< Otázka týkajúca sa Biblie z Tóry

Otázka: Ako presne sa vyslovuje slovo „Tóra“ a čo znamená?

Odpoveď: Slovník Merriam-Webster uvádza výslovnosť TOR-ah s dlhým „o“, schwa na „a“ a dôrazom na prvej slabike. Tóra pozostáva z prvých piatich kníh Biblie, od Genesis po Deuteronómium.

Tóra sa často prekladá ako „Zákon“. Má však širší význam než len „Zákon“ a lepší preklad je „poučenie“. Napríklad Klement Alexandrijský v diele Stromata (193–202 n. l.), kniha 1, kap. 28, s. 340, rozdelil Tóru do štyroch tém: a) historická, b) legislatívna/etická, c) obetná/prírodovedná a d) teologická/vízia.

Dá sa rozčleniť aj na iné kategórie.

Otázka: Prečo si ľudia myslia, že Mojžiš napísal prvých päť kníh (nazývaných Tóra)?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dôvody.

1. Ježiš sa o nich zmieňoval ako o dielach napísaných Mojžišom v Markovi 1:44; 10:3–5; 12:26; Lukášovi 16:29, 31; 20:37; Jánovi 3:14; 5:46; 6:32; 7:19; 7:23.

2. Aj iní uznávali Tóru za dielo Mojžiša. Matúš 22:24; Lukáš 2:22; 5:14; 20:28; 24:27,44; Ján 1:17; 1:45; 8:5; 9:28; Skutky apoštolov 3:22; 6:11,14; 13:39; 15:1,5; 15:21; 21:21; 26:22; 28:23; 1. Korinťanom 9:9.

3. Mojžiš mohol všetko toto zapísať sám (mal na to 47 rokov), alebo mohol nechať tajomníka, aby zapísal časť alebo všetko. Tajomník mohol pridať niektoré veci, ako napríklad kapitolu o Mojžišovej smrti, ale bez ohľadu na to, ako boli zapísané, Boh dal tieto knihy prostredníctvom Mojžiša.

Otázka: Napísal Mojžiš každé jedno slovo Tóry?

Odpoveď: Pravdepodobne nie. Ale to nevadí, lebo je to Boh, a nie Mojžiš, komu dôverujeme, že nám dal a zachoval to, čo chce, aby sme čítali. Exodus 6:26–27; 16:33–36 mohol napísať Mojžiš, ak sa rozhodol napísať tieto časti v tretej osobe, ako v Deuteronómiu 31:9,24. Mojžiš bol prorok, ale písať o svojej vlastnej smrti v Deuteronómiu 34:5–12 by bolo nezvyčajné. Žiaden z týchto troch príkladov však nenaznačuje, že by niečo bolo napísané neskôr ako v Mojžišovej dobe.

Otázka: Ako je vôbec možné, že prvých päť kníh napísal Mojžiš, keď ľudia v tej dobe [údajne] nevedeli písať?

Odpoveď: V polovici devätnásteho storočia mnohí liberálni takzvaní kresťanskí učitelia učili, že Biblia vznikla prostredníctvom stáročí ústnej tradície, keďže ľudia v Mojžišovej dobe nevedeli písať. Odvtedy sa však našli písomnosti, ktoré pochádzajú z obdobia 1 800 rokov pred Mojžišom. Bolo nájdených približne 30 000 sumerských tabliet, z toho 4 000 v meste Uruk, datovaných do roku 3000 pred n. l., a vyše 20 000 tabliet v dôležitom meste Mari. V meste Ebla (2500–2200 pred n. l.) bolo odkryto medzi 14 000 a 15 000 nápisov na hlinených tabuľkách, vrátane jedného, v ktorom sa spomína meno Abrahám. V Mojžišových časoch vedeli čítať a písať dokonca aj otroci. Mojžiš, samozrejme, vyrastal na egyptskom dvore a mal dôkladné vzdelanie (pozri Skutky apoštolov 7:22).

Dokonca aj obyčajný otrok sa mohol učiť jednoduchým čítaním všetkých nápisov na stenách rôznych chrámov a hrobiek. Dalo by sa povedať, že ľudia, ktorí sa stále držia teórie ústnej tradície, by si tiež mali prečítať nápisy na stenách. Ďalšie informácie nájdete v diele Encyclopedia of Bible Difficulties, s. 51–54. Viac o Ebla nájdete v časopise National Geographic z decembra 1978, s. 731–759.

Otázka: Máte odpoveď na túto otázku: Koľko Izraelitov zabil Boh za neposlušnosť a vzburu počas rokov putovania po púšti?

Odpoveď: Na túto otázku existujú dve rôzne odpovede.

a) Takmer všetci Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta, zomreli na púšti kvôli neposlušnosti. Mnohí z nich zomreli prirodzenou smrťou v starobe, ale Boh povedal, že nikto z tých, ktorí vyšli z Egypta, nedosiahne zasľúbenú zem, s výnimkou Jozua, Káleba a tých, ktorí nedosiahli vek zodpovednosti. (Okrem toho niektorí iní neboli zabití kvôli neposlušnosti, ale zomreli v dôsledku útoku Amalekitov (Exodus 17:8–13).)

b) Ak však chcete vedieť len počet ľudí, ktorých Boh priamo zabil (vrátane tých, ktorí zahynuli v dôsledku moru) kvôli neposlušnosti:
b1) Exodus 32:35 hovorí, že mnohí boli zabití morom po tom, čo si vyrobili zlaté teľa, bez uvedenia počtu.

b2) Levitikus 10:1–3: Dvaja synovia Árona, Nádab a Abihu, boli zabití za to, že priniesli nepovolený oheň.
b3) Numeri 11:33–34 zaznamenáva ťažkú morovú epidémiu, ale neuvádza žiadne čísla.

b4) Numeri 14:37-38: Ľudia, ktorí šírili zlé správy o Kanaáne, boli porazení a zomreli na mor.

b5) Numeri 16: Korach, Dátan, Abiram a ich rodiny boli pohltení zemou.

b6) Numeri 20:22–28: Áron zomrel, pretože sa spolu s Mojžišom vzbúrili pri vodách Meriba. (Áron mal v tom čase podľa Numeri 33:39 123 rokov, ale zomrel na výslovný Boží príkaz.)

b7) Numeri 21:6–8: Mnoho ľudí zomrelo na uhryznutia jedovatých hadov po tom, čo sa vyslovili proti Bohu.

b8) Numeri 25:8-9: Mor, ktorý vypukol po tom, čo Izraeliti uctievali Baala z Peoru, zabil 24 000 ľudí.

b9) Nakoniec dostal Mojžiš príkaz vystúpiť na horu Nebo v Moábe, priamo naproti Kanaánu, kde mu Boh oznámil, že ho vezme zo života. Boh mu povedal, aby tam išiel, aby mu poskytol výhľad na túto zem, hoci Mojžiš do nej nemohol vstúpiť. Mojžiš teda vystúpil na horu, aby si prezrel zem, a potom zomrel, ako mu Boh prikázal (Deuteronómium 32:48–52; 34:1–5).

c) Došlo aj k popravám.

c1) Asi 3 000 Izraelitov bolo zabitých za modlárstvo po uctievaní zlatého teľa v Exoduse 32:28.
c2) Rúhač bol ukameňovaný v Levitiku 24:10–16.
c3) Numeri 15:32–36: Ten, kto v sobotu zbieral drevo, bol ukameňovaný.

c4) Numeri 25:4–8: Izraeliti, ktorí uctievali Baala z Peoru, boli zabití.

Všimnite si tiež, že pri druhom sčítaní ľudu v Numeri 26 je celkový počet o niečo menší ako pri prvom sčítaní takmer 40 rokov predtým. Ich takmer 40-ročné putovanie po púšti teda vôbec nezvýšilo ich počet.

Na iných miestach Tóry, ako aj neskôr, sa dozvedáme, že Boh je milosrdný a milujúci, ale predchádzajúce pasáže ukazujú, že Boh je prísny a plný hnevu. Tieto úmrtia mohli byť prehliadnuté a stratené v dejinách, ale boli tu zámerne zaznamenané, a myslím si, že to bolo preto, lebo Boh chcel niečo zdôrazniť. Aj keď Boh môže byť milostivý a milosrdný, neberte Jeho milosť a milosrdenstvo ako samozrejmosť. Nevzbúrajte sa proti Bohu, lebo Boh je nielen najmilujúcejšou, ale aj najhnevnejšou bytosťou vo vesmíre.

Nech zažijete Božiu milosť a milosrdenstvo, a nie Jeho hnev.

Otázka: Existuje nejaký historický dôkaz o existencii „hexateuchu“, teda zbierky Tóry doplnenou iba o Knihu Jozue?

Odpoveď: Neexistuje absolútne žiadny. Tu sú tri dôkazy, ktoré to vyvracajú:

1. Samaritáni uznávali za Písmo iba Tóru (prvých päť kníh).

2. Sadúceovia rovnako uznávali tých istých päť kníh ako majúcich plnú autoritu Písma.

3. Ortodoxní Židia prijímali ten istý Starý zákon ako protestanti, ale rozdelili ho na tri časti: Tóru, Prorokov a Spisy.

Otázka: Čo je JEPD teória, aké sú argumenty v jej prospech a prečo je nesprávna?

Odpoveď: Teória JEPD, alebo dokumentárna hypotéza, sa dnes vyučuje na mnohých univerzitných biblických kurzoch. Vytvoril ju v 19. storočí Julius Wellhausen a ďalší, keď vedci predpokladali, že v Mojžišovej dobe vedelo písať len málo ľudí. Tvrdí, že prvých päť kníh Biblie (ako aj kniha Jozue) bolo ústnou tradíciou zapísanou mnoho storočí po Mojžišovi najmenej štyrmi alebo piatimi rôznymi autormi.

Jehovistický zdroj (okolo roku 850 pred Kr.) pre pasáže, v ktorých sa používa božské meno, ako napríklad Genesis 2:4–3:3.

Elohistický zdroj (okolo roku 750 pred Kr.), v ktorom sa slovo Elohim používa na označenie Boha, napríklad v knihe Genesis 1–2:3; 7:2–3.

Kňazský zdroj (okolo roku 450 pred n. l.) pre verše týkajúce sa chrámu, ako napríklad Levitikus a Genezis 6:19–20.

Deuteronomistický zdroj (okolo roku 622 pred n. l.) pre väčšinu knihy Deuteronómium.

Zdroj svätosti (okolo roku 575 pred Kr.) pre Levitikus 17–26 je variáciou teórie JEPD.

Všeobecne sa podľa teórie JEPD učilo, že Biblia podáva o sebe nesprávny obraz a že Tóra bola upravená do podoby, v akej ju poznáme dnes, okolo roku 200 pred Kr. Máme však kópiu knihy Exodus a Levitikus zo zvitkov z Mŕtveho mora, datovanú na približne rok 250 pred Kr.

…Čo povedali autori Biblie

Mojžiš zapísal to, čo povedal Hospodin v 2. knihe Mojžišovej 24:4–7 a 34:27.

Hospodin v Jozue 1:7–8 hovoril o tom, že treba starostlivo dodržiavať všetky zákony, ktoré mu Mojžiš dal v Knihe zákona. Pozri tiež Jozue 8:31–34; 23:6.

V čase Joziáša sa v 2. Kronike 34:14 spomína, že našli Knihu zákona, ktorú dal Mojžiš.

Ježiš a autori evanjelií spomínajú, že Zákon bol daný prostredníctvom Mojžiša v Markovi 7:10; 10:3–5; 12:26; Lukášovi 2:22; 5:14; 16:29–31; 20:28, 37; 24:27, 44; Ján 1:45; 5:45–47; 7:19, 23; 8:5; 9:29.

Apoštol Pavol odkazuje na Mojžišove spisy v Liste Rímskym 10:5; 1. liste Korinťanom 9:9 a 2. liste Korinťanom 3:15.

Ďalšie knihy Nového zákona, ktoré spomínajú Mojžiša, sú Skutky apoštolov 3:22; 6:14; 13:39; 15:1,21; 26:22; 28:23; List Židom 9:19; Zjavenie 15:3.

Ďalšie verše, ktoré dielo „Evidence That Demands a Verdict“ (Dôkazy, ktoré si vyžadujú verdikt), zväzok 2, s. 95–98 uvádza ako dôkaz, že Tóra bola napísaná Mojžišom a/alebo v jeho dobe, sú: Deuteronómium 31:9, 24–26; Exodus 17:14; Numeri 33:2; 1. Kniha kráľov 2:3; 2. Kniha kráľov 14:6; 23:25; 1. Kronická 22:13; 2. Kronická 5:10; 23:18; 25:4; 30:16; 33:8; 35:12; Ezdráš 3:2; 6:18; 7:6; Nehemiáš 1:7,8; 8:1,14; 9:14; 10:29; 13:1; Daniel 9:11,13; Malachiáš 4:4.

Izaiáš 59:21 sľubuje: „‚Čo sa mňa týka, toto je moja zmluva s nimi,‘ hovorí Hospodin. ‚Môj Duch sa od vás neodlúči a moje slová, ktoré som vložil do vašich úst, sa neodlúčia od vašich úst ani od úst vašich detí a vnúčat, odteraz až naveky,‘ hovorí Hospodin.“ (BSB)

Mojžiš mohol napísať celú Tóru na pergamen sám, keďže mal na to viac ako 40 rokov. Prípadne to mohol nechať urobiť pisárov. Niekoľko slov mohlo byť neskôr upravených a Mojžiš pravdepodobne nenapísal o svojej vlastnej smrti. Okrem týchto výnimiek však autori Biblie, všetci židovskí učitelia (Filón, Jozefus atď.), ranokresťanskí autori a tí, ktorí dnes veria Biblii, veria, že:

a) Tóra (Zákon) bola napísaná za čias Mojžiša,

b) Mojžišom alebo prostredníctvom pisárov pod jeho vedením,

c) ako spoľahlivé odovzdanie Božieho slova.

Teória JEPD popiera všetky tri body.

…Kritériá posúdenia

Keď ľudia hovoria, že niečo je pravda alebo lož, mali by uviesť kritériá, na základe ktorých dospeli k tomuto hodnoteniu. Vo všeobecnosti platí, že ak sa v dokumente uvádza, že ho napísal niekto v určitom časovom období, platí zásada „v pochybnostiach sa dáva prednosť tvrdeniu“, pokiaľ neexistujú podstatné dôvody domnievať sa, že je to inak. Nie je objektívne mať jeden štandard pre sekulárnu históriu a skeptickejší štandard pre históriu náboženských ľudí.

Nasledujú argumenty za a proti teórii JEPD, pričom za každým argumentom za ňou nasleduje vyvrátenie (označené ako „Odpoveď“). „Terén“ bojiska sa od zavedenia teórie JEPD výrazne zmenil, pričom každý malý úder archeológovho krumpáča postupne búral múr dôveryhodnosti tejto teórie z 19. storočia.

…Argumenty viacerých autorov v prospech teórie JEPD

Rozdiel v božských menách používaných pre Boha: Elohim sa používa 35-krát v prvých 34 veršoch a Jahve-Elohim 20-krát v nasledujúcich 45 veršoch.

Odpoveď: To nie je celkom presné, keďže samotné slovo Elohim sa používa trikrát v knihe Genesis 3:1–5, keď sa had a Eva rozprávajú. Použitie jedného termínu oproti druhému však bolo zámerné. Tým sa najprv vyjadrila univerzálna, transcendentná povaha Boha, po ktorej nasledovali Jeho osobnejšie aspekty. Podobná situácia je aj v moslimskom Koráne. V neskorších medínskych súrach prevláda výraz „Alláh“, zatiaľ čo v skorších mekkských súrach sa často používa výraz „Pán“ a „Alláh“ sa používa zriedka. Podobne sa v prvej kapitole Listu Hebrejom nikdy nepoužívajú slová „Ježiš“ ani „Kristus“, ale iba 5-krát výraz „Syn“. V Liste Židom 2:1–3:3 sa však slovo „Ježiš“ používa štyrikrát. Napriek tomu nikto nepochybuje o jednotnosti Listu Židom. Ani v Jánovi 1:1–16 sa nikdy nepoužívajú slová „Ježiš“ ani „Kristus“, ale iba „Slovo“ alebo „Syn“ šesťkrát. Napriek tomu nikto nepovažuje Ján 1:1–16 za dielo iného autora.

Mimochodom, Kniha Jonáša používa až do Jonáša 3:4 iba božské meno (s výnimkou prípadov, keď hovoria námorníci). Potom sa v rozprávaní používa aj výraz Elohim na označenie pravého Boha.

Údajné anachronizmy: V Exoduse 6:2–3 Boh hovorí, že sa nezjavil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi pod svojím menom Jahve. Toto meno sa objavuje na 197 miestach ešte pred Exodom 6:2–3.

Odpoveď: Veta „Kolumbus pristál v Amerike“ nie je anachronizmom a nezabúdajme, že kniha Genesis bola zapísaná až v Mojžišovej dobe. Okrem toho sa tam nehovorí, že meno nebolo nikdy predtým zjavné, ale len to, že nebolo zjavné týmto trom osobám. Samozrejme, väčšina dialógov je pravdepodobne parafrázou.

Duplikáty samostatných udalostí: Gn 1 a Gn 2. Gn 4,17–24 a Gn 4,25–5,32. Gn 12,19–20 a Gn 26,7–11. Gn 15 a Gn 17.

Odpoveď: Podobnosť ešte neznamená opakovanie. Napríklad 1. kapitola knihy Genesis opisuje stvorenie zeme a 2. kapitola stvorenie človeka v raji. V 12. kapitole knihy Genesis, verše 19–20, Abrahám vydával svoju manželku za svoju sestru. Ak by syn vzhliadal k svojmu otcovi a ten by tak konal, pričom by synovi nikdy nepovedal, že je to zlé, syn by s väčšou pravdepodobnosťou urobil to isté. To isté urobil Izák v 1. knihe Mojžišovej 26:7–11.

Dvojice súhrnov alebo spresnení: Gn 6,19–20 a Gn 7,2–3; Gn 12,1–5 a Gn 12,4b–9; Gn 32,22–32 a Gn 35,9–10.

Odpoveď: Aj staroveká literatúra často obsahovala zhrnutia.

Údajné rozpory: Gn 1,12.26 a Gn 2,5–7. Gn 1,24.27 a Gn 2,7.19.

Odpoveď: Boh stvoril rastliny skôr ako človeka, ale poľné rastliny (plodiny) prišli až po človeku v Genesis 2:5–7. Genesis 2:7,19 ukazuje, že zvieratá už boli stvorené, nie že boli stvorené až vtedy. Genesis 2:19 hovorí: „A Hospodin Boh utvoril zo zeme všetky divé zvieratá a všetky vtáky na nebi“ (NIV).

V texte sa vyskytujú rôzne štýly písania.

Odpoveď: Jedna a tá istá osoba môže používať rôzne štýly písania pre rôzne témy a v rôznych obdobiach svojho života. Napríklad C. S. Lewis písal detské príbehy, sci-fi a teologické diela, a jeho štýly sa líšia viac, ako sa líšia štýly v Tóre.

…Argumenty proti teórii JEPD založené na časovom období

Kto by mohol poznať tieto podrobnosti o časových obdobiach? V 19. storočí mohli biblickí kritici poukázať na mnohé podrobnosti Tóry, ktoré nemali mimobiblické podklady. Medzi príklady patrili chetitské mestá v Palestíne, Sodoma a Gomora, mená ako Abram a Arioch a uvedené národy. V 20. storočí sa našli dôkazy pre väčšinu z nich, vrátane 51 zo 68 spomenutých národov a 13 zo 16 miest. Napríklad z mesta Mari (2800–1760 pred Kr.) sa zachovalo vyše 20 000 tabliet. Medzi nimi sa nachádzajú mená Noe, Abram, Laban a Jakub.

Kto by poznal podrobnosti o starovekom Egypte? Dokonca aj dnešní kritici Biblie sa niekedy dopúšťajú chyby, keď tvrdia, že Egypt musel mať uzavreté hranice alebo že neexistujú žiadne dôkazy o Hebrejcoch. Archeológovia však v Góšene našli dôkazy o ázijských ovciach s dlhým chvostom, ktoré sa prvýkrát objavili práve v tomto období. Zoznamy otrokov v Egypte z obdobia okolo rokov 1809–1743 pred n. l. konkrétne spomínajú otrokov z kmeňov Izachára a Ašera. Bola objavená veľká vila, ktorá mohla byť Jozefovým domovom. Objavili sa ázijské mená, ktoré sa vyskytovali iba v tomto období, ako napríklad Šifra.

K písmenu „J“: Prvá kapitola knihy Genesis pôsobí ako kontrast, takmer ako keby mala vyvrátiť epos o Gilgamešovi, ktorý bol prvýkrát napísaný okolo roku 2100 pred n. l. (hoci do konečnej podoby sa dostal až v rokoch 1200–1000 pred n. l.).

K písmenu „E“: 2. kapitola knihy Genesis má určité podobnosti so sumerskou básňou o Dilmune, napísanou okolo roku 2400 pred n. l. Ak sa dve literárne diela podobajú, naznačuje to podobné časové obdobie.

K „P“: Podľa vedca Josepha P. Freea v súčasnosti neexistuje žiadny platný dôvod na neskoršie datovanie levitických obetných zákonov, pretože podobnosti sa objavujú v ugaritských prameňoch zo 14. storočia pred n. l.

K bodu „D“: Štruktúra Deuteronómie je veľmi podobná zmluvám o nadvláde z obdobia pred rokom 1000 pred n. l.

…Argumenty za jednotu proti teórii JEPD

Podľa liberálneho komentára „Interpreter’s One-Volume Commentary“ je deväťdesiatjeden veršov rozdelených medzi rôznych „autorov“.

Genesis 2:4; 7:16,17; 8:2,3,13; 10:1; 12:4; 13:11,12; 16:1; 19:30; 21:1,2,6; 25:11,26; 31:18; 32:13; 33:18; 35:22; 37:25,28; 41:46; 42:28; 45:1,5; 46:1; 47:5,6,27; 48:9,10; 49:1,28

Exodus 1:20; 2:23; 3:4; 4:20; 7:15, 17, 20, 21; 8:15; 9:23, 24, 35; 10:1, 13, 15; 12:27; 13:3; 14:9,19,20,21,27; 15:21,22,25; 16:13,15; 17:1,2,7; 19:2,3,9,11,13; 24:12, 15, 18; 25:18; 31:18; 32:8, 34, 35; 33:5, 19; 34:1, 11, 14

Numeri 13:17,26; 14:1; 16:1,2,26,27; 20:22.

(Kniha Deuteronómium sa považuje v celom rozsahu za „D“.)

Koľko veršov by podľa tejto teórie muselo byť rozdelených uprostred, aby táto teória už nebola udržateľná? Deväťdesiatjeden veršov je príliš veľa, no práve toľko by ich bolo rozdelených.

Tu je preklad skutočného textu Brooklynského papyrusu (1809–1743 pred Kr.), ktorý spomína Izachára, Ášera a Šifru, z knihy „Pharaohs and Kings: A Biblical Quest“ od Davida M. Rohla (Crown Publishers, 1995), s. 276–277.

„(b) V riadkoch 13, 14, 16, 22 a 67 sa vyskytujú varianty kmeňového eponymu ‚Issachar‘, mena piateho syna Leah a Jakuba;

(c) V riadku 23 sa vyskytuje meno klanu ‚Ašer‘, pomenovaného po svojom rovnomennom predkovi, druhom synovi Zilpy a Jakuba.

(d) A napokon na pozícii 21 čítame ‚Šifra‘,“

Otázka: Zachoval Boh Tóru spoľahlivo?

Odpoveď: Áno. Aj Písmo, aj archeológia naznačujú, že v našich dnešných kópiách sa nenachádzajú žiadne významné zmeny. Tu sú štyri dôvody:

1. Boh sľúbil, že zachová svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; 59:21; 1. Petrovom 1:24–25; Matúšovi 24:35.

2. Ježiš a Nový zákon potvrdili starozákonné písma v Matúšovi 19:4; 22:32, 37, 39; 23:35; Markovi 10:3–6; Lukášovi 2:23–24; 4:4; 11:51; 20:37; 24:27, 44.

3. Archeologické dôkazy: Septuaginta, preklad Tóry do gréčtiny, vznikla okolo roku 250 pred n. l. Zvitky od Mŕtveho mora pochádzajú z obdobia od približne roku 250 pred n. l. až po dobu po Kristovi a môžeme ich porovnať s našimi dnešnými Bibliami. Aramejské targumy sú preklady vytvorené približne v Ježišovej dobe. Svitky od Mŕtveho mora tvoria približne 95 000 fragmentov z asi 867 rukopisov Starého zákona a iných spisov. Podľa Študijnej Biblie NIV (str. 1432) približne jedna tretina Svitkov od Mŕtveho mora pozostáva z rukopisov Starého zákona.

4. Potvrdenie zo strany autorov rannej cirkvi, vrátane Ignáca a Polykarpa, ktorí boli učeníkmi apoštola Jána.

Otázka: Aké dôkazy z Koránu majú moslimovia na to, že Biblia pochádza pôvodne od Boha?

Odpoveď: Moslimovia, s ktorými som hovoril, bez váhania priznávajú, že Biblia bola pôvodne daná Bohom, ale tu sú dôvody, vychádzajúce z ich vlastného Koránu, prečo by tomu mali veriť.

1. Korán spomína mnohých prorokov a zbožných ľudí, ktorí sa vyskytujú aj v Biblii.

Medzi nich patria Noe, Abrahám, Izák, Jakub, Jób, Mojžiš, Dávid, Šalamún, Eliáš, Elizeus, Jonáš, Ján Krstiteľ, Ježiš a jeho apoštoli.

Súra 6:84–85: „Dali sme mu [Abrahámovi] Izáka a Jakuba, všetkých (troch) sme viedli; a pred ním sme viedli Noaha a spomedzi jeho potomkov Dávida, Šalamúna, Jóba, Jozefa, Mojžiša a Árona; takto odmeňujeme tých, ktorí konajú dobro; a Zachariáša a Jána [Krstiteľa] a Ježiša a Eliáša [Eliáša], všetkých v radoch spravodlivých.“

Súra 32:23 „Skutočne sme kedysi dali Mojžišovi knihu. Nech teda nie je v tebe pochybnosť o tom, že sa k tebe dostala: a urobili sme z nej vodítko pre synov Izraela.“

Súra 6:91 „Nesprávne posudzujú Alaha, keď hovoria: ‚Alah nezosiela ľuďom nič (vo forme zjavenia).‘ Povedz: ‚Kto teda zoslal knihu, ktorú priniesol Mojžiš? – svetlo a vedenie pre ľudí;...‘“

2. Korán hovorí, že Alah zveril svoje slová týmto prorokom

Súra 4:150–151 „Tí, ktorí popierajú Alaha a Jeho poslov a chcú oddeliť Alaha od Jeho poslov, hovoriac: ‚V niektorých veríme, ale iných odmietame‘, a chcú zaujať strednú cestu, (151) sú v skutočnosti neveriaci;...“

Súra 3:48 hovorí: „A Alah ho [Ježiša] naučí knihe a múdrosti, Tóre a Evanjeliu.“

Súra 29:46 ukazuje, že by ste mali veriť v Bibliu: „...‚Veríme v zjavenie, ktoré nám bolo zoslané, a v to, čo bolo zoslané vám...‘“

Otázka: Aké dôkazy z Koránu majú moslimovia o tom, že Tóra je dnes spoľahlivo zachovaná?

Odpoveď: Podľa mojich skúseností mnohí moslimovia nemajú jasno v tom, čo ich vlastný Korán učí na túto tému. Tu sú štyri body, po ktorých nasleduje vysvetlenie každého z nich.

1. Korán nikde nehovorí, že Biblia bola skreslená,

2. Naopak, hovorí, že Alah zachováva svoje slovo,

3. Ježiš vo svojej dobe potvrdil Bibliu a

4. Archeologické dôkazy siahajú až do Ježišovej doby.

1. Korán nikdy nehovorí, že by Biblia bola skreslená.

Súra 2:75 hovorí, že niektorí ľudia, možno Židia z Mediny, vedome skreslili Božie slovo potom, čo mu porozumeli. Nehovorí sa tam, že by skreslili Písmo, či už svoje vlastné, alebo celé svetové. Navyše, nemohli by vedome skresliť Božie slovo, keby ho už nemali. Pozri tiež súru 3:78.

2. Korán hovorí, že Alah chráni svoje slovo.

Súra 5:46 hovorí: „A v ich [prorokov] stopách sme poslali Ježiša, syna Márie, aby potvrdil Tóru, ktorá prišla pred ním; poslali sme mu evanjelium; v ňom bolo vedenie a svetlo. A potvrdenie Tóry, ktorá prišla pred ním: vedenie a napomenutie pre tých, ktorí sa boja Alaha.“ Ježiš musel mať autentickú Tóru, aby ju mohol potvrdiť.

A ďalej. Súra 5:47 hovorí: „Nech ľud Evanjelia súdi podľa toho, čo v ňom zjavil Alah...“ Ak má ľud Evanjelia súdiť podľa toho, čo Boh zjavil v Evanjeliu, ako môže byť Evanjelium, podľa ktorého majú súdiť, iné ako to Evanjelium, podľa ktorého im Boh prikázal súdiť?

Súra 5:48 hovorí: „Tebe [vrátane ľudí Evanjelia] sme poslali Písmo v pravde, potvrdzujúce Písmo, ktoré prišlo pred ním, a chrániace ho v bezpečí: preto súď medzi nimi podľa toho, čo zjavil Alah, a nenásleduj ich márne túžby, ktoré sa odchyľujú od pravdy, ktorá k tebe prišla...“ Pozri tiež súru 5:66, 68, 70.

Všimni si, že Alah a) potvrdil Písmo, ktoré prišlo pred ním, a b) chránil ho v bezpečí. Milý moslim, veríš tomu, čo Korán hovorí o tom, že Boh chráni Písmo ľudu Knihy?

Súra 15:9–10 hovorí: „Bezpochyby sme zoslali Posolstvo; a určite ho budeme chrániť [pred skazou]. Poslali sme poslov pred tebou medzi staroveké sekty.“ Súra 15:9 nehovorí, že bolo chránené len „Korán“, ale „posolstvo“.

Súra 10:94 hovorí, že pochybovači by sa mali opýtať tých, ktorí čítali „Knihu“ ešte pred Mohamedom.

3. Ježišovo potvrdenie Tóry vo svojej dobe.

Súra 3:48 hovorí: „A Alah ho [Ježiša] naučí Knihu a múdrosť, Tóru a Evanjelium.“

Korán, súra 5:46, hovorí: „A v ich [prorokov] stopách sme poslali Ježiša, syna Márie, aby potvrdil Tóru, ktorá prišla pred ním; poslali sme mu Evanjelium; v ňom bolo vedenie a svetlo. A potvrdenie Tóry, ktorá prišla pred ním: vedenie a napomenutie pre tých, ktorí sa boja Alaha.“

Ak Ježiš potvrdil Tóru, ktorá bola zachovaná v jeho dobe, je nebezpečné odmietnuť to, čo Ježiš potvrdil.

Korán, súra 3:50, hovorí: „(Ja [Ježiš] som prišiel k vám), aby som potvrdil Tóru, ktorá bola predo mnou. ... Prišiel som k vám so znamením od vášho Pána. Preto sa bojte Alaha a poslúchajte ma.“ Ľuďom sa takmer nedarí robiť nasledovné:

1. Báť sa Boha, a pritom si myslieť, že nie je schopný alebo ochotný zachovať zjavenie, ktorému jeho nasledovníci poslúchajú.

2. Poslúchať Ježiša, a pritom odmietať ako Jeho slová, tak aj Tóru, ktorú potvrdil.

4. Archeologické dôkazy o Starom zákone

Archeológia dokazuje, že Biblia, ktorú poznal Ježiš, bola zachovaná.