kníh Starého zákona vo „Veľkonočnom liste“, 39, kap. 4, s. 552.

Atanáz (r. 339 n. l.) označuje Knihu sudcov 19:29 ako „Knihu sudcov“ v Okružnom liste, kap. 1, s. 92

Afrahát Sýrsky (337–345 n. l.) naráža na Knihu sudcov

Synopsis Scripturae Sacrae (350–370 n. l.)

Efraim Sýrsky (350–378 n. l.)

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) spomína Knihu sudcov 3:10 ako súčasť Knihy sudcov, Dávida v Knihách kráľov, Žalmy, 2. Kroniky 15:1 v Kronikách, Nehemiáša 9:20 ako Ezdráša (Ezdráš a Nehemiáš tvorili jednu knihu). Katechézne prednášky, prednáška 16.28, s. 122

Ambróz z Milána (370–390 n. l.) spomína Knihu Sudcov a Knihu Žalmov. O Duchu Svätom, kniha 1, kap. 16, s. 95

Gregor z Nazianzu (330–391 n. l.)

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.) cituje Sudcov 13:18 v Liste 2, kap. 2.2, s. 28

Gregor z Nyssy (cca 356–397 n. l.) naráža na Knihu sudcov.

Epifanius zo Salamíny (360–403 n. l.) uvádza zoznam kníh Starého zákona vrátane Knihy sudcov. Panarion

Kartáginský koncil (393–419 n. l.)

Sulpicius/Sulpitius Severus (363–420 n. l.) spomína knihu Sudcov v diele História, kniha 1, kap. 24, s. 85

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne rozoberá knihu Genesis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Pentateuch, Jób, Ježiš, syn Naveho [Jozue], Kniha sudcov, Rút, Knihy Samuelove a Knihy kráľov (2 knihy), dvanásť prorokov, Ozeáš, Joel, Amos, Obadiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša, Nehemiáša, List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

Rufinus (374–406 n. l.)

Ján Zlatoústy (-407 n. l.) naráža na Sudcov 21:5–10, zväzok 11, Komentár k Skutkom apoštolov, kázanie 13, s. 86

Augustín z Hippa (388–430 n. l.) hovorí: „Pán hovorí“, a odvoláva sa na Knihu sudcov 6:1 v Liste 46, kap. 18, s. 291

Augustín z Hippa (338–430 n. l.) sa odvoláva na Knihu sudcov 3:30 ako na Písmo v diele „O Božom meste“, kniha 17, kap. 14, s. 352

Ján Cassian (419–430 n. l.)

Teodoret z Cýru (324–458 n. l.) naráža na Knihu sudcov.

Otázka: Aké sú v knihe Sudcov niektoré rozdiely v preklade medzi hebrejským textom a gréckou Septuagintou?

A: Tu je niekoľko príkladov rozdielov v prekladoch. Aby sme získali prehľad o odlišnostiach medzi hebrejským masoretským textom a gréckym prekladom Septuaginty, nasledujúci text sa zameriava na 16. kapitolu.

Súdcovia 1:14 „Othniel, ona ho naliehala“ vs. „Othniel, on ju naliehal“ (Septuaginta a Vulgáta). Komentár Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 388 uvádza, že hoci grécky text a Vulgáta predpokladajú ženský rod, Jozue 15:18 ukazuje, že ide v skutočnosti o mužský rod.

Sdc 1:16 „Kenita“ vs. „Hobab, Kenita“ (Septuaginta)

Sudcovia 1:18 „tiež vzali“ vs. „nevzali“ (Septuaginta)

Sudcovia 1:27 „Bet-Šean“ vs. „Bet-Šean, ktoré je mestom Skýtov“ (Septuaginta)

Sdc 2:3 „stali sa“ vs. „byť protivníkmi/nepriateľmi a stať sa“ (Septuaginta, Targumy, Vulgáta)

Sdc 2:9 „Timnat-Serach“ (hebrejčina) vs. „Timnat-Heres“ (hebrejčina v Joz 19:50 a 24:30)

Sdc 3:26 „kamenné sochy“ vs. „kameňolomy“ (Targumy)

Sdc 5:14 „v Amaleku“ vs. „do údolia“ (Septuaginta)

Sdc 5:15 „moji kniežatá v Izachárovi“ vs. „kniežatá Izachára“ (Septuaginta, sýrčina, Targumy, Vulgáta)

Sdc 5:28 „vykríkol“ vs. „hľadel“ (Septuaginta)

Sdc 5:31 „tí, ktorí ho milujú“ vs. „tí, ktorí ťa milujú“ (sýrčina, Vulgáta)

Sdc 6:7–10 prítomné v masoretskom texte vs. chýbajúce v zvitku z Mŕtveho mora 4Q49. Dva hebrejské rukopisy zo stredoveku a Septuaginta vynechávajú 6:7a.

Sdc 8:4 „a prenasledovali“ vs. „a vyhladovali“ (Septuaginta)

Sdc 9:29 „ho. Potom povedal Abimelechovi“ vs. „ho. Povedal by som Abimelechovi“ (Septuaginta)

Sdc 9:38 „Kde je teraz tvoja ústa?“ vs. „Kde je teraz tvoje chválenie?“ (Septuaginta) (Význam je v podstate rovnaký)

Sdc 9:44 „oddiely, ktoré boli s ním“ vs. „oddiel, ktorý bol s ním“ ((niektoré verzie Septuaginty, Vulgáta)

Sdc 11:12 „ammonský kráľ“ vs. „Midiánci“ (niektoré verzie Septuaginty)

Sdc 12:2 „boj s Ammonitmi“ vs. „boj s Ammonitmi, ktorí nás utláčali“ (Septuaginta, Harclejská sýrčina)

Sdc 12:7 „v mestách Gileádu“ vs. „v meste Gileádu“ (niektoré verzie Septuaginty)

Sdc 13:19 „k nemu a konal zázraky, zatiaľ čo jeho žena Manoahová sa prizerala“ vs. „k tomu, kto koná zázraky“ (Septuaginta)

Sdc 14:15 „štvrtý deň“ vs. „siedmy deň“ (niektoré verzie Septuaginty, sýrsky preklad, Vulgáta) (V knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 469 sa uvádza, že slová „štvrtý“ a „siedmy“ sa líšia iba prvým písmenom.)

Sdc 15:5 „vinice a olivové háje“ vs. „vinice a olivové háje“ (Septuaginta, Targumy, Vulgáta)

Sdc 16:2 „Gaziti: ‚Samson sem prišiel‘“ vs. „Gazitom bolo povedané: ‚Samson sem prišiel.‘“ (Septuaginta)

Sdc 16:2 „nastražili na neho pascu“ vs. „čakali na neho“

Sdc 16:3 „Hebron“ vs. „Chebron“

Sdc 16:4 „údolie Sorek“ vs. „alsorek“

Sdc 16:4 atď. „Delila“ vs. „Dalida“

Sdc 16:5 „ponížiť ho“ vs. „trápiť ho“

Sdc 16:7 „sedem zelených tetív, ktoré neboli vysušené“ vs. „sedem vlhkých tetív, ktoré neboli poškodené“

Sdc 16:7 „bude ako každý iný muž“ vs. „bude ako jeden z obyčajných mužov“

Sdc 16:9 „A v vnútornej komnate na ňu čakala záloha“ vs. „A tí, čo na ňu čakali, zostali s ňou v komnate“

Sdc 16:10 „zahrával si so mnou/oklamal si ma“ vs. „podviedol si ma“

Sdc 16:12 „A v vnútornej komnate číhala pasca. A on ich strhol zo svojich ramien“ vs. „a on ich odlomil zo svojich ramien“

Sdc 16:13 „pohrával si sa so mnou/oklamal si ma“ vs. „oklamal si ma“

Sdc 16:13 „Povedz mi“ vs. „Povedz mi, prosím ťa“

Sdc 16:13 „…s tkaninou“ vs. „s tkaninou a mala by si ich pripnúť špendlíkom do steny, vtedy budem slabý ako každý iný muž.“ (Septuaginta, nie je v žiadnom hebrejskom texte)

Sdc 16:14 „a ona ich pripevnila špendlíkom … pavučinou“ vs. „A stalo sa, keď spal, že Dalida vzala sedem prameňov z jeho hlavy, splietla ich s pavučinou a pripevnila ich špendlíkom do steny… pavučinu zo steny“

Sdc 16:15 „Tieto tri razy si so mnou žartovala/podviedla si ma“ vs. „Toto je už tretí raz, čo si ma podviedla“

Sdc 16:17 „nazirej Bohu“ vs. „svätyňa Božia“

Sdc 16:18 „Poď, lebo tentoraz on“ vs. „Poď ešte raz hore, lebo on“

Sdc 16:18 „striebro v ich rukách“ vs. „peniaze v ich rukách“

Sdc 16:19 „ona“ vs. „Dalida“

Sdc 16:19 „a začala ho trápiť/podmaňovať/mučiť“ vs. „a ona ho začala ponižovať“ vs. „a on začal slabnúť/začal byť slabý“ (niektoré verzie Septuaginty)

Sdc 16:21 „bronz“ vs. „mosadz“

Sdc 16:24 „chválili svojho boha“ vs. „spievali chvály svojmu bohu“

Sdc 16:24 „zväčšili počet našich ranených“ vs. „zväčšili počet našich zabitých“

Sdc 16:26 „A postavili ho medzi stĺpy.“ vs. „a udierali ho dlaňami svojich rúk a postavili ho medzi stĺpy.“

Sdc 16:28 „volal k Hospodinovi“ vs. „plakal pred Hospodinom“

Sdc 16:28 „Pán Hospodin“ vs. „Pán, môj Pán“

Sdc 16:29 „dva stredné stĺpy“ vs. „dva stĺpy“

Sdc 16:31 „Zora a Eštaol“ vs. „Saraa a Esthaol“

Sdc 18:7 „od Sidončanov“ vs. „s Aramejcami/Sýriou“ (niektoré verzie Septuaginty)

Alebo Sdc 18:7 „ďaleko od Sidončanov a nemal žiadne styky s nikým“ vs. „ďaleko od Sidončanov a nemal žiadne styky s Aramom“ (Symmachus) (Toto je podľa NRSV)

Sdc 18:30 „syn Manasseho“ (masoretský text) vs. „syn Mojžiša“ (niektoré staroveké verzie, niektoré verzie Septuaginty, Vulgáta)

Sdc 19:2 „bola neverná“ wattizneh vs. „rozhnevala sa“ (pravdepodobne si mysleli, že je to wattiznah) (proto-lucianovská Septuaginta a Vulgáta)

Sdc 19:4 „priviedla ho“ vs. „dostal sa“ (Septuaginta) (Toto je podľa NRSV)

Sdc 19:18 „dom Hospodinov“ vs. „môj dom“ (Septuaginta)

Sdc 20:9 „Gibea, proti nej podľa žrebovania“ vs. „Gibea, pôjdeme proti nej podľa žrebovania“ (Septuaginta)

Sdc 20:10 „Geba“ (varianta Gibea) vs. „Gibea“ (jeden hebrejský rukopis)

Sdc 20:15 „26 000“ vs. „25 000“ (Septuaginta A) vs. „23 000“ (Septuaginta B)

Sdc 20:33 „na rovine Geba“ vs. „na západ od Geba“ (Septuaginta, Vulgáta)

Sdc 20:42 „mestá“ vs. „mesto“ (Septuaginta)

Sdc 20:43 (pravdepodobne miesto odpočinku) (menuhah) vs. „z Noua“ (Septuaginta B)

Bibliografia k tejto otázke: hebrejský preklad pochádza z diela Jay P. Greena Literal Translation a preklad zo Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C.L. Brentona The Septuagint: Greek and English. Použili sa tiež Expositor's Bible Commentary a poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV, NKJV a NRSV.

Pokiaľ nie je uvedené inak, citáty z Písma pochádzajú z Berean Standard Bible (BSB), ktorá je vo verejnej doméne. https://berean.bible/

www.biblequery.org